Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Rastlinná ríša

Botanici zaznamenali „zvláštnu transformáciu rastlín“

Vedci v posledných rokoch zaznamenali zvláštnu transformáciu izbových rastlín. Napríklad šeflera stromovitá, ktorá pochádza z Austrálie, kde dorastá až do výšky 40 metrov a v našich podmienkach je obľúbená ako jednoduchá a nenáročná izbová rastlina, začala neočakávane tvoriť listy, ktoré sú nezvyčajné pre tento druh.

Rastliny vedome kontrolujú vývoj určitých druhov mikróbov v pôde

Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla vedcom určiť spôsoby zvýšenia pôdneho mikrobiómu s cieľom zlepšenia ukladania CO2 a zvýšenia produktivity rastlín.

Mikróby v pôde zlepšujú schopnosť rastlín absorbovať živiny a odolávať suchu, chorobám a škodcom. Sprostredkovávajú konverziu uhlíka v pôde, ovplyvňujú množstvo uhlíka uloženého v pôde, alebo sa uvoľňujú do atmosféry vo forme oxidu uhličitého. Aktuálnosť týchto vlastností pre poľnohospodárstvo a klímu je v súčasnosti dôležitá ako nikdy predtým.

Vplyv hudby na protoplazmu rastlín

classical music in the greenhouseRastliny môžu komunikovať. Sú to tiež živé organizmy obdarené určitou úrovňou vedomia a zmyslami. Rovnako ako ľudia cítia bolesť a nechcú zomrieť. Môžu myslieť a chápu, že tento človek im ubližuje, alebo im robí dobro.

Vedecká štúdia o vplyve hudby na protoplazmu rastlín ukázala, že pod vplyvom hudby začína protoplazma „tancovať“, pohybovať sa v rovnakom hudobnom tempe a znehybnie po zastavení hudby.  Je to zaujímavé, pretože rastliny „počujú“, alebo cítia hudbu a reagujú na ňu.

Rastliny začali rýchlejšie pohlcovať oxid uhličitý

CO2 EmissionĽudia ročne uvoľňujú do atmosféry Zeme 10 miliárd ton oxidu uhličitého. Ako to ovplyvní rastlinstvo a stihnú rastliny absorbovať toľko CO2, aby to spomalilo klimatické zmeny?

Ekológovia desaťročia hodnotia vplyv takzvaného efektu zvýšenej koncentrácie CO2 v atmosfére, ktorý stimuluje rastliny absorbujúce oxid uhličitý. Rastliny rastú rýchlejšie a pohlcovaním CO2 zabraňujú hromadeniu skleníkových plynov vo vzduchu.

Rastliny majú svoje vlastné zmysly, cítia bolesť, radosť a smútok

elka_2Raz na vojenskom cvičení, keď som sa so svojou čatou presunul do určenej polohy a výpočty mojich staníc nasadili do bojových operácií, tak po obedňajšej prestávke vznikla u mňa myšlienka preveriť jeden nápad. V poľných podmienkach sa moja čata rozmiestnila v blízkosti lesného porastu a ja som sa rozhodol zistiť, ako rastliny reagujú na človeka a jeho konanie.

Vypýtal som si u fajčiarov zápalky a požiadal som svojich dobrovoľných pomocníkov, aby sledovali, čo sa bude diať. Spálil som zápalkou list na jednom strome. Na čo strom zareagoval zmenou svojej aury z modrozelenej farby na sýtočervenú. Týmto spôsobom s najväčšou pravdepodobnosťou strom „zakričal“ od bolesti a tento „krik“ bolesti počuli aj iné stromy v lesnom poraste. Alebo týmto spôsobom zasiahnutý strom mojím konaním varoval ostatné stromy, že spôsobujem bolesť, pretože stačilo, že som sa iba priblížil k iným stromom, pri ktorých som ani nepomyslel na to páliť im listy a ich aura sa menila podobne ako u stromu, ktorému som spálil list.

Rozumné rastliny

nature_plants_plant_015594_-650x406Existujú vedecky potvrdené dôkazy dokazujúce prítomnosť určitej inteligencie u rastlín. K takým dôkazom sa vzťahuje aj správa V. Karmanova v dokladoch  Akadémie vied ZSSR zverejnená v roku 1959. Správa má názov „Používanie automatizácie a kybernetiky v poľnohospodárstve“. V nej sa popisuje nasledujúci experiment: V skleníku Ústavu Agrofyziky Akadémie vied ZSSR nainštalovali citlivé prístroje, ktoré zaznamenali, že pri vysychaní pôdy výhonky fazule emitujú impulzy pri nízkych frekvenciách.

Arbuskulárna mykoríza – symbióza húb a rastlín

62l9p_mvjnqVäčšina suchozemských rastlín nemôže žiť bez symbiotických húb, ktoré im poskytujú potrebné živiny, a to najmä fosfáty.  Na snímke je malý smrekovec opadavý, ktorý od samého začiatku svojho života žije v symbióze s hubou. Symbióza rastlín s hubami je známa pod názvom mykoríza. Celková dĺžka hubových vlákien môže 5 krát prevýšiť celkovú dĺžku koreňov.

Koncom 20. storočia vyšlo najavo, že zdanlivo rôzne formy symbióz rastlín a mikróbov sú založené na veľmi podobných genetických, bunkových a molekulárnych mechanizmoch. Ich štúdium priviedlo väčšinu odborníkov k záveru, že všetka pozorovaná rozmanitosť symbióz rastlín s pôdnymi hubami a baktériami pochádza z jednej najstaršej primárnej formy takejto symbiózy – arbuskulárnej mykorízy (AM). Huby podieľajúce sa na AM prenikajú do rastlinných buniek a vytvárajú tam špecifické vnútrobunkové štruktúry – arbuskuly..

Vedci vysvetlili mechanizmus a účel otáčania sa slnečnice za slnkom

sunflower medical usesAmerickí vedci zistili, aké mechanizmy sú zodpovedné za orientáciu slnečnice (Helianthus annuus) na slnko a aký to má evolučný význam. Ukázalo sa, že schopnosť otáčať sa pod vplyvom slnečného žiarenia (heliotropizmus) je spojená koordinovanou prácou svetlocitlivých mechanizmov a denných rytmov rastlín. Výsledky výskumu boli zverejnené v časopise Science.

Rastliny reagujú na dotyk

2754midVedci z Austrálie experimentálne potvrdili, že rastliny môžu cítiť, keď sa ich niekto dotkne. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Plant Physiology.

„Aj keď si ľudia myslia, že rastliny nič nepociťujú, keď sa ich dotýkajú, bolo preukázané, že v skutočnosti sú veľmi citlivé na dotyk,“ povedal vedúci výskumu Dr. Olivier Van Aken z Univerzity Západnej Austrálie v meste Perth.

Hľadanie vody pomocou rastlín indikátorov

Untitled-216Vo všetkých dobách rôzne národy pri hľadaní podzemných vôd kládli veľký dôraz na rastliny. Blízkosť zdroja podzemnej vody napovedá prítomnosť vlhkomilných rastlín so sviežim vzhľadom a jasnou zelenou farbou. Čím je hojnejšia, hustejšia a zelenšia vegetácia, tým viac vody sa tam nachádza.