Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Category Archives: Remeslá a techniky
Ako často je potrebné prať posteľnú bielizeň
Podľa mikrobiológa Dr. Philipa Tierno z Univerzity v New Yorku trávime jednu tretinu svojho života v posteli, ale toto miesto sa môže rýchlo premeniť na „botanickú a zoologickú záhradu“ s celým radom baktérií a hubových kultúr.
Pokiaľ príliš dlho neperieme posteľnú bielizeň, tak tento rýchlo sa rozširujúci mikrokozmos v záhyboch a rohoch bielizne, môže dokonca spôsobiť aj rôzne choroby, tvrdí Dr. Philip Tierno. Aby sme zastavili túto neviditeľnú inváziu, tak by sme mali prať posteľnú bielizeň raz týždenne.
Baktericídne vlastnosti konopných tkanín
Slovania považovali v minulosti konopu za rastlinu s mnohými magickými vlastnosťami a účinkami. Aby mali novomanželia deti a nevesta ľahký pôrod, tak si nevesta kládla za pás – opasok konopné semená, ktoré počas svadobných obradov sypala na podlahu. Konopnými semenami tiež napríklad v Rusku posýpali mladomanželov na svadbe.
Na Morave a Slovensku existoval zvyk chrániť mladých od kliatby a urieknutia tým, že im nasypali do obuvi konopné semená, alebo sa opásali steblami konope priamo na telo. V Bulharsku kládli okolo nevesty steblá konope, ktoré podpálili. Na slovensko-moravskom pohraničí nevesta po príchode do nového domu rozhadzovala konopné semená po izbách, aby vyhnala z domu zlých duchov.
Tkanie z bylín
Tradícia tkania z bylín, ktorá pochádza z dávnych čias, dnes pokračuje vďaka ľuďom používajúcim prírodné materiály. Z bylín, trávy, kôry, listov, stoniek a vetvičiek tvoria koberce, rohože, gobelíny, tapisérie a iné výrobky, ktoré sú príjemné na pohľad svojou prirodzenou krásou.
Tapiséria tkaná z bylín sa môže stať nielen ozdobou, ale liečivé byliny, ktoré sú v nej zahrnuté a energia tvorcu, môžu vytvoriť v dome zdravé a blahodárne prostredie.
Liečebné a preventívne kvality konopnej tkaniny
Konopná tkanina udržiava normálnu tepelnú výmenu ľudského tela. V zime v nej nie je chladno a v lete nie je horúco. Ultrafialové žiarenie, ktoré vplýva negatívne na náš organizmus, je eliminované konopnou tkaninou takmer úplne – do 95 %, iné druhy tkanín eliminujú toto žiarenie iba na 30 – 50 %.
Tkanina z konope má vysokú stabilitu a pri spracovaní si zachováva užitočné a cenné vlastnosti prírodného materiálu. Zostáva biologicky aktívna, jemne spolupracuje s pokožkou a je schopná chrániť pokožku pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia – solí ťažkých kovov, nepriaznivé výkyvy teploty a vlhkosti vzduchu, negatívnym ultrafialovým žiarením.
Tisícročné veterné mlyny na múku
V Iráne, v provincii Khorasan, v mestečku Nashti, približne 30 km od hraníc s Afganistanom, melú múku najstaršie veterné mlyny na svete, ktorých vek odhadujú až na tisíc rokov. Jednou z hlavných charakteristík tejto oblasti sú silné vetry dosahujúce až 120 km za hodinu, ktoré tu pravidelne vanú. V dôsledku týchto prírodných podmienok sa veterné mlyny stali súčasťou života miestnych obyvateľov v priebehu mnohých generácií.
Slovanský ľudový textilný vzor vlastní určité fyzikálne mechanizmy schopné ovplyvňovať živý organizmus
…Tradície zdobenia oblečenia sa rodili v dávnych dobách. Figúrky bohýň kamenného veku z kostí a hliny pokryté zložitými rezbami prinášajú podrobnosti o šití a zdobení šiat a tiež predstavy o vnútornom sakrálnom komplexe organizmu človeka. Už v tých dobách sa odev spájal s predstavami o ľudskej duši. Mytológia mnohých národov hovorí o prítomností niekoľkých duší u človeka v rôznych časových úsekoch po smrti opúšťajúcich jeho telo. Tieto časti duše sa spájali s rôznymi druhmi oblečenia, ktoré bolo v dávnych dobách viacvrstvové. Podľa starovekého mýtu sumerská bohyňa Inanna zostupujúca do podsvetia odovzdávala pri každej bráne jednu časť svojho oblečenia.
…Podobné pojmy nájdeme aj u starých Slovanov. Fragmenty predstáv o duši prežili v mýtoch o mnohých miestach v ľudskom tele, ktoré obýva duša (napríklad v srdci, očiach, vlasoch, atď.) Predstavy o spojení duše a tela človeka s jeho odevom sa zachovali v mnohých mýtoch, prísloviach, legendách a magických tradíciách slovanských národov.
