Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Tag Archives: prírodné včelárenie

Ako som zabudol na zubných lekárov

„Zubári mi od detstva vŕtali zuby a zničili mi nenávratne takmer všetky zuby. Vzhľadom na to, že plomby priebežne vypadávajú, musia ľudia chodiť k zubárom až do smrti a zdalo by sa, že niet inej cesty.

Pred šiestimi rokmi, keď ma znovu rozboleli a ešte sa aj rozkývali zuby, tak ako vždy, šiel som k zubárovi a uvedomoval som si aké, mučenie úrovne gestapa ma čaká. Sadista v bielom plášti pohýbal moje zuby kliešťami a oznámil, že sú nenávratne stratené a musia byť odstránené, pritom reč bola o všetkých predných zuboch.

Výnimočné liečivé vlastnosti včelích viečkovancov

O tom, aké vzácne a výnimočné vlastnosti majú viečkovance nevie mnoho ľudí a dokonca ani mnohí včelári. Včelie viečkovance sú priamym produktom včelárstva, získavajú sa v dôsledku zrezania voskových viečok zo zaviečkovaných – zapečatených plástov medu, priamo pred stáčaním medu z plástov. Včely svoj vzácny produkt – med chránia viečkom so špeciálnym zložením s antibakteriálnymi vlastnosťami.

Tajomstvo výnimočných vlastností viečkovancov súvisí s ich zložením. Viečkovance obsahujú enzýmy a látky pochádzajúce zo slinných a voskových žliaz včiel, peľ, propolis, med nachádzajúci sa priamo za viečkami. Najužitočnejšou látkou vo viečkovancoch je pravdepodobne enzým lyzozým, ktorý zabezpečuje antibakteriálnu ochranu celej rodine včiel.

Osy sú rovnako dôležité pre životné prostredie ako včely

Samozrejme, že osy, sršne a čmeliaky nám v lete robia určité problémy, ale ekológovia tvrdia, že všetok tento hmyz má zásadný význam pre opeľovanie rastlín, a preto by sme mali k nemu prechovávať rovnakú úctu ako ku včelám.

„Je pochopiteľné, že máme odlišné emocionálne spojenie so včelami a osami, pretože sme veľmi dlho žili v súlade so včelami, ale spolunažívanie človeka a os je veľakrát v rozpore, pretože osy nám prekážajú pri piknikoch a veľakrát hniezdia v našich domoch,“ uviedla autorka vedeckej štúdie Dr. Seirian Sumner z Fakulty genetiky, vývoja a životného prostredia UCL.

Čínsky med

Čína sa postupne stala najväčším dodávateľom medu na svetovom trhu a pritom medu nezvyčajne lacného. Tento med znížil ceny a zničil veľa dodávateľov v mnohých krajinách. Ukázalo sa však, že kvalita tohto medu je natoľko nízka, že v mnohých krajinách ho uznali neprípustným na konzumáciu. V prvom rade v USA a v západnej Európe.

Viaceré fakty naznačujú, že značné množstvá čínskeho medu obchádzajú obchodné bariéry a vstupujú na trh USA a EU, najmä ako produkty tretích krajín. Napríklad, Austrálska korporácia pre výskum a rozvoj poľnohospodárstva uviedla, že v rokoch 2001/02 sa v USA predalo 2228 ton čínskeho medu, ktorý dopravili do austrálskych prístavov a následne odtiaľ vyviezli ako austrálsky výrobok. Pritom 1447 ton tohto medu prišlo do Austrálie zo Singapuru, kde vôbec neexistuje včelárstvo. Podľa amerických zdrojov sa analogické operácie „prania“ medu uskutočňujú cez Indiu, Thajsko, Vietnam, Pakistan, Turecko, Malajziu a iné krajiny.

Dedko vyrobil pre vnuka sklenený úľ, aby ho odpútal od počítačových hier

imageDedko Nikolaj Maximčuk z Rovnenskej oblasti na Ukrajine vyrobil priehľadný úľ z číreho skla, aby odviedol pozornosť svojho vnuka od počítačových hier a televízie. Myšlienka sa ukázala byť úspešná. Záujem o úľ prejavil nielen vnuk, ale aj včelári.

Prvý podobný prototyp vyrobil Nikolaj Maximčuk ešte pred pol storočím. „Včelia rodina je jeden z divov sveta. Veľmi som chcel vidieť, ako žijú včely vnútri, preto som vyrobil sklenenú krabicu a vložil do vnútra rámiky. Mohol som hodiny sedieť a pozerať, je to oveľa zaujímavejšie ako akvárium s rybkami. Videl som, ako sa včely zohrievajú, keď začína byť chladnejšie. Vytvoria tesný chumáč, v strede ktorého sa udržuje konštantná teplota +37°C. Včely, ktoré sa uprostred zahrejú, lezú na povrch a dávajú príležitosť tým, ktoré skrehli na krajoch, aby sa dostali dovnútra a zahriali sa. Tento chumáč je neustále v pohybe. Ak vonkajšia teplota stúpne, tak je chumáč voľnejší a keď teplota klesne, tak sa včely zoskupia tesnejšie.“

Antibiotiká škodia včelám rovnako ako ľuďom

64914613_untitledAmerickí biológovia preukázali, že používanie antibiotík pri včelách drasticky znižuje množstvo prospešných baktérií v ich črevnom trakte, čo spôsobuje oslabenie ich imunity a dokonca zvyšuje ich úmrtnosť.

Znižovanie počtu včiel vo svete je problémom globálnej úrovne. Nie je to vôbec prekvapujúce, pretože včely opeľujú približne 90 % poľnohospodárskych plodín. V posledných desiatich rokoch včely postihuje syndróm kolapsu včelstiev, v dôsledku ktorého včely masovo hynú. Vedci vysvetľujú tento fenomén aj používaním pesticídov, stratou prirodzeného prostredia, vplyvom žiarenia z technogénnych sietí a bakteriálnych infekcií. Teraz vedci tvrdia, že antibiotiká, ktorými sa ošetrujú včely, tiež zohrávajú významnú negatívnu úlohu v tomto probléme.

Zdravé včely sa potrebujú živiť medom

cutcaster-photo-100291430-bees-inside-beehiveVýskum kolapsu včelstiev postihujúceho predovšetkým včelu medonosnú predpokladal, že všetky faktory –  škodcovia, patogény, pesticídy v tom hrajú svoju úlohu. Nový výskum preukázal, že strava včiel ovplyvňuje ich schopnosť odolávať aspoň niektorým z týchto faktorov. Niektoré komponenty nektáru a peľu včely zbierajú za účelom zvýšenia expresie génu detoxikácie v úli, čo im pomáha zachovať si zdravie.

Profesorka entomológie May Berenbaumová z Univerzity v Ilinois, ktorá viedla výskum, uviedla, že mnohé organizmy používajú skupinu enzýmov nazývaných cytochróm P450monooxygenáza na ničenie cudzorodých látok ako sú pesticídy a fytochemické zlúčeniny vyskytujúce sa v rastlinách. Avšak, ako vysvetlila profesorka, včely medonosné majú v porovnaní s inými druhmi hmyzu relatívne málo génov určených pre daný detoxikačný proces.

Les poskytuje všetky potrebné prirodzené podmienky pre prírodný život včiel

imagesRXEAKZ7KSme obklopení nespočetným množstvom hmyzu, ktorý žije vo svojich oddelených svetoch a iba jednotlivými hranicami sa prelína s naším. V svetoch, kde je všetko úplne inak a ďaleko od toho, na čo sme zvyknutí.

Je známe, že na stromoch sú svojrázne klimatické podmienky odlišné od tých, ktoré zaznamenávame s prístrojmi na úrovni terénu. Teplota, hydrologické a veterné podmienky, množstvo zrážok, energetická bilancia, to všetko je odlišné. Samozrejme, že to vplýva aj na faunu, napríklad, niektoré druhy hmyzu sa považujú za vzácne len preto, že obývajú vrcholky stromov.

V 19. storočí nazývali Rusko „Medová veľmoc“

kartinaV roku 1827 v Rusku v Tomskej gubernii, ktorá zaberala obrovské územie dnešnej Novosibírskej, Tomskej, Kemerovskej a Altajskej oblasti, pripadalo 4,5 včelstiev na jedného obyvateľa, v úľoch a v ležiakoch (dutých úľov z kmeňov stromov) ešte  viac. Nie náhodou pre mladých po svadbe zapálili sviečku zo 16 kilogramov včelieho vosku, aby v okamihu počatia pritiahli dušu dieťaťa z najvyššej úrovne.

Včelár z Veľkej Británie objavil odolný druh včiel voči klieštikovitosti

Ron-Hoskins-bee-research_1958-6bmjd3indcb6wd2jl85173r1ordfhbckc8biel5aim6Včelár Ron Hoskins plánuje nazvať nový druh včiel „Swindonská medonosná.“ 79 ročnému včelárovi sa podarilo objaviť včely, ktoré sa samé dokážu zbaviť roztoča rodu varroa. Tieto roztoče spôsobujú varroázu, chorobu, ktorá ohrozuje svetovú populáciu medonosného hmyzu.

Ron Hoskins sa 18 rokov zaoberal otázkou ochrany proti varroáze a vykonal rôzne experimenty. Jedného dňa si všimol, že v jednom úli z jeho osemdesiatich úľov je úmrtnosť od klieštika  oveľa nižšia a začal sledovať život jeho obyvateľov. Na chrbtoch mnohých včiel objavil zvláštne „značky“, ktorých pôvod rýchlo vysvetlil. Ukázalo sa, že včely v tomto úle zmutovali, alebo sa posunuli vo vývoji a začali sa navzájom čistiť od parazitov, a to natoľko rýchlo, že vo väčšine prípadov parazity nemali čas včelám uškodiť až na drobnú ranku na chrbte.