Odborníci z univerzity v Aix-Marseille sa rozhodli pozorovať let včely a pokračovali vo výskume svojich kolegov z Rakúska a Nemecka. Následne vedci zaznamenali nad jazerom hromadný „náraz“ medonosného hmyzu.
Na druhej strane nádrže bola pre nich vyrobená sladká návnada. No včelám sa k nemu podarilo dostať až vtedy, keď boli na hladine jazera vlnky alebo rozčerená hladina. Keď bola zrkadlovo hladká, hmyz začal padať. To potvrdilo hypotézu, že včely používajú na navigáciu vizuálne podnety.
Nový experiment bol humánnejší – voda bola nahradená zrkadlami. Pre včely bol pod holým nebom vybudovaný 22-metrový tunel so zrkadlovou podlahou a stropom.
Keď boli reflexné plochy zakryté, vyzerali ako obyčajné steny – včely spokojne lietali tunelom a udržiavali si konštantnú výšku. Pri odhalení zrkadla na strope to tiež nezasahovalo do navigácie „pilotov“.
Keď sa však podlaha zrkadlila, došlo k „nehodám“: po 40 cm cesty začali včely zostupovať, až kým nenarazili na dno tunela. Súčasné odhalenie zrkadiel zhora aj zospodu situáciu ešte viac vyhrotilo – už po 8 cm letu nastali „zrážky“.
Podľa vedcov ide o rovnakú priestorovú dezorientáciu, aká sa stáva pilotom. Keď piloti nedokážu ovládať rýchlosť podľa zemi pod bruchom lietadla, snažia sa udržať konštantnú výšku, aby sa nenaklonili. Človek môže byť oklamaný zmyslami, ale pomáhajú mu prídavné letecké prístroje.
Výsledky experimentu ukázali, že včely sledujú aj rýchlosť zeme pod sebou, aby regulovali výšku. Zároveň hmyz nevenuje pozornosť tomu, čo sa deje nad ním. Včely nemajú ďalšie nástroje, takže ich zrkadlové povrchy mätú: zostupujú, aby znova videli zem a navigačné stopy. Táto informácia je dôležitá aj pre včelárov, ktorí včelária blízko väčších stojatých vodných plôch.
Ovocné mušky v podobnom experimente nestratili výšku kvôli zrkadlám. To naznačuje, že rôzne druhy hmyzu používajú rôzne metódy navigácie pri lietaní. Štúdia bola publikovaná v Biology letter of the Royal Society of London.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info