Neuróny počítania v ľudskom mozgu sa navzájom potláčajú – ale len vtedy, keď nemáme pred očami viac ako štyri spočítateľné objekty. Kým budeme mať pred očami menej ako štyri objekty, v ich počte sa nepomýlime.
Ak pred seba položíme tri jablká alebo tri lyžice alebo tri mačky – tri čokoľvek – a požiadajú nás, aby sme povedali, koľko predmetov tam je, bez váhania odpovieme „tri“. To isté sa stane so štyrmi jablkami – naše vnímanie tiež okamžite zachytí štyri predmety. Problémy začínajú od počtu päť. Pri piatich objektoch už nejaký čas trvá odhadnúť ich počet. Navyše, chyby začínajú od piatich a vyššie: keď sa pozrieme na deväť jabĺk, môže sa nám zdať, že ich je osem alebo desať. Samozrejme, ak začneme premyslene počítať predmety prstami, je nepravdepodobné, že urobíme chybu. Nehovoríme tu však o premyslenom prepočte, ale o okamžitom zhodnotení množstva.
Prečo sa hodnotenie kvantity začína lámať v päťke, o tom sa psychológovia a neurovedci stále hádajú. Na jednej strane sa dá predpokladať, že pre veľké a malé množstvá sú iné hodnotiace mechanizmy, iné nervové postupy. Na druhej strane sa dá predpokladať, že mozog vyhodnocuje malé aj veľké množstvá rovnako, len pri malých množstvách je pravdepodobnosť chyby veľmi malá. Snáď situáciu vyriešia nedávne experimenty zamestnancov univerzity v Bonne a univerzity v Tübingene – ich výsledky podporujú prvý predpoklad. Pred časom vedci zistili, že keď potrebujeme rýchlo vyhodnotiť určitý počet predmetov, v mozgu sa aktivujú neuróny, ktoré sú zodpovedné za presne to množstvo, ktoré máme pred očami. Ak vidíme dve jablká alebo dve mačky, jedna skupina neurónov sa zapne, ak vidíme štyri mačky, ďalšia skupina neurónov sa zapne, na siedmich jablkách sa zapne tretia skupina.
Problémom však je, že „neuróny s okamžitým odhadom množstva“ sú aktivované nielen ich množstvom. To znamená, že „neuróny siedmich“ budú fungovať najsilnejšie, keď budeme mať pred očami sedem jabĺk. Ale tiež sa stanú mierne aktívnymi, keď sa pozrieme na šesť alebo osem jabĺk. Na päť a deväť jabĺk budú fungovať ešte slabšie. Čím ďalej od ich množstva, tým bude ich aktivita slabšia, no stále tam bude. Chyby pri hodnotení množstva vznikajú v dôsledku skutočnosti, že pri pohľade na päť jabĺk na ne reagujú nielen „neuróny piatich“, ale aj „neuróny šiestich“, „neuróny siedmich“ atď.
Navyše, ak vezmete do úvahy opice, tie urobia chyby na troch predmetoch, na štyroch, aj na piatich atď. Ľudia začnú robiť chyby na piatich a nové experimenty s pacientmi s epilepsiou pomáhajú pochopiť, prečo sa to deje. Pacientom s epilepsiou, ktorých ochorenie sa nedá zatiaľ ničím vyliečiť, dočasne implantujú do mozgu elektródy, ktoré pomôžu nájsť miesto, kde záchvaty začínajú, a starostlivo zničiť choré neuróny. Kým má takýto pacient v hlave elektródy, môže sa zúčastniť rôznych neuropsychologických experimentov, aby experimentátori mohli nahliadnuť priamo do fungujúceho ľudského mozgu. Pri experimentoch s kvantitatívnymi neurónmi bolo potrebné odhadnúť, či sa na monitore objavil párny alebo nepárny počet kruhov. Na chvíľu sa objavili kruhy a tiež museli čo najrýchlejšie odpovedať. Keď počet kruhov dosiahol päť alebo viac, účastníci experimentu začali dlhšie premýšľať a robili viac chýb.
V článku v Nature Human Behavior sa uvádza, že „hranica piatich“ nastáva, pretože malý počet neurónov v našom mozgu sa navzájom inhibuje. To znamená, že keď vidíme tri mačky, skupina „neurónov troch“ začne pracovať a súčasne potláča skupinu „neurónov dvoch“ a „neurónov štyroch“. Ale na piatich alebo viacerých miestach už k potlačeniu nedochádza. To znamená, že na odhadovanie malých a veľkých (presnejšie relatívne veľkých) množstiev v mozgu skutočne existujú akoby dva rôzne mechanizmy. Presnejšie povedané, na vyhodnotenie všetkého, čo je menej ako päť, „počítacie početné neuróny“ spúšťajú mechanizmus vzájomného potlačenia, vďaka ktorému bezchybne uchopíme dvojky, trojky a štvorky. Je zrejmé, že pre starovekých ľudí bola schopnosť odhadnúť presné číslo do päť obzvlášť dôležitá, ale prečo je presne dôležitá, to je otázka pre špecialistov v oblasti evolučnej psychológie.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info