Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Category Archives: Dlhovekosť
Neustály rozvoj mozgu pomáha zachovávať mladosť
Neustála intelektuálna práca počas života nám pomáha dlhšie uchovať práceschopnosť a spomaliť starnutie. Popredná vedecká pracovníčka Laboratória fyziológie Vedeckého neurologického centra Ruskej akadémie vied Dr. Natália Ponomareva hovorí:
„Každý vie, že svaly je nutné zaťažovať, aby boli lepšie zásobované krvou a boli lepšie vyživované, ale aj mozog vyžaduje neustále zaťaženie pre dobré zásobovanie krvou. Aktívne pracujúce bunky lepšie spolupracujú navzájom a vytvárajú sa medzi nimi nové spojenia, menia okolo seba prostredie a v reakcii sa cievy mozgu rozširujú, mozog je efektívnejšie zásobovaný živinami a to znamená, že je v lepšej forme.
Súbor pravidiel doktora Hinohara Shigeakiho pre dlhovekosť
Doktor Hinohara Shigeaki (1911-2017) je jedným z tých, ktorým Japonsko vďačí za dlhovekosť svojich obyvateľov. On sám bol vzorom na naše pomery neuveriteľne aktívnej staroby. Po dovŕšení 75 rokov napísal a publikoval 150 kníh, po dovŕšení 100 rokov aj naďalej liečil ľudí a prednášal. Dožil sa 105 rokov.
Doktor Hinohara Shigeaki bol do svojej smrti prezidentom nemocnice St. Lukes v Tokiu. Medzinárodná nemocnica St. Lukes v Tokiu je jedna z najväčších v Japonsku. Zamestnáva 250 vyškolených skúsených lekárov, 21 lekárnikov, 670 zdravotných sestier, 199 medicínskych technikov, 142 administratívnych technikov. Ambulantne denne obslúži v priemere 2500 pacientov.
Vedecká štúdia odhalila dva hlavné psychologické faktory dlhovekosti
Pre identifikáciu faktorov, ktoré zvyšujú riziko úmrtia, vedci analyzovali údaje psychologických testov viac ako šesťtisíc seniorov, ktoré boli zhromaždené počas 29 rokov. Ukázalo sa, že najvýznamnejšie faktory s nízkym rizikom predčasného úmrtia je cítiť sa zdravým a schopnosť rýchlo analyzovať informácie.
V rôznych vedeckých štúdiách bola aj predtým preukázaná korelácia určitých charakteristík a faktorov s vysokým rizikom úmrtia. Problémom týchto štúdií je, že väčšina z nich je zameraná špeciálne na štúdium jednotlivých rizikových faktorov a nedáva žiadne predstavy o vplyve rôznych iných parametrov. V novej vedeckej štúdii sa skupina európskych vedcov obrátila k rozsiahlej databáze, aby identifikovali čo možno najviac príčin zvýšeného rizika úmrtia. Výsledky analýzy boli uverejnené v časopise Psychological Science.
Zrieknutie sa kultúry a tradícií svojich predkov zrýchľuje tempo stárnutia
„Japonci žijú dlhšie, pretože jedia veľa rýb a ešte preto, že žijú doma, tam, kde sa narodili a jedia to, čo jedli ich predkovia,“ hovorí Dr. Valerij Bacevič z Vedecko-výskumného inštitútu antropológie v Moskve, ktorý sa zúčastnil mnohých výskumov a štúdií na témy: antropoekológia, adaptácia populácií, röntgenoantropológia, rýchlosť ontogenézy.
„Ukazuje sa, že čím lepšie a pohodlnejšie žijeme, tým horšie pre naše zdravie. Reálny príklad. Nedávno sme sa vrátili z expedície z Altaja. Od začiatku sedemdesiatych rokov študujeme populáciu Strednej Ázie, jej adaptáciu k rôznym podmienkam. Skúmali sme 800 detí 200 km od Gorno-Altajska. O výsledkoch je ešte predčasne hovoriť, ale prvé výsledky sú pôsobivé. Deti sa stali väčšími a dospievajú skôr. Mnohí študenti trpia obezitou. Tuk stimuluje zrýchlené tempo vývoja (celý rad pohlavných hormónov má tukový základ). Obyvateľstvo, ktoré sa po stáročia zaoberalo chovom dobytka, fyzickou záťažou a mäsovo-mliečnou štruktúrou jedla, bolo adaptované k špecifickému spôsobu života, ktorý zrazu nahradil tieto tradície. Vo výsledku je organizmus v šoku, čo vedie k skorému výskytu chorôb dospelých a nakoniec k predčasnému starnutiu.“
