Kategórie

Naši partneri





Flag Counter

Staroveké zničené mestá

„Mysľou som sa preniesol do tej vzdialenej doby, keď sme po návrate po takmer mesačných potulkách jesennou tundrou, so starým antropológom skončili v jeho útulnom byte. Napokon nebolo treba ťahať napoly zhnité suché drevo k ohňu, postaviť si nepríjemný vlhký stan a narýchlo si uvariť večeru. Na stole bola pôsobivá panvica s rybou polievkou pripravenou z pstruha, ktorého sme si priniesli, a vedľa neho elektrický samovar s čerstvo uvareným čajom. Sedeli sme oproti sebe, s chuťou jedli uchu a opäť sme spomínali na to, čo sme nedávno videli.

Nešlo mi do hlavy, že tu, v Arktíde, pred desiatkami tisíc rokov prekvitala civilizácia, ktorá z kameňa ľahko stavala obrie pyramídy – kužele, z tesanej žuly a postavila múry kedysi majestátnych miest… Aj tie žalostné pozostatky starodávnych budov, ktoré mi ukázal strýko Joša, boli pôsobivé. Kamenné observatórium, ktoré ukázal antropológ v oblasti Sedjavrosera, som mal stále pred očami. Nachádza sa v blízkosti úžiny medzi Sedjavr alebo Sejdozerom a Vodoozerom. Vedie k nej starodávna kamenná priehrada oddeľujúca tieto jazerá. Observatórium stojí na hore Ningurt. V jazyku Sami – ženské prsia. Je úžasné, ako to prežilo. A namiesto starodávneho predpotopného mesta, ktoré bolo dole, je kopa ruín zarastených lišajníkom!

Bloky mesta podľa vedca rozdrvila séria výbuchov obludnej sily. Stopy tohto strašného dopadu sú dodnes zreteľne viditeľné. V podstate v podobe oválnych, malých, ale hlbokých jazier. V týchto jazerách možno aj v našej dobe namerať veľmi vysoké pozadie žiarenia. Tu sa zaoberáme vedeckými faktami. V roku 1922 Alexander Barčenko, prvý objaviteľ sejdozerských záhad, upozornil na rádioaktívne pozadie v hlbinách okrúhlych „kráterovitých jazier“. Ale observatórium prežilo akoby zázrakom!!! Je zrejmé, že vedľa neho boli mohutné múry nejakej budovy. Práve oni ju zachránili pred úplným zničením. V každom prípade, takto mi vysvetlil fenomén hvezdárne antropológ.

Podľa jeho názoru sa všetky ruiny na polostrove Kola objavili v dôsledku silnej teploty a vystavenia žiareniu. Neskôr, o niekoľko tisíc rokov neskôr, sa spálenými ruinami stratenej civilizácie prehnal kilometer hrubý ľadovec. Tento ľadovec zomlel na prach a rozptýlil všetko, čo ešte ako-tak prežilo zachované z tej dávnej doby stratené v tisícročiach. Zabudnutá je aj starodávna vojna, kde prebiehal smrtiaci boj medzi dvoma bojujúcimi veľkými ríšami. V každom prípade, takto sa mi strýko Joša snažil vysvetliť zničenie polostrova Kola.

Antropológ bol presvedčený, že rovnaké „superzrúcaniny“ miest zničených výbuchmi a ľadovcami možno nájsť na celom euroázijskom, dokonca aj na americkom severe. Všade ten istý obraz: najskôr silný efekt teplotných vĺn, potom tisíc tonový tlak ľadovcových útvarov pohybujúcich sa z hôr do údolí.

– Pamätáš sa,- strýko Joša sa na mňa pozrel, zatiaľ čo si nalieval čaj zo samovaru, – ako sme spolu videli pyramídy z mora, z paluby člna, keď sme išli z ústia Ponoja do Iokangu? Sú jasne viditeľné. Pomori od nepamäti vedeli o pyramídach na Murmáne nielen z pobrežia Tersku, ale aj zo zátoky Kandalakša, z Karélie a zo samotného Archangeľska. Michail Lomonosov musel o nich vedieť. S otcom neraz išli po mori do Varzlugy a na polostrov Kola. Ale v jeho denníkoch nenájdete ani slovo o pyramídach, ani o starodávnej zničenej civilizácii, ani o tajomných kamenných stĺpoch-seidoch. A myslíš prečo? – strýko Joša sa na mňa pozrel cez okuliare.

– Pravdepodobne preto, aby neupozorňoval na náš sever,- povedal som po premyslení.

– Pozornosť koho? – spýtal sa vedec znova.

– Slobodomurárskych kruhov v Európe …

– Vedy aj mocenských štruktúr,- dokončil za mňa antropológ. – Teraz chápeš, prečo sa to, čo som ti predstavil, nikde v tlačených médiách neobjavuje? Nie je známe nič o zničených mestách na severe, ani o pyramídach za polárnym kruhom, ani o tajomných kamenných stĺpoch, nieto ešte observatóriách … A čo som ti ukázal? Len niečo málo: ruiny troch predpotopných miest, odtlačok starca „Kujvu“ na skale neďaleko Sejdozera a pozostatky najstaršieho observatória na Zemi … To je všetko. Čo ja sám poznám. Ale na našom severe sú desiatky sídiel zničených od nepamäti! Možno stovky. Počul som, že predpotopné ruiny sú aj v susednej Karélii, na pobreží zálivu Dvina, na ostrove Vajgač, na ostrove Nová Zemla, na ostrove Kolguev, na Jugorskom polostrove a na podpolárskom Urale… Na Sibíri je takýchto zničených miest ešte viac, najmä vo východnej oblasti za Jenisejom. ..

– Povedz mi, strýko Joša, od koho si to všetko počul? – opýtal som sa. – Od tvojich vedeckých kolegov, s ktorými si kedysi spolupracoval?

– Od kolegov? – zasmial sa vedec. – Od nich sa môžeš dozvedieť iba to, čo je napísané vo vedeckých traktátoch. To znamená nič významné. Prázdne slová a hlúpe špekulácie … O zničených mestách a chrámoch „Veľkej Matky Zeme“ – kolísky bielej rasy, som sa dozvedel z príbehov tých, ktorí ich videli. Od ľudí, ktorí prosili, o tom čo som počul, do určitej doby mlčať …

– Takže, od Pomorov? – uzavrel som.

– Od Pomorov a starcov Komi, Nencov a Samov… – kývol hlavou antropológ. – Ak sú pre týchto tieto starodávne ruiny iba sväté miesta, potom pre ruských severanov – ich vzdialená minulosť. To starodávne, ktoré treba zachovať pre potomkov … Preto Michail Lomonosov mlčal. Mlčal, aj keď sa mu Schlözer a Müller otvorene vysmievali … Prečo mnoho zasvätených stále mlčí o mŕtvej severnej civilizácii. Nakoniec, prečo historik a antropológ Solganik nikde nič nepíše, nielen o zničených mestách, ale aj o neporušených severných pyramídach! Ale pyramídy sa nachádzajú nielen v našom Murmane, ale aj v Karélii, na území autonómnych Nencov, na pripolárnom Urale. Na Sibíri ich je kopa – nie menej ako v Číne …“

Georgij Sidorov „Chronologicko–ezoterická analýza rozvoja súčasnej civilizácie 3.“

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie