Dr. Georgij Debec (1905 – 1969) antropológ, profesor z Tomska a jeho výskumná skupina dospeli k záveru, že nervový systém človeka bielej rasy pracuje najproduktívnejšie pri nižších a miernych teplotách nie vyšších ako +18C°. Keď teplota klesne, krv človeka bielej rasy preteká kapilárami oveľa rýchlejšie ako u predstaviteľov iných rás.
Od čoho to závisí? Od práce srdca a krvných ciev. Prečo je však kardiovaskulárny systém bielej rasy taký výkonný v chladnejších teplotách? Pravdepodobne to závisí od konkrétneho genofondu predkov dlhodobo obývajúcich severné oblasti.
Nová štúdia z Univerzity Johannesa Gutenberga publikovaná v časopise Science Advances ukazuje, že nižšie teploty počas vývoja vedú k výrazne zložitejšiemu nervovému systému. Teplota, pri ktorej sa mozog vyvíja, priamo ovplyvňuje neurónové prepojenia v mozgu a správanie. Chladnejšie podmienky optimalizujú neurónové spojenia.
Neurónový rast a celkový rast organizmu sú regulované rôznymi rýchlosťami metabolizmu, čo vedie k lepšej nervovej konektivite pri nižších teplotách. V podstate pri vysokých teplotách telo rastie rýchlejšie, mozog pomalšie, pri nízkych teplotách – naopak: telo rastie pomalšie, mozog rýchlejšie.
Údaje vedcov potvrdzujú, že nižšie teploty výrazne zvyšujú počet, veľkosť a zložitosť synapsií; Neuróny vyvíjajúce sa pri 18 °C tvoria dvakrát toľko spojení ako pri 25 °C. To znamená, že nižšie teploty nielen zvyšujú konektivitu, ale zásadne menia nervovú komunikáciu, konkrétne tým, že zlepšujú nervové dráhy, ktoré regulujú vrodené správanie.
Viac spojení vedie k lepšej celkovej funkcii. Pachové kódovanie sa stáva silnejším so zvyšujúcim sa počtom synapsií a výrazne sa zlepšuje následné spracovanie a interpretácia signálov zo všetkých zmyslov. Nižšie teploty vedú k tomu, že mozog môže mať ako dvojnásobný počet spojení a synaptickú zložitosť. Vývojová teplota nemení len rýchlosť rastu; mení celkovú architektúru a správanie mozgu a poskytuje evolučné výhody.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info