Vedci v posledných rokoch zaznamenali zvláštnu transformáciu izbových rastlín. Napríklad šeflera stromovitá, ktorá pochádza z Austrálie, kde dorastá až do výšky 40 metrov a v našich podmienkach je obľúbená ako jednoduchá a nenáročná izbová rastlina, začala neočakávane tvoriť listy,
Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla
Rastliny môžu komunikovať. Sú to tiež živé organizmy obdarené určitou úrovňou vedomia a zmyslami. Rovnako ako ľudia cítia bolesť a nechcú zomrieť. Môžu myslieť a chápu, že tento človek im ubližuje, alebo im robí dobro. Vedecká štúdia
Ľudia ročne uvoľňujú do atmosféry Zeme 10 miliárd ton oxidu uhličitého. Ako to ovplyvní rastlinstvo a stihnú rastliny absorbovať toľko CO2, aby to spomalilo klimatické zmeny? Ekológovia desaťročia hodnotia vplyv takzvaného efektu zvýšenej koncentrácie CO2
„Raz na vojenskom cvičení, keď som sa so svojou čatou presunul do určenej polohy a výpočty mojich staníc nasadili do bojových operácií, tak po obedňajšej prestávke vznikla u mňa myšlienka preveriť jeden nápad. V poľných podmienkach sa
Existujú vedecky potvrdené dôkazy dokazujúce prítomnosť určitej inteligencie u rastlín. K takým dôkazom sa vzťahuje aj správa V. Karmanova v dokladoch Akadémie vied ZSSR zverejnená v roku 1959. Správa má názov „Používanie automatizácie a kybernetiky v poľnohospodárstve“. V nej sa popisuje
Väčšina suchozemských rastlín nemôže žiť bez symbiotických húb, ktoré im poskytujú potrebné živiny, a to najmä fosfáty. Na snímke je malý smrekovec opadavý, ktorý od samého začiatku svojho života žije v symbióze s hubou. Symbióza rastlín
Americkí vedci zistili, aké mechanizmy sú zodpovedné za orientáciu slnečnice (Helianthus annuus) na slnko a aký to má evolučný význam. Ukázalo sa, že schopnosť otáčať sa pod vplyvom slnečného žiarenia (heliotropizmus) je spojená koordinovanou prácou
Vedci z Austrálie experimentálne potvrdili, že rastliny môžu cítiť, keď sa ich niekto dotkne. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Plant Physiology. „Aj keď si ľudia myslia, že rastliny nič nepociťujú, keď sa ich dotýkajú, bolo
Vo všetkých dobách rôzne národy pri hľadaní podzemných vôd kládli veľký dôraz na rastliny. Blízkosť zdroja podzemnej vody napovedá prítomnosť vlhkomilných rastlín so sviežim vzhľadom a jasnou zelenou farbou. Čím je hojnejšia, hustejšia a zelenšia vegetácia,
Vedci v posledných rokoch zaznamenali zvláštnu transformáciu izbových rastlín. Napríklad šeflera stromovitá, ktorá pochádza z Austrálie, kde dorastá až do výšky 40 metrov a v našich podmienkach je obľúbená ako jednoduchá a nenáročná izbová rastlina, začala neočakávane tvoriť listy,
Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla
Rastliny môžu komunikovať. Sú to tiež živé organizmy obdarené určitou úrovňou vedomia a zmyslami. Rovnako ako ľudia cítia bolesť a nechcú zomrieť. Môžu myslieť a chápu, že tento človek im ubližuje, alebo im robí dobro. Vedecká štúdia
Ľudia ročne uvoľňujú do atmosféry Zeme 10 miliárd ton oxidu uhličitého. Ako to ovplyvní rastlinstvo a stihnú rastliny absorbovať toľko CO2, aby to spomalilo klimatické zmeny? Ekológovia desaťročia hodnotia vplyv takzvaného efektu zvýšenej koncentrácie CO2
„Raz na vojenskom cvičení, keď som sa so svojou čatou presunul do určenej polohy a výpočty mojich staníc nasadili do bojových operácií, tak po obedňajšej prestávke vznikla u mňa myšlienka preveriť jeden nápad. V poľných podmienkach sa
Existujú vedecky potvrdené dôkazy dokazujúce prítomnosť určitej inteligencie u rastlín. K takým dôkazom sa vzťahuje aj správa V. Karmanova v dokladoch Akadémie vied ZSSR zverejnená v roku 1959. Správa má názov „Používanie automatizácie a kybernetiky v poľnohospodárstve“. V nej sa popisuje
Väčšina suchozemských rastlín nemôže žiť bez symbiotických húb, ktoré im poskytujú potrebné živiny, a to najmä fosfáty. Na snímke je malý smrekovec opadavý, ktorý od samého začiatku svojho života žije v symbióze s hubou. Symbióza rastlín
Americkí vedci zistili, aké mechanizmy sú zodpovedné za orientáciu slnečnice (Helianthus annuus) na slnko a aký to má evolučný význam. Ukázalo sa, že schopnosť otáčať sa pod vplyvom slnečného žiarenia (heliotropizmus) je spojená koordinovanou prácou
Vedci z Austrálie experimentálne potvrdili, že rastliny môžu cítiť, keď sa ich niekto dotkne. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Plant Physiology. „Aj keď si ľudia myslia, že rastliny nič nepociťujú, keď sa ich dotýkajú, bolo
Vo všetkých dobách rôzne národy pri hľadaní podzemných vôd kládli veľký dôraz na rastliny. Blízkosť zdroja podzemnej vody napovedá prítomnosť vlhkomilných rastlín so sviežim vzhľadom a jasnou zelenou farbou. Čím je hojnejšia, hustejšia a zelenšia vegetácia,
čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.
© 2019 OZ Biosféra – WordPress Theme by Kadence Themes | Dizajn webstránky: Lukáš Čech | Spravovanie a údržba webstránok
