Vedci sú zmätení, ako je to možné.
Môže vesmírne počasie, a najmä slnečná aktivita, ovplyvniť vývoj ľudskej inteligencie? Táto zaujímavá otázka, ktorá sa nachádza na priesečníku environmentálnej biológie a kognitívneho vývoja, sa stala predmetom nedávnej štúdie. Vedci sa snažili nájsť možnú súvislosť medzi udalosťami slnečnej aktivity a rôznymi ukazovateľmi ľudského intelektuálneho potenciálu.
Štúdia sa zamerala na hypotézu, že zmeny v ekológii atmosférického žiarenia, modulované vesmírnym počasím, môžu ovplyvniť vývoj ľudského poznávania. Na kvantifikáciu vplyvu vysokoenergetických slnečných protónových udalostí na zemskú atmosféru bol zavedený nový index, Proton Flare Index (PFI).
Výskumníci pomocou systematickej porovnávacej analýzy interdisciplinárnych súborov údajov zistili výrazné korelácie. Silná korelácia (r = 0,98) bola zistená medzi počtom narodených nositeľov Nobelovej ceny a pomerom kumulatívnej magnitúdy silných Forbushových poklesov (prudké poklesy intenzity galaktického kozmického žiarenia) k PFI.
Podobný vzorec (r = 0,76) sa pozoroval pri analýze pozitívnych a negatívnych trendov v priemernom IQ populácie (tzv. Flynnov efekt). Tieto údaje boli založené na známych testoch inteligencie, ktoré sa vykonávali niekoľko desaťročí v rôznych krajinách. Dôležité je, že v oboch prípadoch chýbali významné asociácie, keď sa nezohľadnilo prenatálne obdobie a použili sa tradičné údaje o slnečnom cykle založené na počte slnečných škvŕn.
Tieto výsledky naznačujú, že radiačné vzorce v atmosfére spôsobené špecifickým slnečným a galaktickým kozmickým žiarením môžu pôsobiť ako environmentálne stresory. Tieto stresory zase potenciálne ovplyvňujú tvorbu neurónových obvodov počas prenatálneho vývoja.
Hoci presné biologické mechanizmy takéhoto vplyvu zostávajú nejasné, zistené korelácie poskytujú predbežný základ pre vývoj ľudského mozgu. To otvára novú cestu pre výskum.
Okrem analýzy historických údajov sa práca pokúša aj predpovedať trendy IQ pre kohorty narodené medzi rokmi 1992 a 2017. Okrem toho sa skúma možný dodatočný príspevok k biologickým účinkom zo sekundárnych častíc kaskád v atmosfére spôsobených galaktickým kozmickým žiarením.
Táto interdisciplinárna práca si vyžaduje ďalší výskum úlohy faktorov vesmírneho prostredia pri formovaní ľudskej inteligencie. Hoci získané údaje sú korelačné a nepreukazujú priamy vzťah príčiny a následku, poukazujú na potenciálne dôležité, ale málo preskúmané aspekty interakcie medzi človekom a vesmírom.
Treba zdôrazniť, že samotná korelácia nestanovuje kauzalitu. Avšak takéto vysoké korelačné koeficienty, získané s ohľadom na špecifické časové posuny a nové indexy slnečnej aktivity, si zaslúžia dôkladnú pozornosť a ďalšie štúdium na potvrdenie alebo vyvrátenie tejto zaujímavej hypotézy.
https://eartharxiv.org/repository/view/9170/
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info