Kategórie

Naši partneri



Flag Counter

Mapa Tvorcu

V apríli 2002 časopis „Itogi“ publikoval článok Stepana Krivošeeva a Dmitrija Pljonkina, ktorý informoval o jedinečnom objave baškirských vedcov. V roku 1999, 21. júla, Alexander Čuvyrov, profesor na Baškirskej štátnej univerzite, našiel prvý fragment úžasnej trojrozmernej mapy nanesený na podklad z kameňa – dolomitu. Hlavným úspechom však nebolo ani tak nájdenie kamennej mapy, ale skutočnosť, že nájdený fragment zobrazoval oblasť dobre známu vedcom. Len vďaka tejto šťastnej zhode okolností bolo možné nález presne identifikovať ako mapu. Profesor A. Čuvyrov vysvetľuje:

„Ufská pahorkatina je ľahko rozpoznateľná a Ufský kaňon je najdôležitejším bodom našich dôkazov, pretože sme vykonali geologické prieskumy a našli sme jeho stopu tam, kde mal byť podľa starodávnej mapy. Kaňon je jasne viditeľný – porucha v zemskej kôre siahajúca od Ufy po Sterlitamak. V súčasnosti rieka Uršak preteká bývalým kaňonom.“

Kamenná mapa je zjavne niekým vytvorená a bola vyrobená technológiou, ktorá nie je súčasnej vede známa. Ako základ bol použitý veľmi odolný dolomit a na neho bola neznámou technológiou nanesená vrstva podobná tzv. „Diopsidovému sklu“, ktorého technológia spracovania je pre vedu stále neznáma. Na tejto vrstve je reprodukovaný objemný reliéf oblasti. To znamená, že terén je akoby vylisovaný z plastelíny v správnom pomere, t.j. v určitom meradle sú zobrazené nielen šírky, ale aj hĺbky riek, potokov, kanálov, roklín, kopcov atď.

Súčasná úroveň rozvoja vedy a techniky neumožňuje presne určiť profil dna riek a iných nádrží naplnených vodou. Zatiaľ nevieme, ako to urobiť! A naši predkovia, ktorí vytvorili kamennú mapu, vedeli ako! Niektorí americkí vedci, ktorí mapu študovali, navyše tvrdia, že vytvorenie takejto mapy si vyžaduje spracovanie obrovského množstva údajov, ktoré je možné získať iba metódou leteckej a kozmickej fotografie.

„V procese skúmania kamennej dosky hádaniek len pribúdalo. Mapa jasne ukazuje obrovský zavlažovací systém v regióne – technický „zázrak“. Okrem riek tam existujú dva systémy kanálov širokých 500 metrov, 12 priehrad širokých 300 – 500 metrov a až 10 kilometrov dlhých a 3 kilometre hlbokých. Priehrady umožňovali meniť smer vody jedným alebo druhým smerom a na ich vytvorenie bolo premiestnených viac ako štvrť miliardy kubických metrov horniny. V porovnaní s nimi by súčasné najväčšie umelo vytvorené kanály pôsobili na kamennej doske ako škrabanec… “

Závery vedcov o veku nálezu sú veľmi zaujímavé. Na začiatku, – hovorí profesor A. Čuvyrov, – predpokladali, že kameň je asi tri tisíc rokov starý. Potom sa tento vek postupne zvyšoval, až identifikovali niektoré skamenené ulitníky vrastené do kameňa a odhadli, že výrobok je starý desiatky miliónov rokov. Tu majú vedci určite pravdu: kameň použitý ako základ mapy môže byť veľmi starý. Dokonca miliardy rokov. Ale to nič neznamená. Pamiatky sa dnes vyrábajú aj z kamenných blokov žuly a mramoru, ktoré môžu mať milióny rokov, ale nikto netvrdí, že výrobky z nich sú taktiež rovnako úctyhodného veku. To je zrejmé takmer každému.

Prečo sú vedci ochotní podporovať explicitné výmysly o veku unikátnej kamennej mapy?

Môže existovať niekoľko verzií správnej odpovede. Mnohí z vedcov nevedia a ani netušia o skutočnej histórii našej planéty a civilizácií a jednoducho opakujú bludy iných ľudí a slepo dôverujú oficiálnej chronológii a nič mimo tohto rámca neakceptujú. Niektorí vedci majú podozrenie, že ani vo vede všeobecne nie je všetko v poriadku. Ale vďaka dobrému platu, sláve a uznaniu tých istých kolegov však slabozrakí „bádatelia“ opakovane odrážajú zrejmé objavy a neustále dokazujú svoju lojalitu a oddanosť „kŕmiacej ruky“. A nakoniec je tu ešte jedna kategória „vedcov“, ktorí presne vedia, čo a ako zdeformovať, skryť alebo zničiť, a dokonca sa aj správne domnievajú, komu to prospieva.

Keď sa vrátime k otázke odhadovaného veku kamennej mapy, možno si pripomenúť, čo napísal akademik N. Levašov o minulosti našej civilizácie v knihe „Rusko v krivých zrkadlách“, a pokúsiť sa vypočítať požadovanú hodnotu jednoducho logickým zdôvodnením. Nakoniec Levašov mal prístup k zdrojovým informáciám a dokonca na stretnutie s čitateľmi priniesol ukázať originálny úlomok „Mapy Tvorcu“, nazývanej aj čandarská mapa, podľa miesta nálezu.

Nikolaj Levašov vysvetlil, že nájdený kus kamennej dosky profesorom Čuvyrovom, je iba časťou pôvodne veľkej mapy celého sveta, ktorá zaberala plochu približne niekoľkých futbalových ihrísk a skladala sa z rovnako veľkých kamenných dosiek o rozmeroch 1,5 x 1 m s počtom niekoľkých stoviek kusov. Mapa bola zničená s niektoré pozostatky boli rozobrané obyvateľmi na rôzne stavby.

Dnes je z chronológie N. Levašova už známe, že pred viac ako 600 000 rokmi našu planétu kolonizovalo niekoľko národov bielej rasy. Kolonisti ovládali kontinent Daaria a žili tam dlho oddelene. Potom, pred viac ako 113 000 rokmi, došlo k planetárnej katastrofe, v dôsledku ktorej bol zničený mesiac Lelia a kontinent Daaria sa ponoril do vôd oceánu, ktorý dnes nazývame Severným ľadovým. Ľudia, ktorí obývali Daariu, boli čiastočne evakuovaní na iné planéty, čiastočne sa presťahovali žiť na kontinent, ktorý sa dnes nazýva Ázia. Od tejto doby sa začína vývoj kontinentu, ktorého jeden z regiónov je zobrazený na „Mape Tvorcu“.

Preto je možné vyvodiť prvý záver, že samotná mapa nemôže byť staršia ako sto trinásť tisíc rokov. Pred týmto časom v Ásii jednoducho neexistovali kolonisti (toto bol názov kontinentu podľa Slovanov – Árijcov, ktorí tam prišli) a nikto iný na Zemi nedokázal vytvoriť taký produkt ani vtedy, ani teraz.

O niečo viac ako pred 13 000 rokmi bola na Zemi rozpútaná jadrová vojna a došlo k ďalšej strašnej katastrofe, ktorá nasledovala po zničení druhého mesiaca – Fatty (dané udalosti popísal podrobne Nikolaj Levašov vo svojich knihách). Takmer celá infraštruktúra civilizácie bola zničená. Boli zničené a pochované aj kolosálne hydrotechnické štruktúry zaznamenané na „Mape Tvorcu“ a rozsiahle kozmodrómy, miesta pristátia vesmírnych lodí, ktoré sú zobrazené aj na tejto mape.

Preto je možné vyvodiť druhý záver, že mapa bola vytvorená najneskôr pred 13 – 14 000 rokmi, pretože po vojne a katastrofe už nebolo možné vidieť, čo je na nej zobrazené, a taktiež nemalo zmysel mapovať zničené objekty. Čiže dá sa tvrdiť, že „Mapa Tvorcu“ bola vytvorená pred 13 až 113 tisíc rokmi.

Nejde samozrejme o presný dátum zhotovenia mapy, ale ani o miliónové rozpätie, ako udávajú niektorí vedci. Zásadné je tu, že autormi „Mapy Tvorcov“ sú naši predkovia Slovania a bola vytvorená najskôr pred sto tisíc rokmi. A vyhlásenia, že Mapa je stará desiatky miliónov rokov a objavila sa odnikiaľ, nie sú ničím iným ako nemotorným pokusom odpútať pozornosť ľudí od skutočných faktov.

Po zverejnení informácií o náleze postupne všetko akosi utíchlo. Doska bola transportovaná na ďalší výskum do Moskvy, na Moskovskú štátnu univerzitu. Nové informácie o tomto náleze sa prestali zverejňovať a dokonca presiakli informácie, že kamenná doska o váhe približne jednej tony sa v Moskve „stratila“.

V júli 2008 sa zmienka o „Čandarskej mape“ objavila v článku Vladislava Belogorova „Milióny rokov pred naším letopočtom“, ktorý bol uverejnený v novinách „Krasnaja Zvezda“. Autor článku nepísal nič nové, ale korešpondent si v tomto príbehu všimol ďalší veľmi zaujímavý detail.

„Pôvodný účel vykopávok profesora Čuvyrova bolo hľadanie dôkazov pobytu národov starovekej Číny na súčasnom území Ruska – na Sibíri a na Urale …“

Ak je to pravda a profesor Čuvyrov vykonával svoj výskum pre Číňanov, potom môže byť veľa nezrozumiteľností a zvláštností jasnejších, napríklad „strata mapy“, pripisovanie nálezu neprimerane vysokého veku, extrémne nízke povedomie o tomto objave atď. Niektorí ruskí vedci sú mimochodom veľmi ochotní spolupracovať s Číňanmi, často dokonca na úkor ich vlasti. Niektoré podrobnosti o takejto „vedeckej“ činnosti nájdete v knihe Olega Guseva „Staroveké Rusko a Veľký Turan“.

V apríli 2009 sa v Komsomolskej pravde objavil článok Svetlany Kuzinovej, z ktorého vyšlo najavo, že „Mapa Tvorcu“ je stále nažive. Objavenie tejto publikácie v centrálnych novinách vzbudilo určitý optimizmus, že sa zachovali a dajú sa študovať aspoň niektoré dôkazy o minulom rozkvete pozemskej civilizácie Slovanov. Článok obsahuje dobré fotografie a dokonca aj videoreportáž o návšteve starobylého artefaktu uloženého v sklade Moskovskej univerzity.

Z tohto článku je známe, že profesor Čuvyrov skutočne dal v roku 2004 „Mapu“ Moskovskej štátnej univerzite a v roku 2007 bola vytvorená komisia na štúdium kamennej dosky, ktorej vedúcim bol známy člen piatej kolóny Anatolij Karpov! – majster sveta v šachu a prezident „Medzinárodnej asociácií nadácií sveta“ (IAFM). Nález, ktorý je podľa Svetlany Kuzinovej starý 65 miliónov rokov, ho zrejme zaujímal viac ako univerzitných vedcov! Členmi komisie boli aj rektor Moskovskej štátnej univerzity Viktor Sadovničij, člen prezídia Sibírskej pobočky Ruskej akadémie vied Anatolij Derevjanko, členovia Ruskej akadémie vied, Ruskej akadémie prírodných vied a dvaja kozmonauti – Vitalij Sevastjanov a Vladimír Aksenov.

V tomto článku je veľmi zaujímavá správa, ktorá potvrdzuje pôvodnú informáciu vedcov, že doska zobrazuje mapu regiónu Južného Uralu:

– Obrátili ste sa na odborných kartografov, aby ste potvrdili svoju hypotézu o Baškirii?

– Poslali sme žiadosť na Vojenské topografické riaditeľstvo generálneho štábu ruských ozbrojených síl, – uvádza Čuvyrov. – Anatolij Karpov nám pomohol zorganizovať snímky z kozmu. Na fotokópiu dosky boli aplikované referenčné body (hora Česnokovskaja a mesto Sterlitamak), bola sfotografovaná táto časť územia Baškortostanu z kozmu a spojili sme elektronickú topografickú mapu, satelitnú snímku a fragment kamennej dosky – všetko do seba zapadlo!

Tu je výňatok z dokumentu generálneho štábu z 1. decembra 2007, ktorý podpísal vedúci oddelenia generálporučík Valerij Filatov:

„Na vašu žiadosť boli predložené materiály zvážené za účelom identifikácie povrchu zobrazeného na kamennej doske a boli vykonané práce na štúdiu archeologického nálezu. K tomuto problému uvádzame nasledujúce. Povrch dosky ukazuje reliéf, ktorý vo všeobecnosti zodpovedá juhozápadným výbežkom Baškirskej pahorkatiny s určitým posunom vodných tokov uvedenej oblasti.“

„Keď som dostal tieto výsledky, neveril som vlastným očiam,“ – pripomenul generálporučík Filatov. – Pomyslel som si: určite nepochádzame z opíc.

„A boli sme šokovaní, – spomína Čuvyrov. – Celá oblasť, ktorú armáda nasnímala z kozmu – približne 150 x 100 kilometrov štvorcových – je zobrazená na starodávnej kamennej mape v mierke 1: 100 000. Je to nejaký druh fantastiky …“

Podľa profesora boli topografické detaily na dosku nanesené špeciálnym mechanizmom. A dokonca ani s modernými technológiami to nie je jednoduché. Na vytvorenie volumetrickej mapy sa musí spracovať obrovské množstvo čísel. Sú potrebné výkonné počítače a satelitné snímky. Ale ani to vám neumožňuje vidieť a podľa toho vyobraziť dno riek. A na doske sú spracované nie menej starostlivo ako ostatné detaily.

„Ukazuje sa, že niekto so špičkovými technológiami preletel nad Zemou pred miliónmi rokov? – hovorí profesor Čuvyrov. – Trvalo nám dlho, kým sme si zvykli na taký očividný záver …“

Áno, skutočne, je ťažké zvyknúť si na taký zrejmý záver! Zvlášť, ak ste už celkom „vedec“ a hľadáte a očakávate niečo úplne iné. Záver vojenských špecialistov v kartografii generálneho štábu ruských ozbrojených síl je však nevyvrátiteľným dôkazom, že kamenná mapa bola vytvorená umelo a dokonca aj pomocou technológií, ktoré naša súčasná civilizácia ešte nemá. A to znamená, že pred nejakým časom bola na našej planéte iná civilizácia, vedecky a technicky oveľa vyspelejšia ako tá naša dnes.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie