Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Archeológia

Kamenný les v Bulharsku

„Kamenný les“, taký názov dostala opustená oblasť v Bulharsku, posiata vztýčenými stĺpovitými kameňmi bizarných tvarov siahajúcimi až do výšky 10 metrov. Stĺpovité kamene, ktoré sú zvnútra duté, vyvolávajú spory ufológov, archeológov a geológov o ich pôvode.

Oblasť neobyčajných kameňov leží 18 kilometrov na západ od mesta Varna a tiahne sa zo severu na juh, jej šírka je od 3 do 8 kilometrov. Kamene sú zoskupené do siedmich veľkých útvarov a niekoľkých samostatných menších plôch s celkovou rozlohou viac ako 50 štvorcových kilometrov. Sú lokalizované na juh od mesta Beloslav, smerom k obciam Strašimirovo, Slynčevo, Poveljanovo a Banovo.

Hora Rtanj v Srbsku

Záhadná hora Rtanj v Srbsku je najvyšším vrchom srbskej časti Karpát a dosahuje výšku 1560 m n. m. Arthur Clark kedysi povedal, že Rtanj je najväčšia doteraz známa pyramída na svete. Vďaka satelitným snímkam vieme, že hora má takmer dokonalé geometrické tvary. Ide o trojstrannú pyramídu, ktorá má dva uhly 115 stupňové a jeden 150 stupňový, čiže podobné uhly ako má molekula vody.

Etymológia názvu Rtanj – koreň „rt“ sa v Srbsku používa v slovách, kde sa niečo točí okolo niečoho – krútiť, smerovať.. Hora Rtanj je križovatkou, majákom, ktorý doslova dominuje celému priestoru a vyniká zo všetkých strán. Aj keď je severná strana poškodená eróziou, tak to vôbec neznižuje jej krásu.

Agónia odchádzajúcej epochy

Udalosti, ktoré sú zverejňované v médiách sa týkajú hlavne politiky a ekonomiky. Pozornosť súčasného obyvateľa sa cielene upriamuje hlavne na tieto dva smery s cieľom skryť od neho veci nemenej dôležité.

V súčasnej dobe sa planéta nachádza v spleti reťazca lokálnych vojen. Začalo sa to ihneď po vyhlásení západom studenej vojny Sovietskemu Zväzu. Najprv udalosti v Kórei, potom vo Vietname, v Afrike, Prednej Ázii atď. a teraz vidíme, ako sa vojna zo severu afrického kontinentu pomaly približuje k naším hraniciam.

Všetci chápu, že pokiaľ padne Sýria, tak nasleduje Irán. A čo po Iráne? Možno vojna s Čínou, ale skôr sily Západu v spolupráci s moslimskými radikálmi zavalia Ukrajinu a potom Rusko. Ale to je iba viditeľná časť ľadovca, ktorá spočíva v politickom súperení a ekonomických problémoch súčasnosti.

Tajomné kolovraty Sibíri

Veľmi zaujímavé objekty v tvare starého slovanského symbolu kolovrat, podobnému starobylému znaku svastiky, je možné vidieť na satelitných snímkoch v odľahlých oblastiach Krasnojarskej oblasti v Sibírskom federálnom okruhu Ruska. Objekty pripomínajú obrazce na vysokohorskej planine Nazca.

Objekty zaberajú územie okolo 550 km²(!) a ležia vo veľmi ťažko dostupnej a málo osídlenej oblasti Evenkii – okolo hrebeňa pohoria Uremi – preložené z jazyka Evenkov „Staroveké hory“. Územie leží v povodí rieky Tunguska, medzi riekami Lepčin (prítok Čuni) a Kerbo (prítok Tajmuri).

Benátky založili slovanské kmene Venétov

Vasilij Markovič Florinskij (1834 – 1899) prežil 65 rokov. Vyštudoval lekársku chirurgickú akadémiu v Petrohrade. Brilantné schopnosti absolventa boli zaznamenané a čoskoro získal titul profesor. Ale na cestu nesmrteľnosti sa nedostal vďaka svojím lekárskymi znalostiam a schopnostiam, ale archeológia sa stala jeho osudom a všestrannou vášňou. Presnejšie, porovnávacia archeológia.

22. júla 1888 bola v Tomsku slávnostne otvorená Imperátorská univerzita. Bol to veľký sviatok vedy, ktorá sa vtedy pevne zakorenila na obrovskej Sibíri. Vasilij Florinskij vložil celú svoju dušu do veci národného vzdelávania. Okrem toho zorganizoval na univerzite archeologické múzeum a vykonal veľa pre štúdium vtedy pre vedu neznámych starožitností pochádzajúcich zo sibírskych mohýl.

Pozostatky dávnych stavieb, alebo výsledok veternej a vodnej erózie…

Fotografie z pochodu po národnom parku Taganaj, ktorý pokrýva severnú časť stredne vysokých horských chrbtov Južného Uralu v Rusku. Taganaj tvorí samostatné horské územie, ktoré z troch strán prechádza do náhornej plošiny a ďalej do rovinatej lesostepi.

Národný park Taganaj spadá do západnej časti Čeljabinskej oblasti a susedí s hranicou Európy a Ázie. Jeho dĺžka zo severu na juh je 52 km a celková rozloha 568 km².

Artefakty z moissanitu

V južnej časti Prímorskej oblasti na Ďalekom východe v Rusku boli nájdené fragmenty stavby vyrobené z materiálu, ktorý nemôže byť v súčasnosti získaný pomocou moderných technológií.

Pri budovaní lesnej ťažobnej cesty zrezal buldozér špičku malého kopca. Pod kvartérnymi ložiskami sa ukázala nejaká stavba, alebo konštrukcia vysoká do jedného metra pozostávajúca z konštrukčných detailov rôznej veľkosti a tvaru.

Ako vyzerala celá konštrukcia nie je známe. Buldozerista nič zaujímavé nevidel a kúsky konštrukcie rozhrnul na 10 metrov. Časť zvyškov zničili pásy buldozéru, ale našťastie si nezvyčajné fragmenty všimol a pozbieral geofyzik Valerij Pavlovič Jurkovec. Fragmenty majú ideálne geometrické tvary: valce, kužele, dosky.

Matrica na nanášanie ornamentov na keramiku

Archeologická expedícia objavila na území starobylého mesta Azaka so súčasným názvom Azov v Rostovskej oblasti na juhu Ruska matricu na nanášanie ornamentov na keramiku – informáciu priniesla tlačová služba Azovského historického archeologického a paleontologického múzea.

„Jednou z najvýznamnejších kategórii nádob 14. storočia z vykopávok Azaka sú džbány a kanvy s vypuklým ornamentom. Na výrobu takýchto nádob bola vyvinutá prepracovaná technológia – na nanesenie ornamentu sa používala nádoba – matrica, na ktorej bol vyrezaný zapustený ornament. Na hrnčiarskom kruhu sa vytočili časti budúcej nádoby, ktoré sa položili a pevne nalisovali na matricu a následne sa jednotlivé časti zlepili. Táto matrica bola nájdená vo výkope, v ktorom sa našli aj iné časti hrnčiarskej výroby,“ informuje správa tlačovej služby.

Starodávny kamenný vodovod

Patara je staré mesto, ktoré sa nachádza na území súčasného Turecka. Podľa legendy bolo mesto založené synom boha Apolóna menom Patar. Najstaršie stopy ľudskej činnosti, ktoré objavili archeológovia na tomto mieste, sa datujú do 7. storočia pred naším letopočtom. Medzi nimi sa nachádzajú aj pozostatky starodávneho vodovodu vybudovaného z opracovaných prírodných kameňov, ktorý zásoboval mesto vodou z hôr.

Archeológovia našli 18-tisíc ročný dom

Archeológovia pracujúci na území pamiatkovej rezervácie „Kostenki“ vo Voronežskej oblasti v Rusku objavili priamo pod stenou múzea bohatú zbierku kostí mamuta a skelet starobylého obydlia. Na artefakty narazili pri kontrole podložia kvôli výstavbe novej budovy múzea.

„Uskutočnili sme kontrolný výkop a hneď sme narazili na kosti. Pôda je tu doslova preplnená hodnotnými predmetmi z hľadiska vedy,“ povedal riaditeľ múzea Viktor Kovalevskij.