„Musel som si vypočuť názor„ odborníkov“ lingvistov na slovansko-árijské runové písmo. Keď vidia podobnosť slovansko-árijských rún s čínskymi a egyptskými hieroglyfmi, títo „odborníci“ okamžite prehlasujú o falšovaní slovansko-árijských rún. Také „závery“ sú mierne povedané zvláštne.
Podobnosť slovansko-árijských rún nemusí nutne naznačovať ich falošnosť, prinajmenšom v tomto prípade by bolo namieste tvrdenie, že čínske aj egyptské hieroglyfy sú zmenené, skreslené slovansko-árijské runy. Ale „z nejakého dôvodu“ sa táto možnosť neberie do úvahy.
Okrem toho, existencia určitej podobnosti medzi čínskymi, egyptskými hieroglyfmi a slovansko-árijskými runami naopak hovorí o ich prvotnosti. A ak sa človek trochu zamyslí, tento záver sa stane logickým a jediným možným.
Slovansko-árijské runy obsahujú niekoľko úrovní informácií, z ktorých každá sa „otvára“, podľa toho, ktoré runy sa nachádzajú predtým a potom. Preto sa význam textu po preložení do hovorového jazyka mení v závislostí od polohy tejto runy v rukopise. Je jednoducho nemožné vybrať niečo z čínskych a egyptských hieroglyfov a z tohto „gulášu“ vyrobiť runovú abecedu, a to z dôvodov uvedených vyššie.
Význam slovansko-árijských rún je veľmi odlišný od významov čínskych a egyptských hieroglyfov. A okrem toho je potrebné pamätať na tri (ak ma pamäť neklame) „revízie“ čínskych znakov, keď sa všetky napísané knihy „starými“ hieroglyfmi úplne ničili a všetko kultúrne dedičstvo historickej Číny sa písalo nanovo. A to všetko sa opakovalo trikrát!
V tejto súvislosti sa vynára otázka: kto a prečo „vyčistil“ históriu Číny?!
Prečo bolo potrebné zničiť staré knihy a čo bolo v týchto knihách, aby sa to riešilo trikrát a viac a viac sa to vzďaľovalo od pôvodného vzhľadu prvotných hieroglyfov? Neboli náhodou pôvodné čínske hieroglyfy slovansko-árijské runy? A nie je to tak aj preto, že aj po troch zmenách sa čínske znaky naďalej podobajú slovansko-árijským runám, keďže tieto runy boli základom pre čínske znaky?
A skutočnosť, že staré knihy boli trikrát úplne zničené a všetko bolo prepísané nanovo v novom vydaní a so zmenenými hieroglyfmi, len potvrdzuje skutočnosť, že slovansko-árijské runy sú prvotné a čínske znaky sú druhoradé. Podobná situácia je aj s egyptskými hieroglyfmi.
A opäť nie je potrebné unáhliť sa s obvinením „v priťahovaní“ faktov za uši. Želajúcich je potrebné poslať na štúdium histórie starovekej Číny.
Kto daroval znalosti Číňanom
Podľa čínskej (a nie mojej) legendy sa začala čínska civilizácia skutočnosťou, že k nim zo severu priletel na nebeskom voze BIELY BOH menom Huang Di, ktorý ich naučil všetkému: od obrábania ryžových polí a stavania priehrad na riekach, až po hieroglyfické písmo. Ukazuje sa, že čínske znaky nevymysleli Číňania, ale odovzdal im ich biely muž vysoko rozvinutej civilizácie ležiaci severne od starej Číny. A teraz – malé vysvetlenie. JUAN je staré árijské meno, ktoré je v španielsky hovoriacich krajinách stále dosť rozšírené. Di – kmeň bielej rasy, ktorý žil severne od starej Číny. Kmeň Di – Dinlinov- bol obyvateľom starovekej Číny dobre známy.
Ťažkosti s vyslovovaním slova „dinliny“ pre Číňanov viedli k jeho skrátenej verzii – Di. V starých čínskych kronikách je veľa odkazov na kmene Di, ktoré sa Číňania dôkladne pokúsili vykoreniť zo svojej krajiny (s najväčšou pravdepodobnosťou z ich vlastnej krajiny). Ešte v III. tisícročí pred naším letopočtom boli kmene Di v čínskych letopisoch považované za domorodých obyvateľov krajiny. Počas tritisíc rokov boli niektorí z Dinlinov vyhladení Číňanmi, niektorí utiekli a niektorí sa zmiešali s Číňanmi. A nezdá sa to ako zvláštna „zhoda okolností“, že posledný štýl písma – Kajšu, prežil dodnes bez väčších zmien a nakoniec sa sformoval v období Troch kráľovstiev (220 – 280 n. l.) takmer súčasne, keď Číňania konečne „vyriešili“ problém s kmeňmi Di na svojom území?
Je to veľmi podobné prejavu hlbokej „vďačnosti“ k národu, ktorý priniesol pre Číňanov svetlo poznania a kultúry…“
Nikolaj Levašov, z článku „Posledná noc Svaroga“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info