Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Dejiny

Preplnené sklady so slovanskou archeológiou

V roku 1996 bola vydaná kniha známeho ruského umelca, spoluzakladateľa akadémie vied a umenia, akademika maľby I.S. Glazunova (1930 – 2017) “Ukrižované Rusko“. V knihe je zaujímavá časť venovaná málo známym stránkam slovanskej archeológie.

Hlavný záver I. Glazunova možno stručne formulovať takto: v slovanskej archeológii je veľa zaujímavého, ale zjavne je to zámerne skrývané pred širokou a dokonca vedeckou obcou. Vo svetle našich výskumov je jasné, prečo sa to deje. Archeológia veľmi často vstupuje do konfliktu s oficiálne prijatou históriou, čo je obzvlášť výrazné v prípadoch, keď sú archeologické nálezy slovanské. Práve preto je slovanská archeológia a nevyhnutne z nej vyplývajúce závery v určitom zmysle zakázanou témou v histórii po mnoho rokov.

Staroveký artefakt z Grécka, ktorého niektoré detaily sú viditeľné iba pod mikroskopom

Na začiatku 30. rokov 20. storočia bola v Grécku objavená stará hrobka neznámeho bojovníka, ktorého neskôr nazvali Griffin. V tom čase hrobku nepreskúmali kvôli politickým názorovým rozdielom a výskum nechali na lepšie časy. Tie časy prišli v roku 2015, kedy hrobku znovu otvorili.

Hrobka sa nachádzala v blízkosti starobylého mesta Pilos, neďaleko paláca Nestora. Bola datovaná do obdobia roku 1500 pred naším letopočtom. Desiatky vedcov z Univerzity v Cincinnati tvrdo pracovali, aby rozkopali hrobku a preštudovali všetky artefakty.

Drevené potrubie, ktoré prežilo 500 rokov

Podľa archeológov je moskovské potrubie jedným z najstarších drevených, ktoré sa doteraz zachovalo. Ivan Hrozný – Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov (1530 – 1584) nariadil vybudovať potrubie z rieky Moskva do Kremľa. Nariadenie cára bolo vyplnené.

Jedna z veží, ktorá bola súčasťou vodovodného systému, bola nazvaná Vodovzvodnaja. V tejto veži bol postavený akýsi pohon na pracovnú silu na čerpanie vody. Horné vodovodné potrubie rozvádzalo vodu v areáli Kremľa.

Prekvapujúci je materiál dolného vodovodného potrubia, cez ktoré sa dodávala voda z rieky. Potrubie bolo vyrobené z dreva! Kmeň bol buď rozrezaný na polovicu a stred vydlabaný, alebo vyvŕtaný na požadovaný priemer. Následne výslednú rúru spojili kovovými pásmi. Vodovod perfektne fungoval stáročia. Archeológovia zistili, že potrubie, ktoré ležalo v zemi, vo voľnej vlhkej pôde 500 rokov, je dobre zachované.

Najstarší dochovaný koberec na svete pochádza z Altaja

V roku 1949 objavili sovietski archeológovia Akadémie vied ZSSR pod vedením Sergeja Rudenka v jednej z Pazyrykskích mohýl v pohorí Altaj, dokonale zachovalý koberec, ktorý dostal názov “Pazyryk”, podľa oblasti, kde sa našiel. Koberec bol zakonzervovaný v zamrznutej pôde, čo vysvetľuje jeho výborný stav, spolu s ďalšími predmetmi starovekého obydlia – kuchynským náradím, postrojmi a vzorkami odevov.

Vedci sa do dnešného dňa nemôžu dohodnúť, komu mohla patriť staroveká mohyla. Neexistuje konsenzus o pôvode samotného koberca – niekto ho považuje za turecký, niekto za iránsky. V súčasnosti je koberec Pazyryk považovaný za najstarší nájdený koberec na svete, jeho vek je stále témou diskusií, datuje sa od 6. do 2. tisícročia pred naším letopočtom. V tej dobe bola oblasť Altaja súčasťou najväčšej krajiny sveta označovanej na starých mapách a v encyklopédiách ako Veľká Tartária.

Neobvyklý archeologický nález zo Sibíri

V roku 2017 počas archeologických vykopávok v Novosibirsku bol objavený zaujímavý artefakt, ktorý zobrazoval ľudskú postavu so zaujímavou pokrývkou hlavy v podobe peria. Nález bol umiestnený v Ústave archeológie a etnografie Ruskej akadémie vied.

Ako uviedli vedci, v tejto oblasti predtým nebolo zaznamenané používanie výrobkov z peria. Archeológovia zatiaľ nedokázali zistiť, kým bol tento artefakt vyrobený. Existujú ešte dohady, že na postave nie je zobrazené perie, ale niečo rituálne. Figúrka by mohla zobrazovať napríklad niektoré z božstiev. Zatiaľ nebol identifikovaný materiál, z ktorého je artefakt vyrobený.

Rys – posvätné zviera Slovanov

Z tradícií našich predkov

V mnohých mýtoch a legendách Slovanov je rys posvätné zviera. Napríklad obyvatelia Altaja veria, že toto zviera je schopné vidieť všetky prekážky a vyhnúť sa akýmkoľvek pasciam. K rysovi sa obracajú s prosbami o zabezpečenie hojnosti koristi pri love, pripisujú mu úlohu sprostredkovateľa medzi svetom ľudí a svetom duchov. Podľa legendy žije rys v dvoch svetoch naraz. Na Sibíri si lovci udobrujú rysa darovaním uloveného zvieraťa alebo mliekom v miske. Predpokladá sa, že to prináša šťastie v ich práci.

Ochranné amulety – oberegy spojené s rysom ochraňovali slovanských bojovníkov. Pripisovala sa im schopnosť zvyšovať silu, odvahu a vynaliezavosť, taktiež mali priťahovať šťastie v boji. Oberegy vo forme štetín, pazúrov, zubov a kostí rysa mohli nosiť ženy ako ochranu pred urieknutím. Rys sa tiež spomína v rôznych ženských ochranných afirmáciach.

Ako Slovania v roku 1621 Európu zachránili

V súčasnosti sú nám v oficiálnej histórii predkladané vzťahy medzi Ukrajincami a Poliakmi v 17. storočí výlučne v tmavých farbách a zdá sa, že vtedajší obyvatelia Krakova a Kyjeva nemohli mať nič, čo by ich zjednotilo. V tom období existovala však spoločná krajina Reč Pospolita, v ktorej bolo miesto pre spoločné rozhodnutia a úspechy. Jedným z takýchto spoločných úspechov bolo víťazstvo armády Slovanov pod mestom Chotyn, ktoré v súčasnosti leží v Černovickej oblasti na juhu Ukrajiny, neďaleko súčasnej moldavskej a rumunskej hranici, v minulosti patrilo mesto pod Moldavsko.

Reč Pospolita (Rzeczpospolita) (1569 – 1795) bola federácia národov, ktoré sa nachádzali na území dnešného Poľska, Litvy, Ukrajiny, Bieloruska a čiastočne aj na území dnešného Moldavska, Lotyšska a západného Ruska.

Spoločný koreň slovanských národov

Juraj Križanič (1618 – 1683) – teológ, filozof, historik, ekonóm. Podľa štátnej príslušnosti Chorvát. Študoval v Záhrebe, vo Viedni a v Bologni. V Grazi získal magisterský titul. V roku 1642 obhájil doktorskú disertačnú prácu v Ríme a stal sa katolíckym kňazom.

Aktívne sa angažoval v misijnej činnosti, snažil sa o zjednotenie Slovanov na základe katolicizmu. V roku 1659 prišiel do Moskvy a v roku 1661 bol poslaný do Tobolska, kde strávil 16 rokov. Od roku 1676 žil v Poľsku a pripojil sa k jezuitskému rádu. Zomrel pri Viedni v boji s osmanskými Turkami, kde sa zúčastnil vojenského ťaženia poľského kráľa Ján Sobieskieho.

Slovania vo Francúzsku a na Britských ostrovoch

Vo francúzskej Bretani sídlil kmeň Venetov, ktorý súvisí s migráciou Venetov – nositeľov kultúry s keramikou zdobenou odtlačkom šnúry od polovice 3. tisícročia. Pri dobývaní Galie G.I. Caesarom v polovici 1. storočia pred n. l. narobili rímskym légiám značné problémy aj straty, keď povstali proti Rimanom.

Pri pobreží Bretónska je ostrov Belle Ille, ktorý sa v historických dokumentoch nazýval Vindilis. Susediaca provincia Vendeé nesie meno Venetov dodnes. V Normandii sídlil kmeň Venelov a južnejšie kmeň Uenelov.

Zničené mestá Tartárie

Úryvok z knihy Nicolaasa Witsena „Severná a Východná Tartária“:

„V Mugalskej púšti, neďaleko mesta Naun (oblasť okolo rieky Amur), smerom k múru, sú tiež pozostatky starobylých kamenných budov s ťažkými stĺpmi a vežami, ktoré sú vysoké ako veľký dom v Amsterdame.

Ľudia, ktorí tu žijú, prinášajú tu vo forme obety šatky, hodváb a iné im drahé veci a kladú ich na úpätí veže. Zrejme sú tam pohrebiská im blízkych ľudí. Neďaleko je možné vidieť aj pozostatky mnohých kamenných budov s ešte stojacimi stĺpmi, ktoré zaberajú plochu asi 4OO štvorcových stôp.

Na budovách sú stále viditeľné reliéfne obrazy ľudí oboch pohlaví v súčasnosti neznámych odevoch, zvierat, vtákov, stromov, rôznych vecí veľmi dobre spracovaných. V jednej z veží sa zachovalo vyobrazenie ženy z kameňa a liatej sádry. Podľa všetkého, žena sedí na oblaku s aureolou okolo hlavy so zloženými rukami a nohy sú skryté.