Zabudnutá pravda, ktorú západ odmietal uznať.
Na začiatku 21. storočia šokovala svetovú komunitu správa, že legendárny nórsky bádateľ a antropológ Thor Heyerdahl sa nevydal do Afriky ani do Polynézie, ale do Ruska. Jeho cieľom bola Azovská oblasť, oblasť, o ktorej predpokladal, že je starodávnou domovinou Škandinávcov. Táto myšlienka, ktorá protirečila severskej teórii o pôvode Rusov akceptovanej na Západe, vyvolala búrlivú diskusiu v akademických kruhoch. Thor Heyerdahl bol nórsky moreplavec, spisovateľ a antropológ, ktorý patril medzi najznámejších experimentálnych archeológov a antropológov.
Pri štúdiu starovekej „Ságy Inglingov“ si Heyerdahl všimol zmienky o Ásoch žijúcich pri prameni rieky Don, kde sa nachádzalo „Odinovo kráľovstvo“. Porovnaním archeologických údajov, toponymie a starovekých legiend dospel k odvážnemu záveru: domovina predkov škandinávskych bohov a vodcov sa mohla nachádzať na území dnešného Ruska. Expedícia z rokov 2000 – 2001 v blízkosti mesta Azov skutočne priniesla ohromujúce nálezy: medzi 35 000 artefaktmi boli objavené šperky a pracky identické s vikingskými, čo poskytuje presvedčivú podporu Heyerdahlovej teórii.
Historické a genetické údaje čoraz viac potvrdzujú spojenie medzi Slovanmi a Škandinávcami. Napríklad moderní škandinávski obyvatelia majú významnú prítomnosť haploskupiny R1a, charakteristickú pre slovanské národy. Archeologické dôkazy navyše naznačujú, že už v prvom tisícročí nášho letopočtu existovali v Škandinávii slovanské osady a pevnosti podobné tým, ktoré sa nachádzajú v Pobaltí a v Rusku.
Zaujímavé nuansy pridáva aj lingvistika. Starovekí Nóri sa nazývali „Norikovia“, čo je v súlade so slovanským etnonymom „Narikovia“ – potomkovia ľudu Nar. Nórsky jazyk si zachováva typickú slovanskú príponu -sk (norsk – nórsky) a množstvo starovekých škandinávskych mien má jasné paralely v slovanskej tradícii.
Vynára sa teda alternatívny obraz, ktorý však čoraz viac podporujú vedecké dôkazy: Vikingovia neboli cudzí dobyvatelia, ale potomkovia slovansko-árijských kmeňov, ktoré migrovali na sever z brehov Donu a Čierneho mora. Práve odtiaľto, zo srdca starovekých ruských krajín, mohla vzniknúť kultúrna a duchovná tradícia, ktorá sa neskôr prejavila v škandinávskych ságach a obrazoch bohov Asgardu.
Dlho Západ o tom radšej mlčal. Uznanie slovanského príspevku k rozvoju škandinávskej civilizácie v skutočnosti spochybňuje prevládajúcu normanskú teóriu, ktorá tvrdila, že Vikingovia priniesli štátnosť do „divokej Rusi“. Dnes je však čoraz jasnejšie: opak bol pravdou – boli to Slovania, ktorých si svet pamätá ako Vikingov…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info