Úle uzavreli propolisom a 50 dní sa živili zásobami medu.
Asi 50 dní po septembrovej erupcii sopky Cumbre Vieja na Kanárskych ostrovoch, ktorá rozpútala prúdy lávy a zničila domy, kostoly a obchody, sa včelár vrátil aj zo záchrannou jednotkou do jednej zo zdevastovaných dedín, aby zistil, čo sopka urobila s jeho úľmi.
Čo zistil, šokovalo včelárov a potešilo vedcov: V piatich úľoch, ktoré boli pokryté sopečným popolom, boli desaťtisíce včiel, ktoré boli stále nažive a živo bzučali, v jednom úli včely zahynuli. Týchto šesť úľov sa nachádzalo len 600 metrov od sopky.
Včelám sa nielen podarilo prežiť horúčavy a škodlivé plyny vulkánu, ale vyhli sa aj vyhladovaniu tým, že sa kŕmili zásobami medu vo vnútri úľa, povedal Antonio Quesada, včelár na Kanárskych ostrovoch a hovorca Zväzu včelárov Gran Canaria.
Ich prežitie bolo zábleskom dobrých správ pre La Palma – letovisko v španielskom súostroví Kanárske ostrovy – ktoré bolo zničené erupciou, ktorá naďalej chrlí lávu. Ostrov s približne 80 000 obyvateľmi zamestnáva viac ako 100 včelárov, ktorí spravujú úle s miliónmi včiel, a ktorí sú životne dôležitými pracovníkmi v miestnom ekosystéme a kľúčovými ekonomickými hráčmi pre tých, ktorí predávajú med v celom regióne.
Schopnosť včiel zostať nažive v takýchto strašných podmienkach bola tiež pripomienkou ich húževnatosti, čo je vlastnosť, ktorá sa často prehliada v správach o veľmi skutočných hrozbách, ktorým čelia, ako sú pesticídy, parazity a strata biotopu.
„Je neuveriteľné, ako si včely, ktoré existujú už státisíce rokov, dokážu zachovať takú odolnosť a schopnosť prežiť,“ povedal pán Quesada. Včely, známe v regióne ako kanárske čierne včely, použili propolis, zmes podobnú živici, niekedy známu ako včelie lepidlo, aby sa utesnili a chránili vo vnútri úľa, povedal.
„Chránili sa pred plynmi sopky,“ povedal pán Quesada. Včely sa tiež postarali o to, aby si nechali otvorenú malú cestičku, ktorú by mohli neskôr použiť, aby sa dostali von, povedal.
Toto správanie je typické pre včely medonosné, ktoré používajú propolis, ktorý vyrábajú z látok, ktoré zbierajú z rastlín a púčikov, na upchávanie malých medzier v úli, aby ho chránili pred dažďovou vodou a prievanom, povedala Nathalie Steinhauer, výskumníčka z oddelenia entomológie University of Maryland.
Napriek tomu skutočnosť, že včely na ostrove dokázali stráviť týždne vo vnútri úľa, aby sa izolovali od takýchto depresívnych podmienok, bola prekvapujúca – a dokonca inšpirujúca, povedal Dr. Steinhauer. „Je to veľmi silný príbeh, veľa to hovorí o odolnosti včiel medonosných.“
V prípade úľov v La Palma mali šťastie aj včely. Sopečný popol, ktorý dopadol na úle, bol porézny a ľahký, čo umožnilo vstup kyslíku, povedal Elías González, prezident ADS Beekeepers of La Palma pre španielsku tlačovú agentúru EFE.
Stovky ďalších úľov boli tiež zachránené a boli prevezené do iných častí La Palma. Tieto včely sa nemôžu vrátiť do dedín, kde kedysi boli, pretože veľká časť vegetácie, na ktorú sa spoliehajú, je pokrytá sopečným popolom alebo stvrdnutou lávou, povedal pán Quesada.
Príbeh o včelách, ktoré prežili výbuch sopky, sa pravdepodobne stane známym medzi entomológmi a vojde do učebníc, povedal Dr. Delaplane.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info