Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Tag Archives: mozog
Záhradná a lesná terapia
Záhradný terapeut Thomas Erskine tvrdí, že keď pracuje na čerstvom vzduchu, tak má pocit spojenia s prírodou. V súčasnosti záhradní terapeuti úspešne dokazujú, že aktivity vonku na čerstvom vzduchu pomáhajú udržiavať fyzické a psychické zdravie.
Thomas spravuje záhradnícke projekty určené pre ľudí s poruchami učenia, fyzickými alebo duševnými problémami. Spočiatku sa začal venovať sociálnej pomoci v obytných budovách, ale rýchlo pochopil, že aktivity na čerstvom vzduchu sú oveľa efektívnejšie a v budovách chýba to najhlavnejšie – dôležitá významnejšia aktivita.
Vzťah medzi vyžarovaním mobilných telefónov a vývojom pamäti u adolescentov
Elektromagnetické žiarenie mobilných telefónov môže nepriaznivo ovplyvniť vývoj pamäti u adolescentov. K takémuto záveru sa dopracovali odborníci zo švajčiarskeho Ústavu verejného zdravia (Swiss TPH). Swiss TPH je významné švajčiarske výskumné a školiace centrum v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré je spojené s Univerzitou v Bazileji. Štúdia o mobilných telefónoch sa uskutočnila v spolupráci s kolegami z Belgicka s finančnou podporou Európskej únie a Švajčiarskej národnej výskumnej nadácie.
Vedeckej štúdie sa zúčastnilo približne 700 dospievajúcich detí vo veku od 12 do 17 rokov z nemecky hovoriacich a frankofónnych regiónov Švajčiarska. Cieľom bolo preskúmať účinok elektromagnetických polí rádiofrekvenčného rozsahu na pamäť.
Ako internet mení náš mozog
Neurolingvistka a experimentálna psychologička, doktorka filológie a biológie Tatiana Černigovská vysvetľuje prečo „Google“ a online vzdelávanie nie je tak užitočné, ako sa zdá.
„Myslíme si, že aké je dobré mať k dispozícii možnosť diaľkového učenia – veď nám to umožňuje prístup ku všetkému na svete. Ale práve takéto učenie si vyžaduje starostlivý výber toho, čo si treba vziať a čo už nebrať. Napríklad, nedávno som kúpila avokádo a chcela som urobiť omáčku, ale zabudla som, ako ju mám pripraviť. Čo som urobila? Samozrejme, klikla som na Google a za pol sekundy som mala odpoveď. Ale je zrejmé, že ide o nedôležitú informáciu. Pokiaľ budem potrebovať vedieť, akú gramatiku mali Sumeri, tak posledné miesto, kam pôjdem, bude Wikipédia. Znamená to, že mi stačí vedieť, kde hľadať. Tu sa nastoľuje nepríjemná, ale dôležitá otázka: nakoľko nás digitálne technológie menia?
Štúdium jazykov spôsobuje rozvoj a rast mozgu
Na Švédskej akadémii mladých prekladateľov prednášajú novobrancom zrýchlený kurz zložitých jazykov. Nejde tu iba o vojenskú disciplínu, ale lekári zistili, že intenzívne štúdium cudzích jazykov stimuluje rast hipokampu a spôsobuje zmeny aj v iných štruktúrach mozgu. Je známy aj prínos štúdia jazykov na prevenciu Alzheimerovej choroby.
Na Švédskej akadémii napríklad ponúkajú mladým ľuďom naučiť sa za 13 mesiacov arabský, ruský alebo jazyk dari – jazyk afgánskych Tadžikov. Branci sa museli učiť jazyk veľmi intenzívne od rána do večera, bez dní voľna. Veľmi intenzívne tempo prinieslo nečakane pôsobivé výsledky. Ako ukázal experiment, dôležitosť mala nielen intenzívna intelektuálna aktivita, ale práve štúdium cudzích jazykov. Ako kontrolnú skupinu vedci použili študentov Lekárskej univerzity v Umee. Budúci lekári, ako je známe, sa tiež starostlivo a intenzívne učia, ale ich predmet nemal priamy vzťah s cudzími jazykmi. Obidve skupiny absolvovali pred experimentom a 3 mesiace po intenzívnom štúdiu MRI analýzu mozgu.
Neustály rozvoj mozgu pomáha zachovávať mladosť
Neustála intelektuálna práca počas života nám pomáha dlhšie uchovať práceschopnosť a spomaliť starnutie. Popredná vedecká pracovníčka Laboratória fyziológie Vedeckého neurologického centra Ruskej akadémie vied Dr. Natália Ponomareva hovorí:
„Každý vie, že svaly je nutné zaťažovať, aby boli lepšie zásobované krvou a boli lepšie vyživované, ale aj mozog vyžaduje neustále zaťaženie pre dobré zásobovanie krvou. Aktívne pracujúce bunky lepšie spolupracujú navzájom a vytvárajú sa medzi nimi nové spojenia, menia okolo seba prostredie a v reakcii sa cievy mozgu rozširujú, mozog je efektívnejšie zásobovaný živinami a to znamená, že je v lepšej forme.
Synchronizácia mozgu pomáha zaľúbeným zmierniť si navzájom pocit bolesti
Synchronizácia mozgu pomáha zaľúbeným mužom zmierniť bolesť svojej polovičke. Pokiaľ žena trpí bolesťou, jej partner ju môže vziať za ruku, a tým znížiť intenzitu nepríjemných pocitov. Vedci z Izraela a Francúzska zistili, ako sa mení elektrická aktivita mozgu dvoch zaľúbených ľudí, pokiaľ jednému z nich spôsobujú fyzickú bolesť a druhý ho drží za ruku. Ukázalo sa, že v takých chvíľach sa frekvencia „mozgových vĺn“ dvoch ľudí synchronizuje. Výsledky výskumu boli zverejnené v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Čo spôsobujú vakcíny s mozgom našich detí
Vystúpenie pediatra Dr. Lawrence Palevského, ktorý je odborným asistentom na American Academy of Pediatrics a spoluzakladateľom a predsedom Holistic Pediatric Association, na medzinárodnom sympóziu s prednáškou na tému: „Vakcíny: čo robíme s mozgom našich detí?“ vzbudila veľkú pozornosť.
Prednáška sa zaoberá narušením neurologického vývoja detí a chronickými ochoreniami ako sú autizmus, záchvaty, oneskorený vývoj reči, porucha pozornosti, hyperaktivita, ťažkosti pri učení, atď. a ich vzťah s vakcínami.
98 % detí sa rodí géniami, ale škola z nich robí priemerných
V rozhovore pre TEDx Tuscon informoval Dr. George Land o výsledkoch testov kreativity, ktoré on a jeho tím vyvíjali v rámci špeciálneho projektu NASA. Úlohou tímu psychológov bolo vyvinúť test umožňujúci vyhodnotiť a oceniť potenciál detí predškolského veku.
Výsledok prekvapil nielen zákazníkov v NASA, ale aj samotných psychológov. Vo všeobecnosti test ponúkal deťom rôzne pochopiteľné úlohy a naznačoval im, ako sa dajú riešiť. Testom prešlo 1600 detí vo veku od 4 do 5 rokov. Vedci boli pripravení na všetko možné, ale čo zistili, to ich úplne zarazilo. Ukázalo sa, že do najvyššej kategórie testu, ktorú psychológovia považujú za „geniálnu“ sa dostalo 98 % detí.
Vírus digitálnej demencie
Ešte v roku 2007 odborníci zaznamenali, že čoraz viac detí – predstaviteľov digitálnej generácie, trpí poruchami pozornosti, stratou pamäte, nízkou úrovňou sebakontroly, kognitívnymi poruchami a depresiami. Vedci tvrdia, že v mozgu týchto detí sú pozorované zmeny podobné tým, ktoré sa objavujú po traumatickom poškodení mozgu, alebo v ranom štádiu demecie, ktorá sa zvyčajne vyvíja v starobe.
Priemerný 7 ročný Európan strávil u obrazoviek viac ako rok svojho života a 18 ročný viac ako štyri roky života. Deti sú iné, ale mozog majú spočiatku rovnaký ako pred tisíc rokmi – približne 100 miliárd neurónov a každý z nich je spojený s desiatimi tisíckami jemu podobných. Ale mozog je potrebné rozvíjať a kŕmiť. Všetky naše myšlienky, skutky, riešenia zložitých úloh a hlboké reflexie zanechávajú stopu v našom mozgu.
Život v blízkosti lesa má pozitívny vplyv na mozog a psychický stav človeka
V novej štúdii uskutočnenej vedcami z Nemecka mali ľudia žijúci v meste, ale v blízkosti lesa, zdravšiu amygdalu. Amygdala je párová mozgová štruktúra umiestnená v strednej časti spánkového laloku. Je považovaná za centrum emócií, má dôležitú úlohu vo formovaní a ukladaní pamäťových stôp spojených s emocionálnymi udalosťami.
Hluk, zlá ekológia, veľká koncentrácia ľudí a iné faktory, ktoré sú typické pre mestský život, môžu spôsobiť chronický stres. V porovnaní s ľuďmi žijúcimi na vidieku má mestská populácia vyššie riziko vzniku a rozvoja psychických chorôb, ako sú depresia, úzkostné poruchy a schizofrénia. Výskumy ukazujú, že mestská populácia má zvýšenú aktivitu amygdaly – oblasť mozgu, ktorá hrá dôležitú úlohu pri zvládaní stresu a reagovaní na nebezpečenstvo.
