Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Tag Archives: lesné hospodárstvo

Význam lesa

V lese a dokonca aj v hustých mestských parkoch je vlhkosť vzduchu o 15 až 30 % vyššia ako v meste v priestore bez stromov a teplota vzduchu v lese v horúcom počasí je o 4 až 8 % nižšia ako v otvorenom priestore. Z jedného hektára pasienkov a polí bez ochrany lesov a lesných pásov sa zmyje 2,5 až 7 krát viac dusíka, 2 až 6 krát viac fosforu, 3 až 5 krát viac draslíka, ako z polí viac chránených lesmi. Počas sucha a prachových búrok 1 hektár lesných pásov s výškou 10 metrov chráni polia s rozlohou 25 až 30 hektárov a zvyšuje úrodu obilnín na 1 hektári týchto polí o 300 až 400 kg a na celej chránenej ploche zvyšuje úrodu o 7500 až 12000 kg.

Zelené ochranné pásma okolo miest a obcí

V roku 2017 nadobudol v Ruskej federácii účinnosť zákon o „zelených štítoch“ okolo miest a obcí. V priebehu roka sa proces podarilo iniciovať vo všetkých 85 regiónoch a v 18 regiónoch už prijali riešenie o jeho realizácii.

Regionálne zastupiteľstvá majú právo určiť, ktoré lesy a aké plochy lesných porastov budú zaradené do ochranného zeleného pásma okolo sídiel, v ktorom je prísne obmedzená ťažba a zástavba, alebo ktoré plochy v tomto pásme sa zalesnia, poprípade premenia na chránené lesoparky. Do ochranného zeleného pásma sa zaradia aj parky a zalesnené plochy priamo v mestách. Cieľom je hlavne zlepšiť a chrániť zdravie obyvateľov v rozrastajúcich sa mestských aglomeráciách.

Bezohľadný rozvoj civilizácie môže viesť k apokalypse

Juhoamerická rieka Madeira tvorí prirodzenú hranicu medzi Brazíliou a Bolíviou. Na snímkach zo satelitov je možné vidieť dva rozdielne prístupy dvoch krajín k prírode, konkrétne k dažďovým pralesom – pľúcam planéty. Hranica tvorí jasnú líniu medzi nedotknutým dažďovým pralesom Bolívie a pozostatkami brazílskeho pralesa, kde sa v posledných desaťročiach uskutočnilo v tomto regióne masívne odlesňovanie a premena lesa na poľnohospodársku pôdu a zástavbu.

 

Lesy ako záruka existencie ruských riek a života na Zemi

Otvorený list 5.mája 2006

Drahí spoluobčania,

V tomto pracovnom roku sme spolu s našimi kolegami z USA a Brazílie získali nové vedecké výsledky, ktoré si vyžadujú zásadnú revíziu lesnej politiky na celom svete. Získali sa nové vedecké dôkazy o tom, že existencia riek a zrážok na pevnine je podmienená činnosťou neporušených prírodných lesov.

Neporušený les predstavuje živé čerpadlo založené na slnečnej energii, ktoré čerpá na pevninu atmosferickú vlhkosť odparujúcu sa z povrchu oceánov. Ukázalo sa, že suchá, požiare, záplavy, ako aj hurikány a tornáda na pevnine, sú dôsledkom narušenia lesov a prerušenia funkcie lesného čerpadla vlhkosti. Zničenie lesov vedie k úplnej degradácii kontinentov na polopúštnu, alebo púštnu krajinu.

V Austrálii majú aj stromy svoje e-mailové adresy

V roku 2013 mestská rada austrálskeho mesta Melbourne priradila identifikačné čísla a e-mailové adresy 70 000 stromom, aby každý obyvateľ mohol operatívne oznámiť o ich poškodeniach, alebo problémoch. Avšak tisíce ľudí začali písať listy jednotlivým stromom, v ktorých sa vyznávali z lásky k nim, písali im príbehy a zdieľali rôzne problémy. Na oplátku im prichádzali správy so slovami vďačnosti v mene stromov.

Osobné čísla a e-mailové adresy stromov sa objavili v rámci rozsiahleho programu Melbourne’s Urban Forest, ktorého hlavným cieľom je zachovať a zveľaďovať vegetáciu v meste. Program bol spustený v roku 2007 po desaťročných suchách  v južnej Austrálii a mal byť plne implementovaný do roku 2040. Viac ako 70 000 stromov bolo zakreslených na interaktívnu mapu Melbourne, na ktorej sú aj farebne odlíšené podľa druhu.

Žaluďová republika

Priehrada neďaleko obce Okava v prefektúre Koti, je najväčšia priehrada v západnom Japonsku. Niekedy jazero za hrádzou takmer celé vysychá. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v horách nad úrovňou jazera rastú väčšinou iba ihličnaté stromy, ako sú japonské kryptomerie a cyprusy, ktoré neudržia dostatok vlahy.

V roku 1996 spoločnosť „Benelic“ spojila úsilie s dedinčanmi a rozbehla kampaň „Žaluďová banka“, ktorej hlavnou myšlienkou bola výsadba listnatých stromov, ktoré lepšie udržujú vlahu. Centrála „banky“ sa nachádza v dedine a po celom Japonsku má už 26 pobočiek. Tieto pobočky spoločnosť Benelic spravuje priamo, alebo prostredníctvom iných spoločností a dohromady tvoria „Žaluďovú republiku“.

Tajný život stromov

Tajny zivot stromovSám som dlho netušil, ako pomaly rastú stromy. V mojom revíri sa vyskytujú mladé buky vysoké jeden až dva metre. Kedysi by som im bol hádal maximálne desať rokov. Keď som sa začal zaoberať tajomstvami stromov presahujúcimi okruh záujmov lesného hospodárstva, zobral som si ich pod drobnohľad. Vek mladých bukov možno pomerne dobre odhadnúť podľa drobných uzlíkov na konároch. Sú to miniatúrne zhrubnuté miesta, pripomínajúce zväzok jemnučkých vrások. Tvoria sa každý rok pod pukmi. Keď púčiky najbližšiu jar vyženú, konár sa predĺži a zanechá uzlík. To sa opakuje každý rok, takže počet uzlíkov je identický s vekom stromu. Keď vetvička zhrubne na viac ako tri milimetre, uzlík zmizne pod vyrastajúcou kôrou.

Egyptskí vedci našli spôsob, ako pestovať lesy v púšti

016309181_30400Dezertifikácia – proces degradácie územia na púštnu alebo polopúštnu oblasť je vážnym problémom nielen v Afrike. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako zastaviť šírenie púšti, je výsadba lesa. Problém spočíva v tom, že v regiónoch najviac postihnutých dezertifikáciou jednoducho chýba dostatok vody na založenie výsadby a následné správne ošetrovanie stromov, aby ich bolo možné udržať zdravé.

Inovačný projekt v Egypte ukázal, že zelený zdravý les je možné vypestovať pomocou využívania upraveného systému odpadových vôd namiesto drahého využívania už aj tak malých zásob sladkej vody.

Sucho v Kalifornii zničilo tretinu lesov, vyschlo približne 102 miliónov stromov

forest%20die-off%20coloNové letecké snímky Lesnej služby USA ukázali rozsah tragédie nebývalého sucha, ktoré zasiahlo Kaliforniu v posledných piatich rokoch a najmä v roku 2016. Podľa nových údajov sa počet suchých stromov zvýšil o 36 miliónov oproti predchádzajúcim leteckým snímkom z mája 2016. To znamená, že celková strata lesov sa od roku 2010 zvýšila na 102 miliónov stromov. To je 3,11 miliónov hektárov vysušenej pôdy a to je jedna tretina z celkového lesného porastu Kalifornie. Iba v roku 2016 vyschlo 62 miliónov stromov.

Rôzne druhy stromov majú rozdielny vplyv na klimatické podmienky

jzwobd-vt8iIba mechanické rozširovanie lesných porastov nevedie k spomaleniu globálnych klimatických zmien, dôležitejší význam má výber druhov stromov, ich schopnosť pohlcovať oxid uhličitý a ich vplyv na miestnu teplotu vzduchu. K týmto záverom prišli dve výskumné skupiny. Závery výskumov vedcov z Francúzska, Nemecka a Talianska boli zverejnené v časopise Science.