Jedným z najdôležitejších prvkov prírodného lesného ekosystému je drevo odumretých stromov, ktoré sa nachádza v rôznom štádiu rozkladu – od stále stojacich suchých stromov po ležiace odumreté drevo a drevný prach ležiaci na povrchu pôdy. Mŕtve drevo je pre život prírodných lesných ekosystémov také dôležité, že jeho odstránenie môže radikálne zmeniť zloženie živých organizmov žijúcich v týchto ekosystémoch, viesť k zmiznutiu mnohých z nich, narušiť prirodzené procesy opätovného zalesňovania a v niektorých prípadoch dokonca viesť k vytváraniu čistín a pustatiny na mieste bývalého lesa.
Potreba odumretého dreva je zrejmá pre tie druhy živých organizmov, ktoré v ňom žijú, alebo pre ktoré slúži ako živná pôda. Drevo odumretých stromov slúži ako biotop pre mnoho druhov húb, hmyzu a iných živých organizmov a pre mnohé z týchto druhov je dôležitá nielen prítomnosť odumretého dreva, ale aj jeho veľkosť (priemer kmeňov odumretých stromov), druhové zloženie a množstvo.
V lesoch, kde je množstvo mŕtveho dreva niekoľkonásobne menšie ako v pôvodných lesných ekosystémoch (napríklad v lesoch väčšiny európskych krajín, v ktorých sa ťažba dreva vykonáva tak dlho a s takou intenzitou, že veľké množstvo mŕtveho dreva sa v nich jednoducho nedá nahromadiť), sa veľa živočíšnych a rastlinných druhov vyskytuje iba zriedkavo. Preto napríklad mnohé huby a živočíchy bežne sa vyskytujúce v lesoch Ruska blízko oblasti Škandinávie, sú v škandinávskych krajinách na stránkach červených kníh práve z dôvodu malého množstva odumretého dreva v lesoch.
Odumreté drevo sa však ukazuje rovnako dôležité pre mnoho ďalších lesných druhov. Dobrým príkladom sú samotné lesné stromy, pre ktoré je v mnohých druhoch lesných ekosystémov práve odumreté drevo hlavným substrátom pre ich obnovu. Napríklad v pôvodných tmavých ihličnatých lesoch s hustou pôdnou pokrývkou veľkých lesných tráv, papradí alebo dokonca čučoriedok nemajú sadenice smreka alebo jedle na povrchu pôdy prakticky žiadnu šancu na prežitie – cez tento hustý kryt lesných tráv preniká na tento povrch príliš málo svetla. To isté sa deje v lesoch s hustým machovým porastom – sadenice stromov nestíhajú v prvých mesiacoch života dosiahnuť korene minerálnej pôdy a v dôsledku toho hynú kvôli nedostatku minerálnej výživy alebo sucha. Za týchto podmienok je drevo odumretých stromov – prakticky jediný substrát vhodný na obnovu stromov. Rozpadajúce sa drevo poskytuje mladým stromom potrebnú minerálnu výživu a vlhkosť nahromadená v drevnom prachu je zvyčajne dostatočná na celé letné obdobie. Kmene stromov, najmä veľké, vyvýšené nad povrchom trávnatého krytu, poskytujú dostatočné osvetlenie sadeníc a mladých stromov. Výsledkom je, že v mnohých druhoch lesných ekosystémov sa životaschopný podrast lesných stromov nachádza iba na rozpadajúcich sa kmeňoch a pňoch.
Odumreté drevo hrá veľmi dôležitú úlohu ako zdroj pôdnej organickej hmoty. Produkty rozkladu odumretých kmeňov, konárov, koreňov stromov sa hromadia v pôde lesných ekosystémov – najskôr vo forme drevného prachu, potom, keď sa rozkladá, vo forme viac či menej stabilných pôdnych organických zlúčenín – humusu. Množstvo a zloženie pôdnej organickej hmoty ovplyvňuje nielen úrodnosť lesnej pôdy, ale aj mnohé ochranné vlastnosti lesného ekosystému. Napríklad lesné pôdy bohaté na organické látky lepšie absorbujú vlhkosť po dažďoch alebo topení snehu a počas letnej sezóny si zachovávajú veľké rezervy. V lesoch na takýchto pôdach sa vždy udržiava vlhkejšia mikroklíma ako v lesoch na chudobných organických pôdach a vo väčšej miere sa zachováva vlhkosť potrebná pre lesné pramene a potoky.
Úloha mŕtveho dreva je dôležitá aj pri formovaní špecifického mikroreliéfu povrchu pôdy, ktorý je charakteristický pre mnoho druhov primárnych lesov. Spolu s takzvanými „veterno-pôdnymi komplexmi“ (valy a priehlbiny, ktoré vznikajú pri vyvalení veľkých stromov s koreňmi vetrom), tvoria rozpadajúce sa kmene stromov zložitý systém jám a valov na povrchu pôdy, ktoré zabraňujú odtoku povrchovej vody po silných dažďoch a najmä počas topenia snehu. Vďaka tomu sa väčšina vlhkosti zadržiava na povrchu pôdy a postupne sa pôdou absorbuje – to tiež prispieva k vyššej schopnosti lesa zadržiavať vlhkosť a chrániť vodu. Odumreté stromy padajúce do tokov – trvalých alebo dočasných – znižujú rýchlosť prúdenia vody, znižujú eróziu pôdy a vyplavovanie piesku a hliny do lesných riek a potokov.
Nakoniec nesmieme zabudnúť na rozhodujúcu úlohu odumretého dreva v uhlíkovej bilancii lesných ekosystémov. Pretože množstvo kyslíka uvoľneného lesom do atmosféry priamo súvisí s množstvom organickej hmoty akumulovanej v lesnom ekosystéme, je veľmi dôležitá úloha odumretého dreva v celkovej uhlíkovej bilancii ekosystému. Čím dlhšie je kmeň odumretého stromu udržiavaný v lese, tým viac jeho dreva sa premieňa na relatívne stabilné organické zlúčeniny pôdy – a tým väčšie množstvo fixného uhlíka sa v lesnom ekosystéme ukladá, a tým dlhšie zodpovedajúce množstvo čistého kyslíka zostáva v atmosfére..
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info