Medzinárodný tím vedcov uskutočnil rozsiahlu štúdiu informačných zdrojov a identifikoval 114 druhov rastlín z 24 rodov, ktoré prežívajú v spiacom režime, aby získali výhodu z dlhodobého hľadiska. Najviac biológov zasiahla skutočnosť, že rastliny si dlhodobo
Zranený bol privezený na chirurgickú kliniku Kyjevského medicínskeho ústavu v bezvedomí. V zdravotnej anamnéze bolo stručne napísané: „Pacient K., 24 rokov, popáleniny 3. stupňa v dôsledku výbuchu benzínovej nádrže. Veľkosť popálenín na viac ako
Skutočnosť, že kráľovstvo flóry je oveľa zložitejšie, ako sa na prvý pohľad zdá, je známa už dlhú dobu. V posledných rokoch vedci zistili, že rastliny počujú približujúci sa opeľujúci hmyz, vzájomne sa varujú pred
Našli sa špecifické skupiny buniek, ktoré sú schopné robiť rozhodnutia. Vedci z University of Birmingham identifikovali skupinu buniek v rastlinných embryách, najmä na špičke koreňa, ktoré sú schopné robiť rozhodnutia. Napríklad rozhodnúť, či by
Podpňovka je na prvý pohľad neškodná a malá huba, spôsobujúca koreňovú hnilobu, ktorá vedie k úhynu stromov po celom svete. Zvlášť postihnuté sú ihličnaté druhy, ktoré sú okrem húb ničené globálnymi klimatickými zmenami. Tento
Podľa nových odhadov je proces vymierania rastlinných druhov v súčasnosti 350-krát rýchlejší ako v minulosti. Tento proces sa vyvíja takou rýchlosťou, že ho vedci vážne nazývajú šiestym masovým vymieraním v histórii života na Zemi.
V tureckej provincii Kahramanmaras strážia jednotky vnútorných vojsk Turecka vzácne divo rastúce rastliny korunkovky (Fritillaria) z čeľade ľaliovitých, ktoré kvitnú len 15 dní v roku. Oblasť je v dobe kvitnutia pod veľkým náporom turistov.
Vedci v posledných rokoch zaznamenali zvláštnu transformáciu izbových rastlín. Napríklad šeflera stromovitá, ktorá pochádza z Austrálie, kde dorastá až do výšky 40 metrov a v našich podmienkach je obľúbená ako jednoduchá a nenáročná izbová rastlina, začala neočakávane tvoriť listy,
Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla
Rastliny môžu komunikovať. Sú to tiež živé organizmy obdarené určitou úrovňou vedomia a zmyslami. Rovnako ako ľudia cítia bolesť a nechcú zomrieť. Môžu myslieť a chápu, že tento človek im ubližuje, alebo im robí dobro. Vedecká štúdia
Ľudia ročne uvoľňujú do atmosféry Zeme 10 miliárd ton oxidu uhličitého. Ako to ovplyvní rastlinstvo a stihnú rastliny absorbovať toľko CO2, aby to spomalilo klimatické zmeny? Ekológovia desaťročia hodnotia vplyv takzvaného efektu zvýšenej koncentrácie CO2
„Raz na vojenskom cvičení, keď som sa so svojou čatou presunul do určenej polohy a výpočty mojich staníc nasadili do bojových operácií, tak po obedňajšej prestávke vznikla u mňa myšlienka preveriť jeden nápad. V poľných podmienkach sa
Existujú vedecky potvrdené dôkazy dokazujúce prítomnosť určitej inteligencie u rastlín. K takým dôkazom sa vzťahuje aj správa V. Karmanova v dokladoch Akadémie vied ZSSR zverejnená v roku 1959. Správa má názov „Používanie automatizácie a kybernetiky v poľnohospodárstve“. V nej sa popisuje
Väčšina suchozemských rastlín nemôže žiť bez symbiotických húb, ktoré im poskytujú potrebné živiny, a to najmä fosfáty. Na snímke je malý smrekovec opadavý, ktorý od samého začiatku svojho života žije v symbióze s hubou. Symbióza rastlín
Americkí vedci zistili, aké mechanizmy sú zodpovedné za orientáciu slnečnice (Helianthus annuus) na slnko a aký to má evolučný význam. Ukázalo sa, že schopnosť otáčať sa pod vplyvom slnečného žiarenia (heliotropizmus) je spojená koordinovanou prácou
Vedci z Austrálie experimentálne potvrdili, že rastliny môžu cítiť, keď sa ich niekto dotkne. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Plant Physiology. „Aj keď si ľudia myslia, že rastliny nič nepociťujú, keď sa ich dotýkajú, bolo
Vo všetkých dobách rôzne národy pri hľadaní podzemných vôd kládli veľký dôraz na rastliny. Blízkosť zdroja podzemnej vody napovedá prítomnosť vlhkomilných rastlín so sviežim vzhľadom a jasnou zelenou farbou. Čím je hojnejšia, hustejšia a zelenšia vegetácia,
Sachalin je dlhý ostrov ležiaci v severnom Pacifiku. Je to najväčší ostrov patriaci Ruskej federácii s rozlohou 72 492 km² a administratívne spadá pod Sachalinskú oblasť. Je rozlohou takmer o tretinu väčší ako Slovensko. Na mnohých miestach
Vedci z rôznych krajín sa stále viac presviedčajú, že rastliny rovnako ako zvieratá majú širokú škálu pocitov a my ich jasne podceňujeme. Rešpekt a pochopenie princípov, podľa ktorých žijú rastliny, môže mať dôležitý význam pre našu budúcnosť.
Americký vedec Cleve Baxter zistil, že rastliny na diaľku zachytávajú a čítajú myšlienky človeka. Rastliny cítia hrôzu a paniku, ak sa im človek chystá ublížiť, napríklad ich odtrhnúť. Reagujú aj na skutočnosť, ak v ich blízkosti zomierajú
Medzinárodný tím vedcov uskutočnil rozsiahlu štúdiu informačných zdrojov a identifikoval 114 druhov rastlín z 24 rodov, ktoré prežívajú v spiacom režime, aby získali výhodu z dlhodobého hľadiska. Najviac biológov zasiahla skutočnosť, že rastliny si dlhodobo
Zranený bol privezený na chirurgickú kliniku Kyjevského medicínskeho ústavu v bezvedomí. V zdravotnej anamnéze bolo stručne napísané: „Pacient K., 24 rokov, popáleniny 3. stupňa v dôsledku výbuchu benzínovej nádrže. Veľkosť popálenín na viac ako
Skutočnosť, že kráľovstvo flóry je oveľa zložitejšie, ako sa na prvý pohľad zdá, je známa už dlhú dobu. V posledných rokoch vedci zistili, že rastliny počujú približujúci sa opeľujúci hmyz, vzájomne sa varujú pred
Našli sa špecifické skupiny buniek, ktoré sú schopné robiť rozhodnutia. Vedci z University of Birmingham identifikovali skupinu buniek v rastlinných embryách, najmä na špičke koreňa, ktoré sú schopné robiť rozhodnutia. Napríklad rozhodnúť, či by
Podpňovka je na prvý pohľad neškodná a malá huba, spôsobujúca koreňovú hnilobu, ktorá vedie k úhynu stromov po celom svete. Zvlášť postihnuté sú ihličnaté druhy, ktoré sú okrem húb ničené globálnymi klimatickými zmenami. Tento
Podľa nových odhadov je proces vymierania rastlinných druhov v súčasnosti 350-krát rýchlejší ako v minulosti. Tento proces sa vyvíja takou rýchlosťou, že ho vedci vážne nazývajú šiestym masovým vymieraním v histórii života na Zemi.
V tureckej provincii Kahramanmaras strážia jednotky vnútorných vojsk Turecka vzácne divo rastúce rastliny korunkovky (Fritillaria) z čeľade ľaliovitých, ktoré kvitnú len 15 dní v roku. Oblasť je v dobe kvitnutia pod veľkým náporom turistov.
Vedci v posledných rokoch zaznamenali zvláštnu transformáciu izbových rastlín. Napríklad šeflera stromovitá, ktorá pochádza z Austrálie, kde dorastá až do výšky 40 metrov a v našich podmienkach je obľúbená ako jednoduchá a nenáročná izbová rastlina, začala neočakávane tvoriť listy,
Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla
Rastliny môžu komunikovať. Sú to tiež živé organizmy obdarené určitou úrovňou vedomia a zmyslami. Rovnako ako ľudia cítia bolesť a nechcú zomrieť. Môžu myslieť a chápu, že tento človek im ubližuje, alebo im robí dobro. Vedecká štúdia
Ľudia ročne uvoľňujú do atmosféry Zeme 10 miliárd ton oxidu uhličitého. Ako to ovplyvní rastlinstvo a stihnú rastliny absorbovať toľko CO2, aby to spomalilo klimatické zmeny? Ekológovia desaťročia hodnotia vplyv takzvaného efektu zvýšenej koncentrácie CO2
„Raz na vojenskom cvičení, keď som sa so svojou čatou presunul do určenej polohy a výpočty mojich staníc nasadili do bojových operácií, tak po obedňajšej prestávke vznikla u mňa myšlienka preveriť jeden nápad. V poľných podmienkach sa
Existujú vedecky potvrdené dôkazy dokazujúce prítomnosť určitej inteligencie u rastlín. K takým dôkazom sa vzťahuje aj správa V. Karmanova v dokladoch Akadémie vied ZSSR zverejnená v roku 1959. Správa má názov „Používanie automatizácie a kybernetiky v poľnohospodárstve“. V nej sa popisuje
Väčšina suchozemských rastlín nemôže žiť bez symbiotických húb, ktoré im poskytujú potrebné živiny, a to najmä fosfáty. Na snímke je malý smrekovec opadavý, ktorý od samého začiatku svojho života žije v symbióze s hubou. Symbióza rastlín
Americkí vedci zistili, aké mechanizmy sú zodpovedné za orientáciu slnečnice (Helianthus annuus) na slnko a aký to má evolučný význam. Ukázalo sa, že schopnosť otáčať sa pod vplyvom slnečného žiarenia (heliotropizmus) je spojená koordinovanou prácou
Vedci z Austrálie experimentálne potvrdili, že rastliny môžu cítiť, keď sa ich niekto dotkne. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Plant Physiology. „Aj keď si ľudia myslia, že rastliny nič nepociťujú, keď sa ich dotýkajú, bolo
Vo všetkých dobách rôzne národy pri hľadaní podzemných vôd kládli veľký dôraz na rastliny. Blízkosť zdroja podzemnej vody napovedá prítomnosť vlhkomilných rastlín so sviežim vzhľadom a jasnou zelenou farbou. Čím je hojnejšia, hustejšia a zelenšia vegetácia,
Sachalin je dlhý ostrov ležiaci v severnom Pacifiku. Je to najväčší ostrov patriaci Ruskej federácii s rozlohou 72 492 km² a administratívne spadá pod Sachalinskú oblasť. Je rozlohou takmer o tretinu väčší ako Slovensko. Na mnohých miestach
Vedci z rôznych krajín sa stále viac presviedčajú, že rastliny rovnako ako zvieratá majú širokú škálu pocitov a my ich jasne podceňujeme. Rešpekt a pochopenie princípov, podľa ktorých žijú rastliny, môže mať dôležitý význam pre našu budúcnosť.
Americký vedec Cleve Baxter zistil, že rastliny na diaľku zachytávajú a čítajú myšlienky človeka. Rastliny cítia hrôzu a paniku, ak sa im človek chystá ublížiť, napríklad ich odtrhnúť. Reagujú aj na skutočnosť, ak v ich blízkosti zomierajú
čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.
© 2019 OZ Biosféra – WordPress Theme by Kadence Themes | Dizajn webstránky: Lukáš Čech | Spravovanie a údržba webstránok
