Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Prečo je všade okolo tak veľa psychopatov

Psychologička Irina Medvedeva, ktorá je riaditeľom Inštitútu pre demografickú bezpečnosť, spolupredsedníčka Medzinárodnej spoločnosti umeleckých pedagógov a terapeutov, spoluzakladateľkou Medziregionálnej nadácie pre sociálnu a psychologickú pomoc pre rodinu a dieťa v rozhovore uviedla, že Rusom, podobne ako obyvateľom iných krajín, vnucujú vzorce správania, ktoré sú príznakmi psychických chorôb.

U ľudí s nezávislým myslením problémy začínajú už v škole

Z prednášky profesorky Tatiany Černigovskej, doktorky biológie a filológie, vedúcej Laboratória kognitívneho výskumu Štátnej univerzity v Petrohrade.

Odborníčka v oblasti teórie vedomia, profesorka Tatiana Černigovská, porozprávala o nebezpečenstvách, ktoré hrozia kreatívnemu, neštandardne mysliacemu človeku. Podľa nej označenie „blázna“ vešajú na takéto dieťa už v škole a snažia sa ho prinútiť myslieť „ako všetci ostatní“.

Mnohí kreatívni ľudia hovoria, že osvietenie prichádza neočakávane, počas rutinných činností, ktoré nie sú nijako spojené s riešením úloh: pozerám televízor, čítam knihu a zrazu sa u mňa objaví dlho očakávaná súvislosť!

Vakcíny majú ďalekosiahly negatívny vplyv

Piata generácia očkovaných králikov na DTP, BCG a iné sa nedožila reprodukčného veku

Problémom súčasnosti sú alergické, kardiovaskulárne, onkologické, endokrinné a iné ochorenia. Tieto starecké ochorenia dnes neuveriteľne omladli. Príčiny rastu a „omladenia“ mnohých chorôb odhalila profesorka Dr. Raisa Amandžolova.

Koreň tragédie začal v 20. storočí, stimulácia absorpčnej funkcie leukocytov, spôsobená umelým zavedením antigénov na úroveň vnútorných bariér prvého a druhého rádu a týmto spôsobený nedostatok enzýmov.

Kondjor – horský masív, na ktorý je vstup zakázaný

Horský masív Kondjor (v originále Кондёр) sa nachádza v Ajano-Majskom okrese Chabarovského kraja ako súčasť Východosibírskej vysočiny na Ďalekom východe Ruska.

Masív Kondjor je zaujímavý predovšetkým svojou formou. Ide takmer o ideálny kruh s priemerom osem kilometrov, ktorý sa otvára iba v severnej časti, kde si našla cestu rieka s rovnakým názvom. Výška hôr sa pohybuje od 1200 do 1387 metrov. Pohorie vyzerá dokonca aj zo satelitu pôsobivo.

Nezvyčajné skalné masívy v Kazachstane

Národný park Bajanaul (Bajan-Aul) v Kazachstane sa nachádza na juhovýchode Pavlodarskej oblasti, 100 km od mesta Ekibastus. Národný park bol založený v roku 1985 a jeho celková plocha je viac ako 68 453 hektárov.

Pohorie Bajanaul v doslovnom preklade znamená šťastné, bohaté pohorie. Pohorie sa tiahne zo západu na východ v dĺžke 40 – 50 km a zo severu na juh 20 – 25 km. Najvyššia hora Akbet dosahuje výšku 1027 m nad morom. Hlavné geologické horniny sú hrubozrnné granity, porfyry a kvarcity, menej častá je bridlica a pieskovec.

Obyčajné mydlo sa ukázalo v prevencii infekčných ochorení účinnejšie ako očkovanie

Vedecká štúdia uverejnená v Lancet informuje, že v roku 2002 skupina britských vedcov pod vedením Dr. Stephena P. Luby, uskutočnila prospektívny radomizovaný kontrolný experiment v Karáči v Pakistane. Experimentálna skupina pozostávala z obyvateľov 25 obytných blokov. Životné podmienky všetkých účastníkov boli rovnaké: pili tú istú vodu, podobným spôsobom sa stravovali.

Experimentálna skupina dostala od vedcov mydlo, pritom časť z nich dostala obyčajné mydlo a časť z nich antibakteriálne mydlo s obsahom 1,2 % triclocarbanu. Obe mydlá mali rovnakú vôňu, aj obal. V tejto časti bola štúdia dvojslepým výskumom, pretože ani jej účastníci, ani vedci, ktorí s nimi pracovali v teréne, nevedeli, kto dostal aký typ mydla.

Zničené mestá Tartárie

Úryvok z knihy Nicolaasa Witsena „Severná a Východná Tartária“:

„V Mugalskej púšti, neďaleko mesta Naun (oblasť okolo rieky Amur), smerom k múru, sú tiež pozostatky starobylých kamenných budov s ťažkými stĺpmi a vežami, ktoré sú vysoké ako veľký dom v Amsterdame.

Ľudia, ktorí tu žijú, prinášajú tu vo forme obety šatky, hodváb a iné im drahé veci a kladú ich na úpätí veže. Zrejme sú tam pohrebiská im blízkych ľudí. Neďaleko je možné vidieť aj pozostatky mnohých kamenných budov s ešte stojacimi stĺpmi, ktoré zaberajú plochu asi 4OO štvorcových stôp.

Na budovách sú stále viditeľné reliéfne obrazy ľudí oboch pohlaví v súčasnosti neznámych odevoch, zvierat, vtákov, stromov, rôznych vecí veľmi dobre spracovaných. V jednej z veží sa zachovalo vyobrazenie ženy z kameňa a liatej sádry. Podľa všetkého, žena sedí na oblaku s aureolou okolo hlavy so zloženými rukami a nohy sú skryté.

Mikročastice plastov nájdené v črevnom trakte všetkých druhov morských korytnačiek

Syntetické častice, veľkosti menej ako päť milimetrov, sa našli v organizme všetkých pozorovaných korytnačiek a najväčšie množstvo týchto mikročastíc bolo nájdených v zvieratách obývajúcich Stredozemné more.

Vedci z University of Exeter a Plymouht Marine Laboratory vo Veľkej Británii v spolupráci s výskumnými laboratóriami Greenpeace hľadali syntetické častice s veľkosťou menej ako päť milimetrov v 102 morských korytnačkách v Atlantickom a Tichom oceáne a v Stredozemnom mori.

Syntetické častice boli nájdené vo všetkých korytnačkách, z ktorých najrozšírenejšie boli vlákna z odevov, častice z pneumatík, cigaretových filtrov, lán a rybárskych sietí. Výsledky výskumu boli publikované v Global Change Biology.

Budovanie umelých útesov

26 kilometrov od pobrežia štátu Delaware v USA sa nachádza umelý útes s názvom Redbird. Tento útes pokrýva 1,3 štvorcových námorných míľ morského dna a nachádza sa približne 24 metrov pod hladinou mora.

Redbird je názov série vagónov z metra v New Yorku.

Na vytvorenie tohto útesu bolo na relatívne malej ploche zatopených 714 vagónov, 86 tankov a obrnených transportérov, 8 remorkérov a člnov.

Ekvádorský toxický banánový priemysel

Ekvádor je najväčší exportér banánov na svete, v roku 2011 mal okolo 230 000 hektárov banánových plantáži. Ale vysoké zisky štátu na daniach z produkcie banánov a obrovské zisky korporácií, ktoré pestujú a predávajú tieto banány, majú aj svoju odvrátenú stranu – systematické trávenie obyvateľov tejto krajiny pesticídmi.

Korešpondent RT navštívil ekvádorské plantáže banánov, hovoril s pracovníkmi plantáži, obyvateľmi blízkych dedín, ale aj s lekármi.