Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Kamenný les v Uzbekistane
V Navoijskej oblasti v Uzbekistane boli objavené tri miesta so skamenenými kmeňmi stromov. Podľa vedcov nálezy môžu byť staršie ako 9 miliónov rokov. Pri skúmaní kamenných kmeňov boli na nich objavené odtlačky zubov starých morských obyvateľov. Po analýze prišli vedci k záveru, že súčasná polopúšť bola kedysi pred tisíckami rokov dnom oceánu. Stopy patria žralokom, krokodílom a dávno žijúcim dinosaurom.
Na ploche 30 kilometrov štvorcových medzi kamennými štruktúrami sa nachádzajú kamenné duté trubice pripomínajúce gotický organ. Sú to skamenené zvyšky kmeňov starodávneho lesa. Kamenný les sa nenachádza niekde v doline, ale na vyvýšenom mieste.
Architektonické dedičstvo
Trvácna liatinová dlažba v Rusku
Kronštad je opevnené prístavné mesto na ostrove Kotlin vo Fínskom zálive v Baltskom mori 30 km západne od Petrohradu. Administratívne tvorí mesto samostatný okres v rámci mesta Petrohrad. Zaujímavým dochovaným architektonickým prvkom v Kronštade sú plochy pokryté liatinovou dlažbou.
Oficiálne údaje uvádzajú, že v roku 1860 knieža Konstantin nariadil vedúcemu stavebného odboru Kronštadského prístavu inžinierovi N.P. Ejlerovi otestovať liatinovú dlažbu vo veľkom meradle a na miestach s hustou premávkou. Bolo vybrané miesto pri Penkovom moste s dĺžkou 160 metrov a šírkou 6,4 metra.
Plnohodnotné mlieko chráni pred infarktom a mozgovou príhodou
Závery vedeckej štúdie vykonanej vedcami z Univerzity v Houstone hovoria, že niektoré druhy mliečneho tuku môžu dokonca zabrániť vážnej mozgovej príhode s ťažkými následkami. Výskumu sa zúčastnilo 3000 ľudí vo veku 65 rokov a viac, ktorým merali hladiny troch rôznych mastných kyselín obsiahnutých hlavne v mliečnych výrobkoch. Merania prebehli v roku 1992 a následne opakovane po šiestich a trinástich rokoch.
V priebehu výskumu sa tiež hodnotilo koľko biomarkerov mastných kyselín prítomných v mliečnom tuku je spojených so srdcovými ochoreniami a úmrtnosťou zo všetkých príčin v priebehu 22 ročného obdobia. Podľa tejto metodiky merania, na rozdiel od bežne používanej evidencie spotreby mliečnych tukov podľa osobného odhadu, je možné získať najobjektívnejšie pochopenie dlhodobého vplyvu zodpovedajúcich mastných kyselín.
Potraty znamenajú horšie následky pre krajinu ako veľké vojnové konflikty
Systémový analytik V. Bašlačev vo svojej knihe „Demografia: ruský prielom“ uvádza, že v 60-tych rokoch 20. storočia v Rusku z piatich počatých detí štyri zabili potratom ešte v maternici matky. Prejavilo sa to nízkym počtom žien v plodnom veku schopných rodiť deti v 80-tych a 90-tych rokoch.
Od začiatku 60-tych rokov za vlády Chruščova začal počet potratov v Rusku neustále rásť. Oficiálna demografia tvrdohlavo zamlčuje dopady potratov na kolaps počtu narodených v 60-tych rokoch. Pripomeňme si, že Stalin rozhodnutím ЦИК и СНК СССР od 27. júna 1936 zakázal Leninom legalizované potraty detí, pretože dobre chápal možné negatívne následky pre krajinu. A práve éra vlády Stalina bola charakterizovaná vysokou pôrodnosťou.
Život v prírode medzi vegetáciou pomáha predchádzať demencii
Je známe, že život v prírode v prostredí lesov a parkov blahodarne pôsobí na psychiku, teraz sa ukazuje, že to môže zabrániť demencii. Španielski vedci zistili, že čas strávený medzi zelenými výsadbami pomáha zachovať zdravie mozgu a spomaľuje akýkoľvek pokles kognitívnych schopností. Výskum bol publikovaný v Environmental Health Perspectives.
Vedci z barcelonského Inštitútu globálneho zdravia sledovali desať rokov 6500 ľudí vo veku od 45 do 68 rokov žijúcich vo Veľkej Británii. Počas tohto obdobia sa trikrát preverovalo fungovanie ich psychických schopností hodnotením ich verbálneho a matematického uvažovania, plynulosti hovoreného jazyka, krátkodobej pamäte a tiež úroveň poklesu týchto funkcií počas sledovaného časového obdobia. Súčasne sa hodnotilo okolité domáce životné prostredie každého účastníka aj pomocou satelitných snímkov.
Rastliny vedome kontrolujú vývoj určitých druhov mikróbov v pôde
Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla vedcom určiť spôsoby zvýšenia pôdneho mikrobiómu s cieľom zlepšenia ukladania CO2 a zvýšenia produktivity rastlín.
Mikróby v pôde zlepšujú schopnosť rastlín absorbovať živiny a odolávať suchu, chorobám a škodcom. Sprostredkovávajú konverziu uhlíka v pôde, ovplyvňujú množstvo uhlíka uloženého v pôde, alebo sa uvoľňujú do atmosféry vo forme oxidu uhličitého. Aktuálnosť týchto vlastností pre poľnohospodárstvo a klímu je v súčasnosti dôležitá ako nikdy predtým.
Tradície slovanských národov
6. júla 2018 sa uskutočnili v regióne Ljuban v Minskej oblasti v Bielorusku oslavy spojené so sviatkom Kupala. Čarovné slovanské ženy, ľudové tance a piesne, kupalská vatra a zákaz predaja a konzumácie alkoholických nápojov boli zárukou veselého triezveho sviatku…
Elektronické cigarety sú pre cievy rovnako nebezpečné ako tradičné cigarety
Nemeckí vedci z Univerzitnej kliniky Schleswig-Holstein (UKSH) dospeli k záveru, že fajčenie elektronických cigariet obsahujúcich nikotín je porovnateľným rizikom pre zdravie ciev, ako fajčenie tradičných cigariet a v niektorých prípadoch môže byť aj vyšším. Vedecká štúdia bola publikovaná v časopise Vascular Medicine.
„Pokiaľ je cesnak na Zemi, Zem bude žiť“
„Dostal sa ku mne zaujímavý recept na mnohé choroby. Boli sme s kamarátkou na výstave kozmetiky. Celý deň sme chodili a rozhodli sa dať si čaj a niečo pod zub. Kamarátka vytiahla termosku, sedíme a pijeme. Vedľa nás si prisadla žena a kamarátka jej ponúkla čaj. Žena neodmietla a tak sa začala konverzácia.
„Dievčatá, vy ste také mladé, načo vám je kozmetika?“ Na čo sme prekvapene zareagovali „Mladé, ale máme veľa boľačiek“. Nestihli sme povedať, ani aké a žena sama povedala, čo nás trápi: „Ty máš anémiu a ty nemáš pankreas v norme“. Prekvapene sme sa spýtali: „Ako ste to zistili?“ „Podľa jazyka.“
Ako internet mení náš mozog
Neurolingvistka a experimentálna psychologička, doktorka filológie a biológie Tatiana Černigovská vysvetľuje prečo „Google“ a online vzdelávanie nie je tak užitočné, ako sa zdá.
„Myslíme si, že aké je dobré mať k dispozícii možnosť diaľkového učenia – veď nám to umožňuje prístup ku všetkému na svete. Ale práve takéto učenie si vyžaduje starostlivý výber toho, čo si treba vziať a čo už nebrať. Napríklad, nedávno som kúpila avokádo a chcela som urobiť omáčku, ale zabudla som, ako ju mám pripraviť. Čo som urobila? Samozrejme, klikla som na Google a za pol sekundy som mala odpoveď. Ale je zrejmé, že ide o nedôležitú informáciu. Pokiaľ budem potrebovať vedieť, akú gramatiku mali Sumeri, tak posledné miesto, kam pôjdem, bude Wikipédia. Znamená to, že mi stačí vedieť, kde hľadať. Tu sa nastoľuje nepríjemná, ale dôležitá otázka: nakoľko nás digitálne technológie menia?
