Čína sa postupne stala najväčším dodávateľom medu na svetovom trhu a pritom medu nezvyčajne lacného. Tento med znížil ceny a zničil veľa dodávateľov v mnohých krajinách. Ukázalo sa však, že kvalita tohto medu je natoľko nízka, že v mnohých krajinách ho uznali neprípustným na konzumáciu. V prvom rade v USA a v západnej Európe.
Viaceré fakty naznačujú, že značné množstvá čínskeho medu obchádzajú obchodné bariéry a vstupujú na trh USA a EU, najmä ako produkty tretích krajín. Napríklad, Austrálska korporácia pre výskum a rozvoj poľnohospodárstva uviedla, že v rokoch 2001/02 sa v USA predalo 2228 ton čínskeho medu, ktorý dopravili do austrálskych prístavov a následne odtiaľ vyviezli ako austrálsky výrobok. Pritom 1447 ton tohto medu prišlo do Austrálie zo Singapuru, kde vôbec neexistuje včelárstvo. Podľa amerických zdrojov sa analogické operácie „prania“ medu uskutočňujú cez Indiu, Thajsko, Vietnam, Pakistan, Turecko, Malajziu a iné krajiny.
Boli odhalené viaceré fakty falšovania medu. Ale hlavným kritériom hodnotenia medu bol obsah antibiotika chloramfenikolu v mede, analógu levomycetínu. Došlo to až do stavu, keď sa na svetovom trhu rozoznával práve podľa obsahu tohto antibiotika čínsky med od argentínskeho, v ktorom sa používa iné antibiotikum.
Tajomstvo používania týchto antibiotík bolo odhalené. Vysvetlenie spočíva v klimatických podmienkach a typu stáčania medu v subtropických a im podobných podmienkach. Včely zbierajú nektár a zahusťujú ho na vlhkosť 18 – 20 % a následne zaviečkujú každú bunku medu. To je vlastne taký znak kvality. Taký med sa môže skladovať roky. V našich podmienkach včelári zvyčajne stáčajú med medzi dvomi znáškami. V južných krajinách stáčajú med často bez prerušenia.
Situácia sa zhoršuje aj vysokou vlhkosťou vzduchu, keď včely jednoducho nemôžu aj pomocou zvýšenej ventilácie znížiť vlhkosť nektáru. V takých podmienkach včelári obchodníci stáčajú skutočne tekutý nektár a aby predišli nevyhnutnému kvaseniu, tak pridávajú do nádob s nektárom chloramfenikol. Toto antibiotikum účinne inhibuje kvasenie. Podľa nahromadeného množstva nektáru, tento dodávajú do spracovateľského závodu, kde bez problémov znížia vlhkosť na 18 %. Existujú dôkazy, že sa pritom využíva syntetická diastáza.
Takto vyrobený lacný med si následne hľadá medzery na prenikanie na akékoľvek trhy. Spracovatelia medu tiež neustále prichádzajú s novými technológiami, ktoré „zdokonaľujú“ takýto med. V Číne bola už vyvinutá a zavedená do výroby technológia na odfiltrovanie antibiotík a iných prímesí z medu, a tým zvyšujú jeho „kvalitu“ na úroveň európskeho medu.
Tento produkt, ktorý je bez výraznej chuti a zápachu, obsahuje iba 10 % vody a odlišuje sa aj inými neobvyklými charakteristikami, nazvali v USA „smiešnym medom“. Americkí včelári identifikovali veľké zásoby tohto medu v skladoch niektorých firiem dovozcov veľkoobchodov a požadujú, aby bol zaradený do kategórie obyčajných sladidiel a aby bol vydaný zákaz na jeho predaj pod značkou medu a jeho miešanie s inými medmi.
Zaujímavú informáciu priniesol časopis Bulharský včelár. Hovorí, že v Číne sa veľmi široko využívajú „ľudské fekálie“ pri pestovaní poľnohospodárskych plodín a aby sa predišlo šíreniu infekcií a chorôb, tak sa tieto fekálie ošetrujú zvyčajne chloramfenikolom. Vzhľadom na skutočnosť, že sa to využíva masívne už dávno, tak je kontaminovaná týmto antibiotikom pôda aj podzemné vody. V súčasnosti sa chloramfenikol nachádza v mnohých plodinách a dokonca aj v morských rybách ulovených pri pobreží Číny.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info