Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Category Archives: Ekológia a životné prostredie
Nepriaznivý vplyv svetelného smogu
Svetelný smog, nadmerné používanie umelého svetla je fenomén doteraz málo preskúmaný, ale ukazuje sa, že jeho vplyv na prírodu je oveľa nebezpečnejší, ako sa predpokladalo. Správa z vedeckej štúdie v časopise Nature dokazuje, aký veľký dopad má nadmerné množstvo svetla na všetko okolo.
Umelé svetlo sa rozšírilo v priemyselnom meradle už v druhej polovici 19. storočia, ale svet sa každým rokom stáva jasnejším. Umelo osvetlené územia sa rozšírili o 2,2 % v období od roku 2012 do 2016 a úroveň jasu svetla sa zvyšuje o 1,8 % každý rok. Kľúčovým faktorom bol prechod z bežných žiaroviek na energeticky účinnejšie a jasnejšie diódy. Od nadmerného svetla začínajú trpieť živočíchy, počnúc od hmyzu, až po korytnačky a netopiere. Svetlo vplýva aj na spevavé vtáky, ktoré prestávajú v noci spať, čo výrazne skracuje ich život.
Význam lesa
V lese a dokonca aj v hustých mestských parkoch je vlhkosť vzduchu o 15 až 30 % vyššia ako v meste v priestore bez stromov a teplota vzduchu v lese v horúcom počasí je o 4 až 8 % nižšia ako v otvorenom priestore. Z jedného hektára pasienkov a polí bez ochrany lesov a lesných pásov sa zmyje 2,5 až 7 krát viac dusíka, 2 až 6 krát viac fosforu, 3 až 5 krát viac draslíka, ako z polí viac chránených lesmi. Počas sucha a prachových búrok 1 hektár lesných pásov s výškou 10 metrov chráni polia s rozlohou 25 až 30 hektárov a zvyšuje úrodu obilnín na 1 hektári týchto polí o 300 až 400 kg a na celej chránenej ploche zvyšuje úrodu o 7500 až 12000 kg.
Emisie prostriedkov osobnej hygieny sú porovnateľné s emisiami automobilov
Podľa novej vedeckej štúdie CIRES a NOAA sú denné emisie prostriedkov osobnej hygieny porovnateľné s denným objemom hlavných zložiek uvoľnených emisií výfukových plynov osobných automobilov, takých, akých je napríklad benzén. Preto má zmysel vyberať si pre uchovanie zdravia radšej ekologickejšie prostriedky na báze prírodných látok.
Počas obdobia 200 rokov stúpol objem snehu v Antarktíde o 10 %
Skupina vedcov skúmajúcich arktický sneh zistila, že za posledných 200 rokov sa na kontinente významne zvýšilo množstvo snehových zrážok. Zvýšenie objemu snehu môže mať negatívny vplyv na zvýšenie úrovne mora. Výskum snehových zrážok v Antarktíde uskutočnilo medzinárodné spoločenstvo vedcov pod vedením Britskej antarktickej služby.
Vedci uskutočnili analýzu 79 ľadových vrtných jadier, ktoré boli odobraté po celej Antarktíde. Výskum ukázal, že za posledných 200 rokov sa objem snehových zrážok zvýšil o 10 %. Stlačený sneh v ľadových jadrách bol analyzovaný, aby sa zmeral objem zrážok pre každé ročné obdobie. Chemikálie vykazovali sezónne zmeny, ich koncentrácia dosahovala maximum v lete a minimum v zime. Vedci zmerali časový rozdiel medzi maximami chemikálií, aby odhadli objem snehových zrážok Antarktídy. Ukázalo sa, že od roku 2001 do 2010 napadalo o 300 miliárd ton snehu viac, ako v období od 1801 do 1810.
Nebezpečný klon škodcu poľnohospodárskych plodín
Federálna služba pre veterinárny a fytosanitárny dohľad Ruskej federácie zaviedla od 2. apríla obmedzenie dovozu všetkých produktov rastlinného pôvodu z Abcházska do Ruska, v dôsledku rozsiahleho rozšírenia škodcu Čiernavky – Halyomorpha halys. „Federálna služba považuje za nevyhnutné od 2. apríla 2018 zaviesť obmedzenia na dovoz všetkých tovarov rastlinného pôvodu, vrátane dreveného obalového materiálu, z Abcházska do Ruska,“ uvádza sa v správe Federálnej služby pre veterinárny a fytosanitárny dohľad.
Ako bolo zdôraznené v správe, rozhodnutie bolo prijaté s cieľom zabrániť rozšíreniu škodcu na území Ruska a zachovať exportný potenciál krajiny. Monitoring na území Abcházska na zistenie potenciálneho nebezpečenstva pre členov eurázijskej hospodárskej únie, ktoré hrozí od škodcu Halyomorpha halys, bol vykonaný v období 24. a 25. marca a ukázal, že v krajine nastala kritická fytosanitárna situácia ohľadom tohto škodcu.
Zelené ochranné pásma okolo miest a obcí
V roku 2017 nadobudol v Ruskej federácii účinnosť zákon o „zelených štítoch“ okolo miest a obcí. V priebehu roka sa proces podarilo iniciovať vo všetkých 85 regiónoch a v 18 regiónoch už prijali riešenie o jeho realizácii.
Regionálne zastupiteľstvá majú právo určiť, ktoré lesy a aké plochy lesných porastov budú zaradené do ochranného zeleného pásma okolo sídiel, v ktorom je prísne obmedzená ťažba a zástavba, alebo ktoré plochy v tomto pásme sa zalesnia, poprípade premenia na chránené lesoparky. Do ochranného zeleného pásma sa zaradia aj parky a zalesnené plochy priamo v mestách. Cieľom je hlavne zlepšiť a chrániť zdravie obyvateľov v rozrastajúcich sa mestských aglomeráciách.
Bezohľadný rozvoj civilizácie môže viesť k apokalypse
Juhoamerická rieka Madeira tvorí prirodzenú hranicu medzi Brazíliou a Bolíviou. Na snímkach zo satelitov je možné vidieť dva rozdielne prístupy dvoch krajín k prírode, konkrétne k dažďovým pralesom – pľúcam planéty. Hranica tvorí jasnú líniu medzi nedotknutým dažďovým pralesom Bolívie a pozostatkami brazílskeho pralesa, kde sa v posledných desaťročiach uskutočnilo v tomto regióne masívne odlesňovanie a premena lesa na poľnohospodársku pôdu a zástavbu.
Veľký zelený múr
Bývalý prezident africkej krajiny Burkina Faso Thomas Isidore Noël Sankara, alebo krátko Thomas Sankara (1949—1987), ktorý zastával úrad prezidenta v rokoch 1983 – 1987, sa zapísal do histórie ako jeden z mála čestných prezidentov Afriky.
Počas doby, ktorú zastával v úrade prezidenta, bolo vysadených 10 miliónov stromov, ktoré zastavili rozširovanie pieskov púšte Sahary smerom na juh. Africký „Che Guevara“ svojou myšlienkou zastaviť púšť inšpiroval celý kontinent a vo výsledku začalo 11 afrických štátov budovať veľký zelený múr (Great Green Wall, Grande Muraille Verte). Do projektu je zapojený Senegal, Mauretánia, Mali, Burkina Faso, Nigéria, Niger, Čad, Sudán, Eritrea, Etiópia a Džibuti.
Narušené životné prostredie spôsobuje rýchlejšie starnutie ľudských buniek
Ľudia, ktorí žili v detstve v zlých ekologických podmienkach, starnú na bunkovej úrovni rýchlejšie ako ich rovesníci, ktorí žili viac menej v dobrých nenarušených ekologických podmienkach – tvrdia vedci v správe zverejnenej v časopise Environment International.
„Dĺžka telomér počas pôrodu a v prvých rokoch života značne ovplyvňuje pravdepodobnosť rôznych ochorení v dospelosti. Je nutné uskutočniť ďalšie vedecké štúdie na posúdenie všetkých následkov ich skrátenia spôsobeného znečistením ovzdušia“ – povedal Deliang Tang z Kolumbijskej univerzity v New Yorku v USA.
Súčasné mesto je mutagénnym životným prostredím
Nikolaj Petrovič Dubinin (1907-1998) – vedec, biológ, genetik, riaditeľ a zakladateľ Ústavu cytológie a genetiky Akadémie vied ZSSR. Mnohé z jeho vedeckých štúdií boli zaradené do zlatého fondu diel o genetike. Nikolaj Dubinin je považovaný za dôležitého odborníka na všeobecnú a molekulárnu genetiku, výskum štruktúry génu a štrukturálnych mutácií génu, problémy mutagenézy a mutagénov prostredia. Stál pri vzniku formovania environmentálnej, radiačnej a kozmickej genetiky.
V memoároch sovietskeho genetika akademika Nikolaja Dubinina sú poznamenané dva dôležité fakty, ktorým politici, sociológovia a ekonómovia nevenujú pozornosť, ale ktoré sú dôležité pre vypracovanie stratégie prekonania globálnej biosférnej sociálnej krízy a ďalšieho rozvoja spoločnosti.
