Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Nezvyčajné stromy

Dub, ktorý zoznamuje ľudí

Nezvyčajný dub rastie v lese neďaleko mesta Eutin v nemeckom štáte Schleswig-Holstein. Na rozdiel od iných stromov má svoju poštovú adresu. Dostal ju vďaka príbehu, ktorý sa stal v roku 1891.

V roku 1891 sa dcéra lesníka a bohatý majiteľ továrne na čokoládu do seba zamilovali. Ich rodičia boli proti tomuto vzťahu a zaľúbenci si tajne vymieňali listy v dutine vysokého duba. Nakoniec sa im podarilo vziať sa a mladí ľudia si zorganizovali svadbu priamo pod týmto stromom, ktorý sa odvtedy stal známy ako Bräutigamseiche “Dub novomanželov”.

Údolie obrovských pňov

V údolí kaskádových hôr v USA, kde medzi horami tečú tyrkysové riečky a potoky, sa nachádza jazero nazývané “Rattlesnake Lake”. Jazero sa nachádza v blízkosti vodovodného systému, ktorý zabezpečuje čistou vodou oblasť strategicky dôležitého mesta Seattle.

Každého návštevníka tohto jazera prekvapí pohľad na zvyšky mohutných pňov, niekedy obrovských stromov, ktoré boli súčasťou starobylého reliktného lesa. V porovnaní s ľuďmi na fotografiách sú pne naozaj impozantné. V suchých letných mesiacoch, keď voda v jazere klesne, sa objavia pozostatky celého lesa, ktorý ľudia zničili.

Staroveké stromy v Maďarsku

V Maďarsku v obci Bükkábrány, približne 90 km od Slovenských hraníc, na dne otvoreného pieskového lomu v hĺbke 60 metrov, boli objavené štyri až osemmetrové pne starovekých stromov – cyprusov močiarnych. Zachovalosť týchto pňov je pozoruhodná a pritom drevo neskamenelo. Hrúbka pňov je na dnešné pomery impozantná, niektoré majú v priemere až tri metre.

Rozmery pieskového ložiska sú približne 2,5 x 2,5 km. Informácia o stromoch zasypaných v piesku prišla k vedcom v roku 2007. Stromy boli identifikované ako ihličnany z čeľade Taxodiaceae – Cyprusovité. Stromy dorastajú do značnej výšky a hrúbky a sú podobné močiarnym cyprusom.

Najväčší organizmus na svete

Les Pando, pozostávajúci z 47 tisíc geneticky identických topoľov osikových, rastie v národnom parku Fishlake v Utahu v USA. V skutočnosti tento les predstavuje jediný organizmus, pretože všetky stromy rastú z jediného koreňového systému a sú výhonkami jednej a tej istej rastliny. V roku 1992 bol les Pando oficiálne uznaný za najväčší organizmus na svete. Jeho odhadovaná hmotnosť je približne 6 miliónov ton.

Vedci odhadujú vek stromu – lesa na minimálne 80 tisíc rokov a niektorí tvrdia, že tento organizmus môže mať až milión rokov. Les rastie na ploche 43 hektárov. Staré stromy postupne odumierajú a nahradzujú sa novými rastúcimi z toho istého koreňového systému. Priemerný vek stromov v lese Pando je približne 130 rokov.

Vyše 1500 ročný olivovník

Staré olivovníky vyžarujú veľmi dobrú energiu. Vytvárajú pocit bezpečia a pokoja, v ich blízkosti človek akoby cítil prítomnosť múdrej a dlhovekej bytosti, ktorá prenáša poznanie cez tisícročia…

Jeden takýto zázrak sa nachádza v strednej Dalmácii v Chorvátsku v prímorskom mestečku Kaštel, medzi mestami Trogir a Split. Ide o jeden z mála najstarších žijúcich organizmov v Stredomorí. Ak sa v mestečku Kaštel opýtate miestnych ľudí, kde sa nachádza „Stará Maslina“, inak miestnymi obyvateľmi nazývaná aj „Mastrinka“, tak vás každý nasmeruje do nenápadnej uličky, kde vedľa pošty v záhrade už 1500 rokov žije krásny košatý Olivovník európsky (Olea europaea).

300 ročná buková alej

tiaurus.info_20140417150950Táto krásna buková alej vďaka svojej atmosfére, ktorú zažíva pocestný prechádzajúci po nej, dostala názov „temná“ alebo „temný plot“ (Dark Hedges). Alej sa nachádza v Severnom Írsku na ceste Bregagh Road neďaleko dedinky Armoy v grófstve Antrim. Stromy boli vysadené pred 300 rokmi v 17. storočí rodinou Stuartovcov, ktorá sa zapísala týmto jednoduchým skutkom do kroník histórie planéty Zem. Stromy sa počas 300 rokov rozrástli, vetvy sa preplietli a vytvorili prekrásny živý tunel.

Najväčší strom s kešu orechmi na svete

Maior-cajueiro-do-mundo-Rio-Grande-do-NorteV Brazílii, v meste Parnamirim, už vyše sto rokov rastie celý les, ktorý sa skladá iba z jedného stromu Ladvinovníka západného, známeho skôr orechmi kešu. Obvykle strom Ladvinovníka dosahuje 10 – 12 metrov do výšky a má krátky kmeň s množstvom vetví. Avšak kvôli dvom genetickým anomáliám, strom, ktorý dostal názov Pirangi, sa rozrástol do strán a dosiahol obrovské rozmery.

Stromy dokážu cítiť

56685215Stalo sa to na začiatku deväťdesiatych rokov v okolí Nižného Tagilu na Urale. Rúbali sme v tejto oblasti les a v brigáde drevorubačov bol jeden človek nefajčiar so zvedavou mysľou. Počas prestávok si našiel zábavu, počítal letokruhy na spílených stromoch.

Počítal a čudoval sa, že tento strom má 80 rokov a iný ešte viac. Potom si všimol, že u všetkých stromov sa periodicky objavujú určité nerovnomerné a chybné letokruhy. Aj farba je iná „nezdravá“, nie sú rovnako široké a pravidelné. U všetkých stromov je jasne vidieť nejaká anomália, ide o 5 až 6 letokruhov, ktoré idú za sebou.

Mosty zo živých stromov, ktoré rastú samé

mostyNa severovýchode Indie, blízko hraníc s Bangladéšom, v malom štáte Meghálay, ktorý je považovaný za jedno z najvlažnejších miest na Zemi, mosty nestavajú, ale rastú. Národy v indickom štáte Meghálay sa naučili pestovať mosty ešte pred niekoľkými storočiami. Aby vypestovali most, používali korene kaučukovníkového fikusa a robili to nasledovne. Cez rieku nastavali bambusové tyče a smerovali na ne korene fikusa, ktoré postupne dorastali do protiľahlého brehu rieky alebo potoka. Proces vypestovania takých neobyčajných mostov trval od 10 do 15 rokov.

Jabloň kolónia

yablonya_7V meste Krolevec v Suchumskej oblasti na Ukrajine rastie unikátna jabloň kolónia, ktorá sa rozkladá ma ploche 1000 m2 a je súčasťou prírodného fondu Ukrajiny. Táto jabloňová kolónia je nezvyčajná svojím podivným tvarom, dlhovekosťou, každoročnou úrodou a najmä schopnosťou samostatne sa zakoreňovať svojimi vetvami. Celá jabloňová kolónia je v podstate jeden strom.