Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Pestovanie

Pôdne kyseliny môžu eliminovať priónové epidémie

Humínové kyseliny bránia priónovým patogénom infikovať nervové tkanivá

Priónové ochorenia spôsobujú toxické bielkoviny, ktoré sa združujú do veľkých molekulárnych komplexov, ktoré sú škodlivé pre nervové bunky. Podobným spôsobom sa rozvíjajú aj iné neurodegeneratívne ochorenia, ako je Alzheimerova choroba a Parkinsonova choroba.

Avšak priónovou chorobou, na rozdiel od Alzheimerovej choroby, je možné sa nakaziť, napríklad zjedením jedovatého proteínu. Jeho molekuly preniknú do nervového tkaniva a premenia miestne zdravé bielkoviny na patogénne.

Topinambur dokázal eliminovať boľševník Sosnowského

O začiatku unikátneho experimentu, v ktorom išlo o zničenie boľševníka Sosnowského pomocou Topinambura, informovali média v júli v roku 2016. Vedci vysadili hľuzy topinambura priamo medzi boľševník, na poli experimentálnej stanice Agrofyzikálneho výskumného ústavu v obci Meňkovo. Dobré správy: v bitke týchto dvoch rastlín vyhral topinambur!

Priebežné výsledky experimentu v obci Meňkovo boli zozbierané v polovici októbra v čase rusko-čínskej praktickej konferencie «Topinambur a jeho možnosti». Väčšia časť stretnutia vedcov sa odohrávala práve na poli, kde boli jasne ukázané pôsobivé výsledky. Na tej časti, kde prebiehal experiment, rástol v hustých radoch les rozkvitnutého topinambura. Všade, kde topinambur vysadený nebol, zostala vysoká stena boľševníka. Nad poľom krúžili drony, ktoré zhora monitorovali zasiate plodiny. Všetko bolo nahraté na monitor počítača a sledovania potvrdili, že na mieste výsadby topinambura sa boľševník už viac nenachádza.

Záhradná a lesná terapia

Záhradný terapeut Thomas Erskine tvrdí, že keď pracuje na čerstvom vzduchu, tak má pocit spojenia s prírodou. V súčasnosti záhradní terapeuti úspešne dokazujú, že aktivity vonku na čerstvom vzduchu pomáhajú udržiavať fyzické a psychické zdravie.

Thomas spravuje záhradnícke projekty určené pre ľudí s poruchami učenia, fyzickými alebo duševnými problémami. Spočiatku sa začal venovať sociálnej pomoci v obytných budovách, ale rýchlo pochopil, že aktivity na čerstvom vzduchu sú oveľa efektívnejšie a v budovách chýba to najhlavnejšie – dôležitá významnejšia aktivita.

Čím sa lepšie žije ľuďom okolo, tak sa lepšie žije aj tebe samému

Reportér raz požiadal farmára, či by sa nepodelil tajomstvom svojej kukurice, ktorá každoročne vyhrávala všetky súťaže v kvalite. Farmár odpovedal, že celé tajomstvo spočíva v tom, že dáva svoje najlepšie osivo všetkým svojím susedom.

Prečo rozdávate svoje najlepšie osivo susedom, ak pestujú rovnakú kukuricu a ako účastníci súťaží sú vašimi konkurentmi?

Sny Seppa Holzera

Farma Seppa Holzera s rozlohou približne 50 ha v horských oblastiach Rakúska sa nachádza v oblasti považovanej za nevhodnú pre poľnohospodárstvo. Aj napriek horským podmienkam a priemernej ročnej teplote + 4,5 ° C rastú na farme broskyne, vinohrad, kiwi, rôzne liečivé rastliny a mnohé iné plodiny. Na pôde pracuje päť ľudí a veľa zvierat.

Ráno sa prasiatka samé ponáhľajú do práce – prekopávať a pripravovať pôdu k výsadbe. Inak spolu aj s kravami a ovcami žijú celý rok voľne v rozsiahlych výbehoch na lúkach a sadoch, kde majú v zemi vybudované z masívnych kmeňov stromov útulné „ubikácie“ zvrchu zateplené vrstvou pôdy a zarastené trávou. Zvieratá netrpia chorobami, pretože nie sú zatvorené na jednom mieste a stravujú sa aj rôznorodými bylinami.

Rastliny vedome kontrolujú vývoj určitých druhov mikróbov v pôde

Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla vedcom určiť spôsoby zvýšenia pôdneho mikrobiómu s cieľom zlepšenia ukladania CO2 a zvýšenia produktivity rastlín.

Mikróby v pôde zlepšujú schopnosť rastlín absorbovať živiny a odolávať suchu, chorobám a škodcom. Sprostredkovávajú konverziu uhlíka v pôde, ovplyvňujú množstvo uhlíka uloženého v pôde, alebo sa uvoľňujú do atmosféry vo forme oxidu uhličitého. Aktuálnosť týchto vlastností pre poľnohospodárstvo a klímu je v súčasnosti dôležitá ako nikdy predtým.

Príprava enzýmu pre zvýšenie úrody

Teplota v miestnosti, v ktorej sa enzým tvorí, by sa mala pohybovať v rozmedzí 19 až 35 °C. Potrebujeme umelohmotnú bandasku s uzatvárateľným uzáverom.

Na bandasku s objemom 15 litrov potrebujeme:

  • 1 kg palmového cukru, môže byť aj trstinový, alebo med. Cukor by nemal byť rafinovaný.
  • 3 kg zbytkov z ovocia a zeleniny – šupy, pozostatky z čistenia zeleniny a ovocia.
  • 10 litrov vody

Igor Ljadov a jeho postupy pri hnojení záhrady

120769526_4920201_eba1abfb19d61Igor používa 4 typy výživných zálievok:

Myslím si, že si každý pestovateľ môže sám pre seba pripraviť mikrobiálne preparáty takmer s rovnakým rôznorodým zložením ako predávané. Doma vyrobené majú výhodu, že sú z miestnych mikróbov prispôsobených daným klimatickým podmienkam a pôdam, čo je ekologické a praktické.

Za minimum práce, maximum úrody od Igora Ljadova

Kniha v slovenskom jazyku „Minimum práce – Maximum úrody“ popisuje „inteligentnú záhradu“ Igora Ljadova, v ktorej aj napriek drsnejším klimatickým podmienkam na severe Ruska dosahuje nadmerné výnosy biozeleniny bez použitia syntetickej chémie. Metóda pestovania Igora Ljadova je vhodná do všetkých polôh na Slovensku a Česku vrátane podhorských a horských oblastí a do všetkých typov pôd.

Igor Ljadov pracoval v závode na výrobu lietadiel, práca to bola zodpovedná, preto nemohol venovať chalupárčeniu viac času ako dva dni v týždni. Preto aj víkend bol využitý viac na rekreáciu a na záhradu nezostávalo veľa času. Aj keď sa Igor snažil dopestovať na záhrade niečo pre svoju rodinu, veľmi sa nedarilo. Zvýšenie úsilia a nákladov k ničomu neviedlo. Veľa hodín venovaných prekopávaniu záhonov žiadnu radosť neprinieslo a ako sa hovorí – zasadil vedro veľkých zemiakov a vykopal vedro malých. Tak isto aj náklady na hnojivá a pesticídy niečo stáli, ale úžitku veľa nepriniesli.

Záhrada Igora Ljadova

Pokúsim sa vysvetliť, ako pestujem zeleninu. Som zamestnaný, preto sa záhrade na chalupe môžem venovať iba cez víkendy. Pritom si chcem aj oddýchnuť po pracovnom týždni, zajesť si, dať si saunu a trošku popracovať na pôde. V súčasnosti existuje v pestovaní niekoľko problémov. Úrodnosť pôdy klesá. Pôda sa stáva hutná, vyčerpaná a má šedú farbu. Zníženie úrodnosti znamená pokles úrody.

Používanie minerálnych hnojív a pesticídov vedie k znečisteniu pôdy, vody, vzduchu a potravín, čo vedie k chorobám ľudí. Tradičné poľnohospodárstvo, ktoré je využívané záhradníkmi je veľmi prácne a náročné na čas. To znižuje záujem o záhradníčenie medzi mládežou.