Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Category Archives: Ekológia a životné prostredie
Migračné letisko pre sťahovavé vtáky
Súčasná architektúra je často obviňovaná z toho, že nové stavby zaberajú prirodzený biotop zvierat. Spoločnosť McGregor Coxall však predstavila nový stavebný projekt, ktorý je doslova určený pre vtáky. Na prvé migračné „letisko“ pre vodné a mokraďové vtáky na svete má byť prebudovaná skládka v Tianjin v Číne.
Každý rok viac ako 50 miliónov vtákov putuje z Antarktídy pozdĺž východoázijsko-austrálskej migračnej cesty, ale táto cesta je čoraz viac ohrozovaná urbanizáciou pobrežných oblastí. Dnes každý piaty vodný vták z ohrozených druhov prelieta práve po tejto ceste a ich počet sa neúprosne znižuje.
V Spojených štátoch amerických začali v niektorých oblastiach hromadne hynúť buky
Bukové háje môžu v nasledujúcich rokoch úplne zmiznúť z územia Severnej Ameriky kvôli šíreniu tajomnej choroby, ktorá zabíja mladé stromy v priebehu 2 – 3 rokov. Výsledky pozorovaní šírenia tejto choroby boli prezentované v časopise Forest Pathology.
“Zatiaľ nie je jasné, kde a ako sa bude táto choroba šíriť, ale existujú všetky príznaky, že bude nasledovať cestu invázie hmyzu z čeľade Krasoňovitých a náhlej smrti dubov. Obe epidémie začali pomaly a nenápadne, ale potom sa rýchlo rozšírili po celej krajine. Zdá sa, že sme práve teraz v tejto fáze”, povedal Pierluigi Bonello z Univerzity Ohio (USA).
Mikročastice plastov nájdené v črevnom trakte všetkých druhov morských korytnačiek
Syntetické častice, veľkosti menej ako päť milimetrov, sa našli v organizme všetkých pozorovaných korytnačiek a najväčšie množstvo týchto mikročastíc bolo nájdených v zvieratách obývajúcich Stredozemné more.
Vedci z University of Exeter a Plymouht Marine Laboratory vo Veľkej Británii v spolupráci s výskumnými laboratóriami Greenpeace hľadali syntetické častice s veľkosťou menej ako päť milimetrov v 102 morských korytnačkách v Atlantickom a Tichom oceáne a v Stredozemnom mori.
Syntetické častice boli nájdené vo všetkých korytnačkách, z ktorých najrozšírenejšie boli vlákna z odevov, častice z pneumatík, cigaretových filtrov, lán a rybárskych sietí. Výsledky výskumu boli publikované v Global Change Biology.
Budovanie umelých útesov
26 kilometrov od pobrežia štátu Delaware v USA sa nachádza umelý útes s názvom Redbird. Tento útes pokrýva 1,3 štvorcových námorných míľ morského dna a nachádza sa približne 24 metrov pod hladinou mora.
Redbird je názov série vagónov z metra v New Yorku.
Na vytvorenie tohto útesu bolo na relatívne malej ploche zatopených 714 vagónov, 86 tankov a obrnených transportérov, 8 remorkérov a člnov.
Kriminálny postoj súčasného človeka k prírode
„Každý mysliaci človek chápe, že tam, kde dominujú trhové vzťahy, sa všetko predáva a kupuje, vrátane prírody planéty a tiež samotná planéta sa stáva tovarom.
Priemyselní a finanční magnáti, starajúci sa hlavne o svoj príjem, vnímajú prírodu Zeme hlavne ako prostriedok na dosiahnutie svojich ziskov. Nezaujíma ich, že nerastné bohatstvo Zeme sa stále viac vyčerpáva, že hynú lesy, stepi, pôda, že zemská atmosféra je preplnená oxidom uhličitým. A tento proces koniec koncov premení atmosféru planéty na atmosféru bez kyslíka, naplnenú oxidmi dusíka a uhlíka, takú aká bola na našej planéte v období predkambrie.
Obsah žalúdka veľryby šokoval
Začiatkom minulého roka sa na brehy Severného mora nachádzajúceho sa na severovýchode Európy, začali vyhadzovať veľryby. Podobné prípady boli zaznamenané aj predtým, ale tento prípad bol najmasovejší. Telá veľrýb sa našli vo Veľkej Británii, Holandsku, Nemecku a Dánsku. Vedci predpokladali, že všetky veľryby majú spoločného menovateľa. Keď ale vedci otvorili žalúdok najväčšej z nich – Vorvaňa tuponosého, tak odhalili strašnú pravdu.
V Mexickom zálive už 14 rokov uniká nepretržite ropa do mora
V roku 2004 hurikán pomohol utopiť ropnú plošinu Taylor Energy, iba 14 kilometrov od pobrežia USA. Ukázalo sa, že počas 14 rokov každý deň uniká do Mexického zálivu približne 700 barelov ropy.
Vzhľadom na to, že barel ropy je 159 litrov, tak celkovo za túto dobu vytieklo do mora 500 tisíc kubických metrov ropy. Pokiaľ sa únik neodstráni, tak sa tento únik ropy môže stať najväčšou ekologickou katastrofou tohto typu v známej histórii ľudstva. Teraz je za najväčší únik považovaný únik spoločnosti BP Deepwater Horizont, keď sa v roku 2010 dostalo do mora 780 tisíc kubických metrov ropy.
Experimenty na urýchlenie rastu a vývoja duba
I.N. Nikitin uskutočnil experimenty za účelom urýchlenia rastu a vývoja duba. Po dobu 10 dní pôsobil na klíčiace žalude duba nepretržitým elektrickým osvetlením, pri vysokej vlhkosti vzduchu a zvýšenej teplote (35 – 38 °C) a následne pôsobil nepretržitým elektrickým osvetlením po dobu 5 mesiacov (pri teplote 25 — 30 °C) na sadeničky duba vysadené vo vegetačných nádobách. Následne tieto sadenice duba, ktoré boli vysadené do voľnej pôdy, už po 7 rokoch začali plodiť a ako 8 ročné dosahovali výšku 5,1 metra. Pritom kontrolná skupina dubov v pôde, ktorá nebola vystavená daným experimentálnym podmienkam dosahovala priemernú výšku v rovnakom veku 1,35 metra.“
V prírode funguje mechanizmus samoregulácie
Na základe 40 ročného pozorovania koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére v polárnych oblastiach severnej pologule, skupina vedcov z USA a Japonska zistila, že skôr pozorované v severných zemepisných šírkach zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého v dôsledku globálneho otepľovania, sa v posledných 15 rokov značne spomalilo, alebo dokonca zastavilo.
Podľa vedcov zapracoval mechanizmus samoregulácie prírody. Otepľovanie spôsobilo zvýšenie doby aktívneho stavu vegetácie, a to zase viedlo k zvýšeniu absorpcie oxidu uhličitého rastlinami. Týmto spôsobom príroda čiastočne kompenzovala antropogénne emisie skleníkových plynov.
Huby pohlcujúce plasty
V džungli v Južnej Amerike boli objavené huby, ktoré radi pohlcujú plasty. Možno práve ony pomôžu ľudstvu vyriešiť problém s horami v prírode nahromadených a nerozkladajúcich sa plastových odpadkov.
Presnejšie povedané, ide hlavne o polyuretány a polyméry s veľmi rozmanitými vlastnosťami, ktoré sú široko využívané v priemysle, poľnohospodárstve a v domácnostiach. Vyrábajú sa z nich lepidlá, plastové diely, podošvy, nábytok, implantáty, izolátory, atď. a po vyčerpaní ich životnosti sa ocitnú na skládke. Polyuretán tu zostáva veľmi dlhý čas, pretože sa prakticky v prírodných podmienkach nerozkladá. A práve v tejto fáze prídu na rad huby objavené v džungliach Amazonky.
