Viacročná vedecká štúdia, v rámci ktorej sa sledovalo 3 569 londýnskych školákov vo veku 9 až 15 rokov, zistila, že deti, ktoré trávili viac času v blízkosti lesov, vykazovali v období dospievania vyššiu schopnosť myslenia a psychického zdravia.
Na druhej strane, iné prírodné prostredie – lúky, jazerá, rieky, rovnaký vplyv nemali.
„Tieto výsledky nám pomáhajú pochopiť dôležitosť rôznych typov prírodných prostredí ako dôležitých ochranných faktorov pre kognitívny vývoj a psychické zdravie dospievajúcich a naznačujú, že nie všetky typy prírodného prostredia sú pre zdravie rovnako prospešné,“ poznamenávajú autori.
Nie je to prvýkrát, čo vedci našli súvislosť medzi prítomnosťou stromov a psychickým stavom človeka.
V USA a Dánsku celonárodné epidemiologické štúdie detí ukázali, že zelené plochy v obytných štvrtiach sú spojené s nižším rizikom problémov psychického zdravia v neskoršom veku.
V Británii podobné štúdie ukázali, že deti žijúce v ekologickejších mestských oblastiach majú lepšiu priestorovú pamäť.
Prečo je to tak, je zatiaľ nejasné. Je známe, že ľudský mozog je do značnej miery formovaný prostredím, ale stále nie je jasné, prečo zelené plochy – najmä stromy – tak silne ovplyvňujú ľudský mozog v mladom veku.
Niektoré štúdie naznačujú, že existuje súvislosť medzi prítomnosťou zelených plôch a štrukturálnymi zmenami v mozgu, vrátane nárastu bielej a šedej hmoty, ako aj pozitívnymi zmenami v amygdale, ktoré pomáhajú ovládať emócie. Tieto zmeny teda môžu byť príčinou niektorých kognitívnych a mentálnych prejavov, ktoré pozorujeme.
Zdá sa však, že stromy dokážu to, čo ostatné druhy vegetácie nie. Rovnako ako v novej britskej štúdii, ďalší vedci tiež dospeli k záveru, že stromy, nie tráva, sú spojené so zlepšením mentálneho vývoja a psychického zdravia.
Možno to má niečo spoločné s fraktálnym vzorom vetiev stromov. Štúdie ukázali, že dokonca aj v detstve človek nevedome prejavuje vrodenú príťažlivosť k týmto formám a možno to čiastočne vysvetľuje ich upokojujúci účinok na náš mozog a liečebný účinok na niektoré nervové dráhy.
Rovnako ako u mnohých predchádzajúcich štúdií, aj táto londýnska štúdia má určité obmedzenia. Viac ako polovica účastníkov štúdie vyrastala v rodinách, v ktorých ich rodičia pracovali ako manažéri alebo dobre platení profesionáli. Socioekonomické faktory tiež zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji dieťaťa, takže môžeme kombinovať oboje.
„Deti vychovávané v ekologickejších oblastiach vykazujú vo všeobecnosti lepšie kognitívne schopnosti,“ uzatvárajú autori, „Ale je to pravdepodobne spôsobené sociálno-ekonomickými faktormi, akými sú rodina a oblasť, v ktorej žijú.“
Zelené plochy okolo nás môžu ovplyvniť našu mentálnu a psychickú náladu, poskytujúc úkryt pred teplom, hlukom mesta a dokonca aj škodlivými emisiami. Tu je potrebné vziať do úvahy veľa faktorov.
Je príliš skoro na to, aby sme povedali, že deti sú múdrejšie, keď sú okolo stromov a že tento vplyv trvá celý život, ale vzhľadom na to, ako prebieha urbanizácia krajín každý rok, stojí za to vyjasniť, či môžeme stromy používať na zlepšenie života všetkých ľudí na celom svete.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info