Nemecký vedec Peter Wohlleben má nielen rád stromy, ale svoj život zasvätil aj štúdiu týchto nádherných organizmov. Autor a vedec v odbore stromov režíroval aj dokument „Inteligentné stromy“ s ekologičkou Univerzity Britskej Kolumbie Suzanne Simar.
V jednej zo svojich štúdií Wohlleben píše:
„Stromy môžu cítiť bolesť a emócie, napríklad strach. Radi stoja blízko pri sebe a objímajú sa. Stromy milujú spoločnosť a nemajú radi uponáhľanosť.“
Wohlleben ďalej uvádza:
„U stromov existuje priateľstvo. Tvoria puto a ako starší pár sa jeden jedinec stará o druhého. Majú city.“
Stromy majú nielen inteligenciu, ale dokonca majú aj nejaký analóg srdcového tepu.
Dr. Andras Zilinsky z Aarhuskej univerzity (Dánsko) pomocou laserového skenovania zmeral presnú polohu konárov a listov 22 druhov stromov a kríkov. V roku 2015 zverejnil svoje pozorovania a nečakané zistenia.
Ukázalo sa, že niektoré stromy počas noci viackrát spustili svoje konáre, čo zodpovedá cyklu pohybu vody a cukru. Inými slovami, je to niečo ako pulz.
Dr. Zilinský píše:
„Zistili sme predtým neznámy prerušovaný pohyb do 1 cm v cykloch trvajúcich 2 – 6 hodín. Tento pohyb zjavne súvisí s tlakom vody v rastlinách, to znamená, že v podstate strom pumpuje vodu ako čerpadlo. Dodávka vody navyše nie je rovnomerným prietokom, ako sa doteraz myslelo.“
V noci niektoré stromy spustia svoje konáre až o 10 cm a pri východe slnka ich opäť zdvihnú. Tento proces je taký nenápadný, že sa donedávna verilo, že to robia iba niektoré rody. V súčasnosti je známe, že ide o veľmi rozšírené správanie. Napríklad magnólia podstúpi tri úplné cykly zdvihu vetiev za noc, čo zodpovedá cyklu prívodu vody.
https://www.rinok.sk/search-engine.htm?slovo=wohlleben&search_submit=&hledatjak=2