Výskum kolapsu včelstiev postihujúceho predovšetkým včelu medonosnú predpokladal, že všetky faktory – škodcovia, patogény, pesticídy v tom hrajú svoju úlohu. Nový výskum preukázal, že strava včiel ovplyvňuje ich schopnosť odolávať aspoň niektorým z týchto faktorov. Niektoré komponenty nektáru a peľu včely zbierajú za účelom zvýšenia expresie génu detoxikácie v úli, čo im pomáha zachovať si zdravie.
Profesorka entomológie May Berenbaumová z Univerzity v Ilinois, ktorá viedla výskum, uviedla, že mnohé organizmy používajú skupinu enzýmov nazývaných cytochróm P450 – monooxygenáza na ničenie cudzorodých látok ako sú pesticídy a fytochemické zlúčeniny vyskytujúce sa v rastlinách. Avšak, ako vysvetlila profesorka, včely medonosné majú v porovnaní s inými druhmi hmyzu relatívne málo génov určených pre daný detoxikačný proces.
„Včely sa živia tisíckami rôznych nektárov a peľov a sú potenciálne vystavené vplyvu tisícom rôznych druhov fytochemických zlúčenín. Pritom majú iba tretinu, alebo polovicu enzýmov schopných rozkladať tieto toxíny v porovnaní s inými druhmi hmyzu,“ vysvetľuje profesorka Berenbaumová.
Určenie, ktorý zo 46 génov P450 v genóme včely medonosnej sa používa na metabolizovanie zložiek prirodzenej potravy a ktorý na metabolizovanie syntetických pesticídov je hlavným vedeckým cieľom tímu profesorky Berenbaumovej.
„Každý rámik s medom v úli sa fytochemicky líši od ďalšieho rámiku, pretože na výrobu medu sa používa rôzny nektár. Pokiaľ neviete, aké bude vaše nasledujúce jedlo, odkiaľ váš systém detoxikácie zistí, aký enzým aktivovať?“, hovorí profesorka Berenbaumová.
Predchádzajúce výskumy dokázali, že konzumácia medu aktivuje gény detoxikácie, ktoré metabolizujú chemické látky v mede, ale vedci chceli identifikovať špecifické komponenty zodpovedné za túto činnosť. Za týmto účelom kŕmili včely zmesou sacharózy a práškového cukru a pridávali rôzne chemické látky a med. Zistili, že p-kumarová kyselina je najsilnejší aktivátor génov detoxikácie.
„Zistili sme, že signál p-kumarová kyselina je vo všetkom čo jedia včely. Je to monomer (východisková stavebná častica používaná na tvorbu makromolekulárnych látok), ktorý sa mení na makromolekulu sporopolleninu tvoriacu vonkajšiu stenu peľových zŕn. To je výborný signál, ktorý hovorí ich systémom, že prichádza jedlo a s týmto jedlom potenciálne toxíny,“ hovorí Berenbaumová.
Jej tím ukázal, že p-kumarová kyselina spúšťa nielen P450 gény, ale aj zástupcov všetkých ostatných typov detoxikačných génov v genóme. Tento signál môže tiež aktivovať gény imunity včely zakódované pre antimikrobiálne proteíny.
Ako hovorí profesorka Berenbaumová, tri zložky medu boli účinné aktivátory týchto enzýmov detoxikácie. Dané komponenty môžu pochádzať z drevnej živice, ktorú včely používajú na výrobu propolisu „včelieho lepu“, ktorým lepia všetky praskliny vo vnútri úľa.
„Propolis obsahuje gény imunity, je to nielen antibakteriálny tmel alebo lepidlo. Môže byť liečivý a ľudia ho používajú na liečebné účely,“ dopĺňa profesorka Berenbaumová.
Mnohí včelári používajú náhradu medu ako je kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy, alebo cukrovú vodu na kŕmenie svojich včelstiev. Výskum dokázal, že med je bohatý zdroj biologicky aktívnych látok, ktoré sú zásadne dôležité pre včely.
Vedci predpokladajú, že ďalšie výskumy prinesú náhrady medu, ktoré budú obsahovať p-kumarovú kyselinu a budú môcť zvýšiť odolnosť včiel proti patogénom a pesticídom.
„Pokiaľ by som ja bola včelárom snažila by som sa ich kŕmiť medom počas celého roka, pretože pokiaľ sa pozriete na evolučnú históriu Apis mellifera (včela medonosná), tak tieto druhy sa nevyvíjali s kukuričným sirupom, alebo cukrom. Je zrejmé, že včely medonosné sú veľmi silne adaptované ku konzumácii medu, ktorý tvorí súčasť ich stravy.“
Nela Biktimirova
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info