Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Dejiny

Pamätník Kamenná mohyla

Prírodná rezervácia a pamätník zároveň „Kamenná Mohyla“ nachádzajúca sa neďaleko obce Terpenie v Záporožskej oblasti na Ukrajine je pomerne veľký pieskový masív, ktorý sa tu zachoval z nachádzajúceho sa tu bývalého Sarmatského mora. Energetické centrum kolosálnej energie, o ktorom vedeli aj pradávni obyvatelia tejto oblasti, sa nachádza v doline rieky Moločnaja. Toto miesto vnímali pradávni obyvatelia ako svätyňu a časť vzácnych petroglyfov sa zachovala dodnes.

Petroglyfy ostrova Wrangell na Aljaške

Približne 40 rôznych znakov a symbolov vytesaných na balvanoch a skalných výbežkoch v mori sa nachádza rozptýlených po celom pobreží neďaleko mesta Wrangell na ostrove s rovnakým názvom Wrangell na juhozápade Aljašky v USA. Ich oficiálny názov: Petroglyph Beach State Historic Site. Vek kresieb je datovaný do obdobia 8 – 10 tisíc rokov pred naším letopočtom. Jedná sa o jednu z najstarších archeologických pamiatok – petroglyfov na Aljaške a nesie určité podobnosti so sibírskymi kultúrami. Územie Aljašky je pod správou USA od roku 1867, kedy ho „kúpili“ od cárskeho Ruska.

Dolina cárov

Salbykská mohyla je jednou z najvýznamnejších a záhadných pamiatok južnej Sibíri. Nachádza sa v Chakaskej republike ležiacej na južnej Sibíri v povodí rieky Jenisej. Salbykská mohyla spolu aj s mnohými inými sa nachádza v doline cárov. Archeológovia predpokladajú, že mohyla bola postavená v 3. tisícročí pred naším letopočtom. Ide o grandióznu pohrebnú štruktúru nejakého starodávneho vládcu.

30 tisíc ročná mapa hviezdnej oblohy z Krymu

Jednou zo záhad Krymského polostrova je mapa hviezdnej oblohy, ktorú objavil v roku 1928 v jednej z jaskýň na okraji Simferopolu miestny učiteľ Anatolij Stolbunov. Mapa bola vyrezaná na kosti z lopatky mamuta, ktorý sa potuloval po krymskej krajine podľa vedcov pred 30 000 rokmi. Následne záporožský astrofyzik Černov rozoznal na tejto mape 16 súhvezdí severnej pologule a 102 hviezd, ktoré reálne existujú. Vedci si lámu hlavy nad tým, ako to mohli starovekí obyvatelia Krymu vedieť.

Učiteľ a zároveň bádateľ Anatolij Stolbunov objavil v jaskyniach neďaleko Simferopolu okrem mapy hviezdneho neba aj desiatky iných kresieb na stenách a kostiach zvierat. Okrem iných narazil aj na tajomné kompozície, na ktorých boli vyobrazení ľudia – zvieratá a ľudia – vtáky. Navyše, starí obyvatelia Krymu – Tavrídie zobrazovali na týchto kresbách dva rôzne typy ľudí, zrejme kromaňoncov a neandertálcov. Preto aj učiteľ histórie Stolbunov si uvedomil, že ide o prelomový objav, pretože dokazuje, že oba typy starovekých obyvateľov Zeme existovali zároveň a spolupracovali navzájom.

Kondenzátor Zibolda na Kryme

V roku 1900 lesník z Feodosije na Kryme Fedor Zibold pri prácach na horských svahoch Tepe-Oba objavil fragmenty dávneho hydrotechnického systému. Objekt sa ukázal byť dosť veľký s objemom až „300 kubických siah“ a bol vo forme kužeľovitej hromady poukladaných kameňov, ktoré sa nachádzali v značnej výške nad úrovňou mora. Neskôr bola objavená celá sieť podobných stavebných konštrukcií.

Fragmenty záhadnej štruktúry, ako uviedol ich objaviteľ, slúžili ako prírodný kondenzátor, v ktorom sa kondenzovali vodné pary obsiahnuté v atmosférickom vzduchu. Mechanizmus jeho pôsobenia bol nasledovný: vzduch nasýtený vodnými parami prechádzal cez mnohopočetné štrbiny a otvory v kamennej kužeľovitej pyramíde, kde sa ochladzoval až po dosiahnutie rosného bodu a odovzdával vlahu vo forme miliárd kvapôčok čerstvej pitnej a fakticky destilovanej vody. Voda stekala smerom dolu a plnila vodotesnú nádrž vybudovanú z kamenných platní. Voda sa ďalej distribuovala potrubím až do mestských vodných zásobární.

Tajomný ostrov na Sibíri

V republike Tuva s rozlohou 170 500 km² v Ruskej federácii nachádzajúcej sa na juhu Sibíri sa v horách na hranici s Mongolskom vo výške 1300 metrov nad morom nachádza jazero Tere-Chol s rozlohou 39,1 km².

Horských jazier je v Rusku tisíce, ale jazero Tere-Chol je unikátne tým, že uprostred neho sa na jednom umelo vytvorenom ostrove s rozlohou 6 ha zachovali pozostatky starobylej pevnosti Por-Bažyn, čo v tuvinskom jazyku znamená hlinený dom. Ostrov spája s juhovýchodným brehom jazera umelo vytvorený mostík dlhý 1,3 kilometra.

Kamenný komplex Tatul

Na okraji malej obce Tatul v Bulharsku, na vrchole skalnatého kopca, sa nachádza najväčší megalitický pamätník nájdený na území Bulharska, nazývaný tiež „svätyňa Tatul“ alebo „Orfeusova svätyňa“. Svätyňu tvorí skalný masív, ktorého vrchol tvorí zrezaná pyramída. Komplex sa skladá z dvoch sarkofágov, obdĺžnikového podstavca a trojmetrovej studne. Nájdené archeologické vykopávky zaraďujú tento komplex do obdobia 4000 až 5000 rokov pred naším letopočtom.

Odklínanie histórie od Viktora Timuru

„Podľa starších prameňov z 18. storočia svet vyzeral ináč ako o ňom dnes píšu európski historici. V Encyklopédii Britanica (3. diel, Edinburgh, 1771, s. 887) je mapa „Veľkej Tartárie“. V Rusku začali práce na renesancii tejto histórie, aby nadviazali na prerušené historické povedomie v 18. storočí. 15. januára 2013 Vladimír Putin v Ruskej geografickej spoločnosti otvoril nový archív, kde sú sprístupnené verejnosti staré mapy (aj Veľkej Tartárie). Rusko sa vydalo na cestu pátrania po skutočnej, nezmanipulovanej histórii, trvajúcej viacej ako päťtisíc rokov pred pangermánskym modelom európskych dejín, či skôr od nepamäti…

Ustjurtská plošina v Kazachstane

Ustjurtská plošina (Plateau Ustyurt) je veľká oblasť na území súčasného Kazachstanu s rozlohou okolo 20 0000 kilometrov štvorcových. Do 80-tych rokov minulého storočia bola táto archeologická rezervácia „bielym miestom“ na mape histórie. V roku 1986 sa vedci z Akadémie vied ZSSR rozhodli zo vzduchu preskúmať staroveké a stredoveké pamiatky architektúry a objavili niečo nečakané.

Územie medzi dedinami Say-Utes a Beineu bolo pokryté podivnými kresbami viditeľnými iba zo vzduchu, ktoré pripomínali kresby v púšti Nazca. Šípky, ako ich nazývajú vedci, sú roztiahnuté od mysu Duan v Aralskom mori, minimálne 100 kilometrov do vnútrozemia plošiny Ustjurt. Jednotlivé kresby – šípky sa príliš tvarom a rozmermi od seba nelíšia, iba niektoré majú priame línie a niektoré prehnuté a ukazujú smerom na sever. Na niektorých obrazcoch línie jedných šípok pretínajú obrysy iných.

Tajomstvo kamenných schodov hory Vottovaara

Neobyčajná 417 metrov vysoká hora Vottovaara je skôr kamennou náhornou plošinou, ktorá je obkolesená zeleno modrým kobercom lesov a jazier a je 270 km vzdialená severozápadne od mesta Petrozavodsk v Karélii v Rusku. Vottovaara ľudovo nazývaná aj „hora smrti“ skrýva veľa neobjasnených záhad, medzi ktoré patria aj kamenné schody na vrchole hory, ktoré nikam nevedú.

Počas niekoľkých desaťročí výskumov nebola predložená ani jedna logická verzia vybudovania schodov, pokiaľ v roku 2014 etnograf Alexej Popov nepredložil verziu opierajúcu sa o starobylé kláštorné záznamy.