Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Tag Archives: dejiny Slovanov

Agónia odchádzajúcej epochy

Udalosti, ktoré sú zverejňované v médiách sa týkajú hlavne politiky a ekonomiky. Pozornosť súčasného obyvateľa sa cielene upriamuje hlavne na tieto dva smery s cieľom skryť od neho veci nemenej dôležité.

V súčasnej dobe sa planéta nachádza v spleti reťazca lokálnych vojen. Začalo sa to ihneď po vyhlásení západom studenej vojny Sovietskemu Zväzu. Najprv udalosti v Kórei, potom vo Vietname, v Afrike, Prednej Ázii atď. a teraz vidíme, ako sa vojna zo severu afrického kontinentu pomaly približuje k naším hraniciam.

Všetci chápu, že pokiaľ padne Sýria, tak nasleduje Irán. A čo po Iráne? Možno vojna s Čínou, ale skôr sily Západu v spolupráci s moslimskými radikálmi zavalia Ukrajinu a potom Rusko. Ale to je iba viditeľná časť ľadovca, ktorá spočíva v politickom súperení a ekonomických problémoch súčasnosti.

Tajomné kolovraty Sibíri

Veľmi zaujímavé objekty v tvare starého slovanského symbolu kolovrat, podobnému starobylému znaku svastiky, je možné vidieť na satelitných snímkoch v odľahlých oblastiach Krasnojarskej oblasti v Sibírskom federálnom okruhu Ruska. Objekty pripomínajú obrazce na vysokohorskej planine Nazca.

Objekty zaberajú územie okolo 550 km²(!) a ležia vo veľmi ťažko dostupnej a málo osídlenej oblasti Evenkii – okolo hrebeňa pohoria Uremi – preložené z jazyka Evenkov „Staroveké hory“. Územie leží v povodí rieky Tunguska, medzi riekami Lepčin (prítok Čuni) a Kerbo (prítok Tajmuri).

Benátky založili slovanské kmene Venétov

Vasilij Markovič Florinskij (1834 – 1899) prežil 65 rokov. Vyštudoval lekársku chirurgickú akadémiu v Petrohrade. Brilantné schopnosti absolventa boli zaznamenané a čoskoro získal titul profesor. Ale na cestu nesmrteľnosti sa nedostal vďaka svojím lekárskymi znalostiam a schopnostiam, ale archeológia sa stala jeho osudom a všestrannou vášňou. Presnejšie, porovnávacia archeológia.

22. júla 1888 bola v Tomsku slávnostne otvorená Imperátorská univerzita. Bol to veľký sviatok vedy, ktorá sa vtedy pevne zakorenila na obrovskej Sibíri. Vasilij Florinskij vložil celú svoju dušu do veci národného vzdelávania. Okrem toho zorganizoval na univerzite archeologické múzeum a vykonal veľa pre štúdium vtedy pre vedu neznámych starožitností pochádzajúcich zo sibírskych mohýl.

Artefakty z moissanitu

V južnej časti Prímorskej oblasti na Ďalekom východe v Rusku boli nájdené fragmenty stavby vyrobené z materiálu, ktorý nemôže byť v súčasnosti získaný pomocou moderných technológií.

Pri budovaní lesnej ťažobnej cesty zrezal buldozér špičku malého kopca. Pod kvartérnymi ložiskami sa ukázala nejaká stavba, alebo konštrukcia vysoká do jedného metra pozostávajúca z konštrukčných detailov rôznej veľkosti a tvaru.

Ako vyzerala celá konštrukcia nie je známe. Buldozerista nič zaujímavé nevidel a kúsky konštrukcie rozhrnul na 10 metrov. Časť zvyškov zničili pásy buldozéru, ale našťastie si nezvyčajné fragmenty všimol a pozbieral geofyzik Valerij Pavlovič Jurkovec. Fragmenty majú ideálne geometrické tvary: valce, kužele, dosky.

Matrica na nanášanie ornamentov na keramiku

Archeologická expedícia objavila na území starobylého mesta Azaka so súčasným názvom Azov v Rostovskej oblasti na juhu Ruska matricu na nanášanie ornamentov na keramiku – informáciu priniesla tlačová služba Azovského historického archeologického a paleontologického múzea.

„Jednou z najvýznamnejších kategórii nádob 14. storočia z vykopávok Azaka sú džbány a kanvy s vypuklým ornamentom. Na výrobu takýchto nádob bola vyvinutá prepracovaná technológia – na nanesenie ornamentu sa používala nádoba – matrica, na ktorej bol vyrezaný zapustený ornament. Na hrnčiarskom kruhu sa vytočili časti budúcej nádoby, ktoré sa položili a pevne nalisovali na matricu a následne sa jednotlivé časti zlepili. Táto matrica bola nájdená vo výkope, v ktorom sa našli aj iné časti hrnčiarskej výroby,“ informuje správa tlačovej služby.

Archeológovia našli 18-tisíc ročný dom

Archeológovia pracujúci na území pamiatkovej rezervácie „Kostenki“ vo Voronežskej oblasti v Rusku objavili priamo pod stenou múzea bohatú zbierku kostí mamuta a skelet starobylého obydlia. Na artefakty narazili pri kontrole podložia kvôli výstavbe novej budovy múzea.

„Uskutočnili sme kontrolný výkop a hneď sme narazili na kosti. Pôda je tu doslova preplnená hodnotnými predmetmi z hľadiska vedy,“ povedal riaditeľ múzea Viktor Kovalevskij.

Architektonické dedičstvo

Trvácna liatinová dlažba v Rusku

Kronštad je opevnené prístavné mesto na ostrove Kotlin vo Fínskom zálive v Baltskom mori 30 km západne od Petrohradu. Administratívne tvorí mesto samostatný okres v rámci mesta Petrohrad. Zaujímavým dochovaným architektonickým prvkom v Kronštade sú plochy pokryté liatinovou dlažbou.

Oficiálne údaje uvádzajú, že v roku 1860 knieža Konstantin nariadil vedúcemu stavebného odboru Kronštadského prístavu inžinierovi N.P. Ejlerovi otestovať liatinovú dlažbu vo veľkom meradle a na miestach s hustou premávkou. Bolo vybrané miesto pri Penkovom moste s dĺžkou 160 metrov a šírkou 6,4 metra.

Tajomstvá civilizácie – Hyperborea

V roku 2001 petrohradský bádatelia Sergej Golubev a Valentin Nikolaenko pri prieskume Kuzovských ostrovov v Bielom mori na severe Ruska objavili celý rad záhadných objektov – reťazec kamenných labyrintov, skaly, na ktorých sú vyobrazené ľudské tváre, podivné kamenné štruktúry..

V roku 2007 ďalší bádateľ Sergej Smirnov zamieril na polostrov Kola k brehom záhadami opradeného jazera Sejdozera s dĺžkou 8 km a šírkou 3 km, kde objavil na svahu hory Ninčurt podivné zárezy zapílené v žulových kvádroch a rôzne rukotvorné kamenné štruktúry.

Bielovežský národný park chráni tajomstvo starovekej civilizácie

Biosférická rezervácia Bielovežský národný park je jednou z najvýznamnejších prírodných pamiatok Poľska a Bieloruska. V Bielorusku nesie názov Bielovežský prales. Rastú tu pozostatky reliktových lesov, ktoré pokrývali územie pôvodných plání Európy. Unikátne tisícročné dubové lesy s bohatou flórou a faunou priťahujú vedcov z celého sveta. Živočíšny svet zahŕňa 59 druhov cicavcov, viac ako 250 druhov vtákov a približne 1200 druhov bezstavovcov.

Petroglyfy ostrova Wrangell na Aljaške

Približne 40 rôznych znakov a symbolov vytesaných na balvanoch a skalných výbežkoch v mori sa nachádza rozptýlených po celom pobreží neďaleko mesta Wrangell na ostrove s rovnakým názvom Wrangell na juhozápade Aljašky v USA. Ich oficiálny názov: Petroglyph Beach State Historic Site. Vek kresieb je datovaný do obdobia 8 – 10 tisíc rokov pred naším letopočtom. Jedná sa o jednu z najstarších archeologických pamiatok – petroglyfov na Aljaške a nesie určité podobnosti so sibírskymi kultúrami. Územie Aljašky je pod správou USA od roku 1867, kedy ho „kúpili“ od cárskeho Ruska.