Chorvátske mesto Split na pobreží Dalmácie je samo o sebe miestom plným histórie. Nachádza sa tu Diokleciánov palác a zrúcaniny starovekého Salonu. Mnoho turistov každý rok obdivuje rôzne atrakcie tohto mesta a malebné okolie.
Všetko to začalo skutočnosťou, že môj známy Chorvát Ante mi povedal, že v jeho rodnej Žrnovnice, a to je stará osada pri Splite, na brehu rieky s tým istým názvom, je veľmi zaujímavý kameň.
Musím povedať, že toto osídlenie má najmenej 700 rokov a keď si zoberieme, že tieto miesta sa začali rozvíjať už v staroveku, potom môže mať aj 2000 rokov. Kameň, o ktorom hovoril Ante, bol privezený z chrámu Perúna. Tento chrám sa kedysi nachádzal na malom vrchole pohoria Perún neďaleko osady. V súčasnosti je na tom mieste postavená katolícka kaplnka.
Hora Perún a riečka Žrnovnica. Biela bodka na vrchole je kaplnka, kde sa predtým nachádzal chrám Perúna.
Na kameni je vyobrazený jazdec prebodávajúci kopijou zviera. Okrem toho, kopija akoby vychádza z oblaku. Tento kameň je vstavaný do steny katolíckeho kostola na čestnom mieste. V súčasnosti vyobrazenie na kameni predstavujú ako sv. Juraja. Samotný kostol sa nachádza pri rieke v historickom centre osady. Neďaleko sa nachádza malý udržiavaný cintorín a rieka lemovaná pešou cestou, ktorá spája množstvo starých mlynov. Na rieke niekoľko miest zaujme svojou romantickou malebnosťou.
Kostol, v ktorom je kameň zabudovaný. Kameň je umiestnený naľavo od dverí, nad vývesnou tabuľou.
Najzaujímavejšie je, že miestna tradícia vždy spájala tento kameň nie s Jurajom, ale s Perúnom. Samotná hora sa nazýva Perún a pod horou je tiež rieka, ktorá pred prítokom do mora vytvára malý močiar. Močiar sa nazýva Zmijské a ľudová tradícia ho spája s Velesom.
Kameň s vyobrazením Perúna a Velesa
Na rieke Žrnovnica sa predtým nachádzalo niekoľko mlynov, vďaka ktorým dostala toto meno. Doteraz sa niekoľko z nich zachovalo. Je treba povedať, že v slovanskej tradícii existuje spojenie medzi predstavou Perúna a mlynov. Žarnov bol považovaný za istý atribút Perúna. Možno preto sa v týchto miestach zachovala spomienka na staroveký religiózny slovanský systém.
Chorvátski a európski archeológovia diskutujú o tomto probléme a hlavne uznávajú verziu obrazu Perúna a Velesa. A čo je zaujímavé, zviera zobrazené na reliéfe vôbec nevyzerá ako had, skôr sa podobá medveďovi. Čo hovorí o starovekosti kultúrneho obrazu. Obraz hada sa začal pripisovať obrazu Velesa pomerne neskoro. Primárne sa obraz medveďa pripisuje k Velesovi. Existujú rôzne verzie interakcie Perúna a Velesa, ale v podstate sa minimalizujú na skutočnosť, že Perún poháňa Velesa v podzemí, udiera ho bleskom a hromom a hádže do neho kamene podobné mlynským. Na rôznych miestach prežívania Slovanov zostali ozveny určitého rituálu – hádzanie veľkých kameňov zo svahu. Veles, samozrejme, nebol medzi starovekými ľuďmi prototypom svetového zla, ale bol zosobnením elementárnych prírodných síl a bol účastníkom cyklu života.
V spodnej časti obrazu na ozdobnom ráme je prázdne miesto. Možno existoval nejaký vysvetľujúci nápis alebo symbolika, ktorá bola odstránená.
Dole pri mori, vedľa močaristej pustatiny, kde je vybudované golfové ihrisko, na okraji poľa rastie starý strom, miestna rozmanitosť duba, ktorú Slovania uctievali ako obraz rodového stromu. A miestni obyvatelia k tomuto stromu pristupujú s dostatočnou úctou, ktorá je tiež ozvenou starovekých slovanských tradícií.
Výhľad na Split z hory Perún
Výhľad na Stobreč z hory Perún
Chrám sv. Juraja, predtým Perúna
Chrám sv. Juraja, predtým Perúna
Ale späť k našim starým bohom. Náhodou som si všimol neobvyklý obraz, keď som skúmal staré kamene inštalované v blízkosti múzea archeológie v Splite. Tento kameň je veľmi starý. K týmto kameňom som nenašiel žiadne vysvetlenie ani v sieti, ani na mieste, kde sa nachádzajú. Je jasné, že tieto kamene sú privezené z úplne odlišných miest a odrážajú rôzne kultové obrazy.
Celkový pohľad na kamene v blízkosti múzea
Kameň s Perúnom (?) a medveďom
Ďalší kameň v okolí
Kameň predstavuje dosku zhora pokrytú symbolickými obrázkami a z boku je zreteľne vidieť obraz človeka, ktorý zasahuje kopijou medveďa. Uvedomil som si, že tento obraz je vysvetlením, koho je to oltár a myslím si, že toto je možno oltár zo samotného chrámu Perúna na vrchole hory.
Alexander Ionov
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info