Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Ekológia a životné prostredie

Počas obdobia 200 rokov stúpol objem snehu v Antarktíde o 10 %

Skupina vedcov skúmajúcich arktický sneh zistila, že za posledných 200 rokov sa na kontinente významne zvýšilo množstvo snehových zrážok. Zvýšenie objemu snehu môže mať negatívny vplyv na zvýšenie úrovne mora. Výskum snehových zrážok v Antarktíde uskutočnilo medzinárodné spoločenstvo vedcov pod vedením Britskej antarktickej služby.

Vedci uskutočnili analýzu 79 ľadových vrtných jadier, ktoré boli odobraté po celej Antarktíde. Výskum ukázal, že za posledných 200 rokov sa objem snehových zrážok zvýšil o 10 %. Stlačený sneh v ľadových jadrách bol analyzovaný, aby sa zmeral objem zrážok pre každé ročné obdobie. Chemikálie vykazovali sezónne zmeny, ich koncentrácia dosahovala maximum v lete a minimum v zime. Vedci zmerali časový rozdiel medzi maximami chemikálií, aby odhadli objem snehových zrážok Antarktídy. Ukázalo sa, že od roku 2001 do 2010 napadalo o 300 miliárd ton snehu viac, ako v období od 1801 do 1810.

Nebezpečný klon škodcu poľnohospodárskych plodín

Federálna služba pre veterinárny a fytosanitárny dohľad Ruskej federácie zaviedla od 2. apríla obmedzenie dovozu všetkých produktov rastlinného pôvodu z Abcházska do Ruska, v dôsledku rozsiahleho rozšírenia škodcu Čiernavky – Halyomorpha halys. „Federálna služba považuje za nevyhnutné od 2. apríla 2018 zaviesť obmedzenia na dovoz všetkých tovarov rastlinného pôvodu, vrátane dreveného obalového materiálu, z Abcházska do Ruska,“ uvádza sa v správe Federálnej služby pre veterinárny a fytosanitárny dohľad.

Ako bolo zdôraznené v správe, rozhodnutie bolo prijaté s cieľom zabrániť rozšíreniu škodcu na území Ruska a zachovať exportný potenciál krajiny. Monitoring na území Abcházska na zistenie potenciálneho nebezpečenstva pre členov eurázijskej hospodárskej únie, ktoré hrozí od škodcu Halyomorpha halys, bol vykonaný v období 24. a 25. marca a ukázal, že v krajine nastala kritická fytosanitárna situácia ohľadom tohto škodcu.

Zelené ochranné pásma okolo miest a obcí

V roku 2017 nadobudol v Ruskej federácii účinnosť zákon o „zelených štítoch“ okolo miest a obcí. V priebehu roka sa proces podarilo iniciovať vo všetkých 85 regiónoch a v 18 regiónoch už prijali riešenie o jeho realizácii.

Regionálne zastupiteľstvá majú právo určiť, ktoré lesy a aké plochy lesných porastov budú zaradené do ochranného zeleného pásma okolo sídiel, v ktorom je prísne obmedzená ťažba a zástavba, alebo ktoré plochy v tomto pásme sa zalesnia, poprípade premenia na chránené lesoparky. Do ochranného zeleného pásma sa zaradia aj parky a zalesnené plochy priamo v mestách. Cieľom je hlavne zlepšiť a chrániť zdravie obyvateľov v rozrastajúcich sa mestských aglomeráciách.

Bezohľadný rozvoj civilizácie môže viesť k apokalypse

Juhoamerická rieka Madeira tvorí prirodzenú hranicu medzi Brazíliou a Bolíviou. Na snímkach zo satelitov je možné vidieť dva rozdielne prístupy dvoch krajín k prírode, konkrétne k dažďovým pralesom – pľúcam planéty. Hranica tvorí jasnú líniu medzi nedotknutým dažďovým pralesom Bolívie a pozostatkami brazílskeho pralesa, kde sa v posledných desaťročiach uskutočnilo v tomto regióne masívne odlesňovanie a premena lesa na poľnohospodársku pôdu a zástavbu.

 

Veľký zelený múr

Bývalý prezident africkej krajiny Burkina Faso Thomas Isidore Noël Sankara, alebo krátko Thomas Sankara (1949—1987), ktorý zastával úrad prezidenta v rokoch 1983 – 1987, sa zapísal do histórie ako jeden z mála čestných prezidentov Afriky.

Počas doby, ktorú zastával v úrade prezidenta, bolo vysadených 10 miliónov stromov, ktoré zastavili rozširovanie pieskov púšte Sahary smerom na juh. Africký „Che Guevara“ svojou myšlienkou zastaviť púšť inšpiroval celý kontinent a vo výsledku začalo 11 afrických štátov budovať veľký zelený múr (Great Green Wall, Grande Muraille Verte). Do projektu je zapojený Senegal, Mauretánia, Mali, Burkina Faso, Nigéria, Niger, Čad, Sudán, Eritrea, Etiópia a Džibuti.

Narušené životné prostredie spôsobuje rýchlejšie starnutie ľudských buniek

Ľudia, ktorí žili v detstve v zlých ekologických podmienkach, starnú na bunkovej úrovni rýchlejšie ako ich rovesníci, ktorí žili viac menej v dobrých nenarušených ekologických podmienkach – tvrdia vedci v správe zverejnenej v časopise Environment International.

„Dĺžka telomér počas pôrodu a v prvých rokoch života značne ovplyvňuje pravdepodobnosť rôznych ochorení v dospelosti. Je nutné uskutočniť ďalšie vedecké štúdie na posúdenie všetkých následkov ich skrátenia spôsobeného znečistením ovzdušia“ – povedal Deliang Tang z Kolumbijskej univerzity v New Yorku v USA.

Súčasné mesto je mutagénnym životným prostredím

Nikolaj Petrovič Dubinin (1907-1998) – vedec, biológ, genetik, riaditeľ a zakladateľ Ústavu cytológie a genetiky Akadémie vied ZSSR. Mnohé z jeho vedeckých štúdií boli zaradené do zlatého fondu diel o genetike. Nikolaj Dubinin je považovaný za dôležitého odborníka na všeobecnú a molekulárnu genetiku, výskum štruktúry génu a štrukturálnych mutácií génu, problémy mutagenézy a mutagénov prostredia. Stál pri vzniku formovania environmentálnej, radiačnej a kozmickej genetiky.

V memoároch sovietskeho genetika akademika Nikolaja Dubinina sú poznamenané dva dôležité fakty, ktorým politici, sociológovia a ekonómovia nevenujú pozornosť, ale ktoré sú dôležité pre vypracovanie stratégie prekonania globálnej biosférnej sociálnej krízy a ďalšieho rozvoja spoločnosti.

Najväčší močiar na Zemi je väčší ako Slovensko

V centrálnej časti Sibíri sa nachádza Vasjuganský močiar, ktorý s rozlohou 53 000 kilometrov štvorcových je väčší ako Slovensko (49 035 km²). Tento obrovský močiar, starý približne 9000 rokov, je najväčší na Zemi. Jeho dĺžka zo západu na východ je 573 km, zo severu na juh 320 km a každý rok sa rozšíri o 800 hektárov. Obsahuje 400 kilometrov kubických zásob sladkej vody. Močiar zahŕňa približne 800 000 neveľkých jazier.

Vasjuganský močiar je rozložený až v troch oblastiach: Tomskej, Omskej a Novosibírskej oblasti. Močiar má obrovský vplyv na životné prostredie. Je hlavným zdrojom sladkej vody v regióne a vyteká z neho približne 200 riek. Jeho odparovanie reguluje klimatickú rovnováhu na rozsiahlom území.

Lesy ako záruka existencie ruských riek a života na Zemi

Otvorený list 5.mája 2006

Drahí spoluobčania,

V tomto pracovnom roku sme spolu s našimi kolegami z USA a Brazílie získali nové vedecké výsledky, ktoré si vyžadujú zásadnú revíziu lesnej politiky na celom svete. Získali sa nové vedecké dôkazy o tom, že existencia riek a zrážok na pevnine je podmienená činnosťou neporušených prírodných lesov.

Neporušený les predstavuje živé čerpadlo založené na slnečnej energii, ktoré čerpá na pevninu atmosferickú vlhkosť odparujúcu sa z povrchu oceánov. Ukázalo sa, že suchá, požiare, záplavy, ako aj hurikány a tornáda na pevnine, sú dôsledkom narušenia lesov a prerušenia funkcie lesného čerpadla vlhkosti. Zničenie lesov vedie k úplnej degradácii kontinentov na polopúštnu, alebo púštnu krajinu.

V Austrálii majú aj stromy svoje e-mailové adresy

V roku 2013 mestská rada austrálskeho mesta Melbourne priradila identifikačné čísla a e-mailové adresy 70 000 stromom, aby každý obyvateľ mohol operatívne oznámiť o ich poškodeniach, alebo problémoch. Avšak tisíce ľudí začali písať listy jednotlivým stromom, v ktorých sa vyznávali z lásky k nim, písali im príbehy a zdieľali rôzne problémy. Na oplátku im prichádzali správy so slovami vďačnosti v mene stromov.

Osobné čísla a e-mailové adresy stromov sa objavili v rámci rozsiahleho programu Melbourne’s Urban Forest, ktorého hlavným cieľom je zachovať a zveľaďovať vegetáciu v meste. Program bol spustený v roku 2007 po desaťročných suchách  v južnej Austrálii a mal byť plne implementovaný do roku 2040. Viac ako 70 000 stromov bolo zakreslených na interaktívnu mapu Melbourne, na ktorej sú aj farebne odlíšené podľa druhu.