Sme obklopení nespočetným množstvom hmyzu, ktorý žije vo svojich oddelených svetoch a iba jednotlivými hranicami sa prelína s naším. V svetoch, kde je všetko úplne inak a ďaleko od toho, na čo sme zvyknutí.
Je známe, že na stromoch sú svojrázne klimatické podmienky odlišné od tých, ktoré zaznamenávame s prístrojmi na úrovni terénu. Teplota, hydrologické a veterné podmienky, množstvo zrážok, energetická bilancia, to všetko je odlišné. Samozrejme, že to vplýva aj na faunu, napríklad, niektoré druhy hmyzu sa považujú za vzácne len preto, že obývajú vrcholky stromov.
-
Teplota vzduchu je v lese vždy nižšia ako v otvorenom priestore a prechádza významnými zmenami na rôznych úrovniach. Ráno, keď vychádza slnko, je najchladnejšia zóna – koruna stromov vo výške 23 metrov a najteplejšia tesne nad pôdou. Čím vyššie stúpa slnko, tým rýchlejšie sa zohrieva koruna a čoskoro sa táto zóna zohreje o 5 stupňov viac ako ostatné, ktoré uchovávajú ešte nočný chlad.
-
V letné ráno sa svet hmyzu v postupne zohrievanom podraste začína pohybovať až po siedmej hodine. Aby sa zohriala nakoniec aj najviac zatienená prízemná zóna, musia prejsť najmenej tri hodiny po východe slnka. Na poludnie zostáva najteplejšou zónou zóna vrcholkov korún a v podraste, kde sa už vytvorila rovnováha, bude táto teplota pretrvávať po celý deň. Celú noc sa v lese zachováva rovnomerná teplota s minimálne dvomi zónami. Jedna tesne nad povrchom pôdy, kde sa drží ťažší vzduch a druhá na vrchole korún stromov.
-
Pokiaľ sa náhle ochladí, tak v lese sa teplo uchováva ešte určitú dobu a včely tam pokračujú v zbieraní nektáru. Vietor a dážď je v lese oveľa slabší ako v otvorenom priestore.
-
Údaje dokazujú, že hmyz obývajúci vrcholky korún žije v úplne inom prostredí ako ich náprotivky žijúci na pôde. Dospelý, niekoľko storočný les, chráni včely nielen pred vetrom, ale aj pred rýchlo lietajúcimi vtákmi.
-
Pokiaľ je v otvorenom priestore sucho, tak v lese ešte dlho pretrváva vlhká mikroklíma, ktorá vytvára dobré podmienky pre rastliny poskytujúce nektár, čo opäť prispieva k stabilite včelstiev a iných opeľovačov. Na okraji lesa sú klimatické podmienky ťažšie.
-
Les je silný ionizátor vzduchu, ktorý poskytuje atmosfére biologicky aktívny kyslík. Biologickú aktivitu má iba ionizovaný kyslík. V experimentoch doktora I. Kipnicyna, králiky a morčatá dýchajúce vzduch s normálnym zložením, ale s odstránenými ionizovanými molekulami kyslíka, zomierali po 3 – 5 dňoch. Kontrolné zvieratá dýchajúce ionizovaný vzduch žili normálne. Lesná ionizácia sa zabezpečuje hlavne fotoelektrickým javom listov počas fotosyntézy. Tento proces sa posilňuje v prítomnosti fytoncidov vo vzduchu, ktoré zvyšujú jeho elektrickú vodivosť. Aj z tohto dôvodu poskytujú lesné porasty všetky potrebné prirodzené podmienky pre prírodný život včiel.