Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Category Archives: Ekológia a životné prostredie
V prírode funguje mechanizmus samoregulácie
Na základe 40 ročného pozorovania koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére v polárnych oblastiach severnej pologule, skupina vedcov z USA a Japonska zistila, že skôr pozorované v severných zemepisných šírkach zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého v dôsledku globálneho otepľovania, sa v posledných 15 rokov značne spomalilo, alebo dokonca zastavilo.
Podľa vedcov zapracoval mechanizmus samoregulácie prírody. Otepľovanie spôsobilo zvýšenie doby aktívneho stavu vegetácie, a to zase viedlo k zvýšeniu absorpcie oxidu uhličitého rastlinami. Týmto spôsobom príroda čiastočne kompenzovala antropogénne emisie skleníkových plynov.
Huby pohlcujúce plasty
V džungli v Južnej Amerike boli objavené huby, ktoré radi pohlcujú plasty. Možno práve ony pomôžu ľudstvu vyriešiť problém s horami v prírode nahromadených a nerozkladajúcich sa plastových odpadkov.
Presnejšie povedané, ide hlavne o polyuretány a polyméry s veľmi rozmanitými vlastnosťami, ktoré sú široko využívané v priemysle, poľnohospodárstve a v domácnostiach. Vyrábajú sa z nich lepidlá, plastové diely, podošvy, nábytok, implantáty, izolátory, atď. a po vyčerpaní ich životnosti sa ocitnú na skládke. Polyuretán tu zostáva veľmi dlhý čas, pretože sa prakticky v prírodných podmienkach nerozkladá. A práve v tejto fáze prídu na rad huby objavené v džungliach Amazonky.
Botanici zaznamenali „zvláštnu transformáciu rastlín“
Vedci v posledných rokoch zaznamenali zvláštnu transformáciu izbových rastlín. Napríklad šeflera stromovitá, ktorá pochádza z Austrálie, kde dorastá až do výšky 40 metrov a v našich podmienkach je obľúbená ako jednoduchá a nenáročná izbová rastlina, začala neočakávane tvoriť listy, ktoré sú nezvyčajné pre tento druh.
Globálne klimatické zmeny znižujú hustotu nového dreva v našom klimatickom pásme
Vzhľadom na otepľovanie planéty sa predlžuje vegetačné obdobie – v niektorých oblastiach získali rastliny celý ďalší týždeň ročne navyše, kedy môžu pokračovať v normálnom raste. Ale vysoké teploty a antropogénne znečistenie neutralizujú tento pozitívny efekt tým, že výsledné tkanivá sú krehkejšie a robia stromy lámavejšími a v konečnom dôsledku znižujú aj kvalitu produkovaného dreva. K týmto výsledkom prišli vedci z Technickej univerzity v Mníchove na čele s Hansom Pretzschom. Správa z výskumu bola publikovaná v časopise Forest Ecology and Management.
Plastový odpad uvoľňuje viac skleníkových plynov, ako sa doteraz predpokladalo
Tím vedcov z Havajskej univerzity v Manoa skúmali biologické zdroje metánu v oceáne, ale zdroj, ktorý našli, nebol biologický, ale syntetický. Ukázalo sa, že plasty v oceáne sú nebezpečné nielen pre morský život a stav oceánu, ale aj pre celú planétu. Pri interakcii so slnkom plasty uvoľňujú skleníkové plyny, ako napríklad metán, etylén a iné škodlivé plyny.
Metán spôsobuje 25-krát väčší skleníkový efekt pri prepočte na 100 rokov ako oxid uhličitý. Pokiaľ ide o etylén, ten sa uvoľňuje pri produkcii fosílnych palív a mieša sa s hydroxidom v atmosfére za vzniku oxidu uhoľnatého. Autori štúdie poznamenávajú, že množstvo metánu produkovaného plastovým odpadom tvorí iba časť z celkového objemu, ale iné zriedkavé skleníkové plyny, ktoré uvoľňuje, môžu mať väčší deštruktívny vplyv.
Odvrátená strana konzumnej spoločnosti
Spoločnosti, ktoré vyrábajú drahé módne oblečenie, každoročne spália zbytky svojej nepredanej produkcie v hodnote desiatok miliónov dolárov. Napríklad britská značka luxusného oblečenia Burberry spálila v tomto roku nové nepredané oblečenie takmer za 30 miliónov libier. Náklady na likvidáciu tohto druhu „odpadu“ vzrástli u tejto spoločnosti za dva roky o 50 %. Za posledných 5 rokov spoločnosť spálila svoje luxusné výrobky v hodnote 90 miliónov libier.
Mnohí ľudia sa pýtajú, prečo sa spoločnosť tak správa k novým výrobkom, keď ich mohli ponúknuť aspoň svojim akcionárom. Spoločnosť Burberry sa vyjadrila, že má v úmysle aj naďalej využívať služby spaľovní, aby sa zbavila nepredaných zásob. A takých výrobkov každoročne pribúda, keďže stále viac bohatých ľudí si uvedomuje nezmysel dávať značné peniaze za prestížny kúsok oblečenia.
Rastliny vedome kontrolujú vývoj určitých druhov mikróbov v pôde
Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla vedcom určiť spôsoby zvýšenia pôdneho mikrobiómu s cieľom zlepšenia ukladania CO2 a zvýšenia produktivity rastlín.
Mikróby v pôde zlepšujú schopnosť rastlín absorbovať živiny a odolávať suchu, chorobám a škodcom. Sprostredkovávajú konverziu uhlíka v pôde, ovplyvňujú množstvo uhlíka uloženého v pôde, alebo sa uvoľňujú do atmosféry vo forme oxidu uhličitého. Aktuálnosť týchto vlastností pre poľnohospodárstvo a klímu je v súčasnosti dôležitá ako nikdy predtým.
Nepriaznivý vplyv svetelného smogu
Svetelný smog, nadmerné používanie umelého svetla je fenomén doteraz málo preskúmaný, ale ukazuje sa, že jeho vplyv na prírodu je oveľa nebezpečnejší, ako sa predpokladalo. Správa z vedeckej štúdie v časopise Nature dokazuje, aký veľký dopad má nadmerné množstvo svetla na všetko okolo.
Umelé svetlo sa rozšírilo v priemyselnom meradle už v druhej polovici 19. storočia, ale svet sa každým rokom stáva jasnejším. Umelo osvetlené územia sa rozšírili o 2,2 % v období od roku 2012 do 2016 a úroveň jasu svetla sa zvyšuje o 1,8 % každý rok. Kľúčovým faktorom bol prechod z bežných žiaroviek na energeticky účinnejšie a jasnejšie diódy. Od nadmerného svetla začínajú trpieť živočíchy, počnúc od hmyzu, až po korytnačky a netopiere. Svetlo vplýva aj na spevavé vtáky, ktoré prestávajú v noci spať, čo výrazne skracuje ich život.
Význam lesa
V lese a dokonca aj v hustých mestských parkoch je vlhkosť vzduchu o 15 až 30 % vyššia ako v meste v priestore bez stromov a teplota vzduchu v lese v horúcom počasí je o 4 až 8 % nižšia ako v otvorenom priestore. Z jedného hektára pasienkov a polí bez ochrany lesov a lesných pásov sa zmyje 2,5 až 7 krát viac dusíka, 2 až 6 krát viac fosforu, 3 až 5 krát viac draslíka, ako z polí viac chránených lesmi. Počas sucha a prachových búrok 1 hektár lesných pásov s výškou 10 metrov chráni polia s rozlohou 25 až 30 hektárov a zvyšuje úrodu obilnín na 1 hektári týchto polí o 300 až 400 kg a na celej chránenej ploche zvyšuje úrodu o 7500 až 12000 kg.
Emisie prostriedkov osobnej hygieny sú porovnateľné s emisiami automobilov
Podľa novej vedeckej štúdie CIRES a NOAA sú denné emisie prostriedkov osobnej hygieny porovnateľné s denným objemom hlavných zložiek uvoľnených emisií výfukových plynov osobných automobilov, takých, akých je napríklad benzén. Preto má zmysel vyberať si pre uchovanie zdravia radšej ekologickejšie prostriedky na báze prírodných látok.
