Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Category Archives: Dlhovekosť
Nikolaj Amosov – Najčastejšie človek trpí chorobami z lenivosti a nenásytnosti
Nikolaj Michajlovič Amosov (1913 – 2002) bol uznávaný sovietsky a ukrajinský vedec a známy kardiochirurg, ktorý zachránil tisícky životov. Operovať prestal, keď mal 79 rokov a zomrel vo veku 89. Učil o zdraví, metódach dlhovekosti a posledné roky aj praktizoval zdravý životný štýl.
Nikolaj Amosov o sebe:
„Cvičenie je pre mňa jedným zo základných kameňov života. Poviem vám príbeh. Vyrastal som sám a „vzdelanie“ o fyzickom vývoji prakticky neexistovalo. Práca doma mi dodala trochu sily, ale chýbala mi šikovnosť: plávať, tancovať, či jazdiť na bicykli som sa nenaučil. Z telesnej výchovy som utekal aj na základnej a aj na strednej škole. Vždy som však bol zdravý. Na vojne som dostal prvý záchvat radikulitídy a odvtedy sa často opakoval. Možno aj kvôli dlhým operáciám.
Každodenná fyzická aktivita výrazne znižuje riziko predčasného úmrtia
Podľa údajov vedeckej štúdie Moderate‐to‐Vigorous Physical Activity and All‐Cause Mortality: Do Bouts Matter, prínosom je aj niekoľko krátkych intervalov fyzickej aktivity denne po dobu 10 minút, alebo menej. Známe rady – parkovať ďalej od kancelárie, alebo chodiť pešo po schodoch, nielenže fungujú, ale môžu vám zachrániť život.
Pohyb odďaľuje smrť a je užitočný pre srdce, mozog a mnohé iné orgány a systémy ľudského organizmu. Keď začínajú ľudia priberať na váhe, tak často používajú vek ako zámienku. Ľudia ale nepriberajú preto, že starnú, ale preto, že s vekom sa prestávajú pohybovať.
Neustály rozvoj mozgu pomáha zachovávať mladosť
Neustála intelektuálna práca počas života nám pomáha dlhšie uchovať práceschopnosť a spomaliť starnutie. Popredná vedecká pracovníčka Laboratória fyziológie Vedeckého neurologického centra Ruskej akadémie vied Dr. Natália Ponomareva hovorí:
„Každý vie, že svaly je nutné zaťažovať, aby boli lepšie zásobované krvou a boli lepšie vyživované, ale aj mozog vyžaduje neustále zaťaženie pre dobré zásobovanie krvou. Aktívne pracujúce bunky lepšie spolupracujú navzájom a vytvárajú sa medzi nimi nové spojenia, menia okolo seba prostredie a v reakcii sa cievy mozgu rozširujú, mozog je efektívnejšie zásobovaný živinami a to znamená, že je v lepšej forme.
Súbor pravidiel doktora Hinohara Shigeakiho pre dlhovekosť
Doktor Hinohara Shigeaki (1911-2017) je jedným z tých, ktorým Japonsko vďačí za dlhovekosť svojich obyvateľov. On sám bol vzorom na naše pomery neuveriteľne aktívnej staroby. Po dovŕšení 75 rokov napísal a publikoval 150 kníh, po dovŕšení 100 rokov aj naďalej liečil ľudí a prednášal. Dožil sa 105 rokov.
Doktor Hinohara Shigeaki bol do svojej smrti prezidentom nemocnice St. Lukes v Tokiu. Medzinárodná nemocnica St. Lukes v Tokiu je jedna z najväčších v Japonsku. Zamestnáva 250 vyškolených skúsených lekárov, 21 lekárnikov, 670 zdravotných sestier, 199 medicínskych technikov, 142 administratívnych technikov. Ambulantne denne obslúži v priemere 2500 pacientov.
Vedecká štúdia odhalila dva hlavné psychologické faktory dlhovekosti
Pre identifikáciu faktorov, ktoré zvyšujú riziko úmrtia, vedci analyzovali údaje psychologických testov viac ako šesťtisíc seniorov, ktoré boli zhromaždené počas 29 rokov. Ukázalo sa, že najvýznamnejšie faktory s nízkym rizikom predčasného úmrtia je cítiť sa zdravým a schopnosť rýchlo analyzovať informácie.
V rôznych vedeckých štúdiách bola aj predtým preukázaná korelácia určitých charakteristík a faktorov s vysokým rizikom úmrtia. Problémom týchto štúdií je, že väčšina z nich je zameraná špeciálne na štúdium jednotlivých rizikových faktorov a nedáva žiadne predstavy o vplyve rôznych iných parametrov. V novej vedeckej štúdii sa skupina európskych vedcov obrátila k rozsiahlej databáze, aby identifikovali čo možno najviac príčin zvýšeného rizika úmrtia. Výsledky analýzy boli uverejnené v časopise Psychological Science.
Zrieknutie sa kultúry a tradícií svojich predkov zrýchľuje tempo stárnutia
„Japonci žijú dlhšie, pretože jedia veľa rýb a ešte preto, že žijú doma, tam, kde sa narodili a jedia to, čo jedli ich predkovia,“ hovorí Dr. Valerij Bacevič z Vedecko-výskumného inštitútu antropológie v Moskve, ktorý sa zúčastnil mnohých výskumov a štúdií na témy: antropoekológia, adaptácia populácií, röntgenoantropológia, rýchlosť ontogenézy.
„Ukazuje sa, že čím lepšie a pohodlnejšie žijeme, tým horšie pre naše zdravie. Reálny príklad. Nedávno sme sa vrátili z expedície z Altaja. Od začiatku sedemdesiatych rokov študujeme populáciu Strednej Ázie, jej adaptáciu k rôznym podmienkam. Skúmali sme 800 detí 200 km od Gorno-Altajska. O výsledkoch je ešte predčasne hovoriť, ale prvé výsledky sú pôsobivé. Deti sa stali väčšími a dospievajú skôr. Mnohí študenti trpia obezitou. Tuk stimuluje zrýchlené tempo vývoja (celý rad pohlavných hormónov má tukový základ). Obyvateľstvo, ktoré sa po stáročia zaoberalo chovom dobytka, fyzickou záťažou a mäsovo-mliečnou štruktúrou jedla, bolo adaptované k špecifickému spôsobu života, ktorý zrazu nahradil tieto tradície. Vo výsledku je organizmus v šoku, čo vedie k skorému výskytu chorôb dospelých a nakoniec k predčasnému starnutiu.“
