Kategórie

Naši partneri



Flag Counter

Platia klimatické singularity na Slovensku?

Poznámka na úvod: K. Juríková z Greenpeace:

Planéta sa otepľuje, moria stúpajú a ľadovce sa topia. Extrémne prejavy počasia, suchá, požiare rapídne otepľovanie, čí naopak záplavy, to všetko sledujeme takmer každý deň. Niektoré zmeny sa však ešte zvrátiť dajú a práve o to sa pokúšame aj pomocou neziskových organizácií a občianskych združení.

Toto odvážne i keď všeobecné konštatovanie ma zaujalo , či náhodou sa podobné prejavy počasia vyskytovali na Slovensku aj v minulosti. Na vyhodnotenie som použil matematicko štatistické vyhodnotenie iba faktor: teploty vzduchu a to výskyt pre každý deň v dlhoročnom sledovaní r. (1850—1931) a (1931—1960) len pre niektoré vybrané lokality na Slovensku. Extrémne alebo teplotné anomálie sú uvedené v tabuľkách. Pri vyhodnotení pravdepodobnosti výskytu môžu vzniknúť náhodné chyby výberom lokalít, lebo dostatočne nevyjadrujú orografickú polohu Slovenska.—je subjektívna chyba hodnotiteľa ako náhodná pravdepodobnosť výskytu. Do úvahy treba brať aj nadmorskú výšku, s ktorou úzko súvisí oblačnosť i počet letných dní, výskyt búrok i veterné pomery, ktorých výskyt ovplyvňuje teplota vzduchu.

Počasie pôsobí iba na určitom mieste a určitom pomerne krátkom čase. Vývoj a priebeh na našom území má veľkú premenlivosť, nastávajú extrémne mesačné, ročné ale aj denné zmeny v teplote vzduchu, ako základ klímatotvorného faktora, ktorý má rôzne hodnoty v jednotlivých po sebe nasledujúcich dňoch. Stav je spôsobený pestrým zložením orografie na celom území Slovenska.

Denný chod počasia umožňuje zistiť tzv. *singularity, ktorými sa vyjadruje či v normálnom priebehu teplotnej krivky, môže v kalendárnom slede dní nastať zvrat. Pranostiky vznikli za dávnych čias, pozorovaním prírodných javov, denným sledovaním počasia, ktoré ľudia zovšeobecnili, odovzdávali ústnym podaním generáciám, neskôr ich zaznamenávali kronikári.

Podľa podrobného chodu teploty vrcholí zima s najnižšou dennou priemernou teplotou okolo 23. januára, a to v nížinách a stredných polohách celého Slovenska so 76% zabezpečenosťou. Premenlivosť počasia spôsobuje, že január nie je vždy najchladnejším mesiacom. Svedčia o tom údaje z Hurbanova za deväťdesiat ročné obdobie kde bola najnižšia teplota v decembri—18 krát, v januári 50—krát a vo februári—22 krát. Výskyt tuhých zím je pomerne málo—pomer teplých zím k studeným je 3:1. Preto aj pranostika Na Tri krále zima stále ,má len 33% zabezpečenosť výskytu. Absolútne teploty sú v dolinách a kotlinách stredného Slovenska pod – 30°C. V okolí Bratislavy a na nížine východného Slovenska sa za tridsaťročné hodnotené obdobie nezaznamenali. Mrazy nie sú ani v januári každodenným javom. Okolie Bratislavy má iba do 20 dní s mrazom, i doliny pod Tatrami majú v priemere 2 dni bez mrazu.

Okolo 10. februára pozorovať prvú singularitu, návrat zimy po silnejšom oteplení začiatkom februára, s pravdepodobnosťou—66%, bol zaznamenaný najnižší priemer, je to  sekundárne vrcholenie zimy. Pranostika: Matej ľady láme, ak nenájde, hneď robí s 72% zabezpečenosti dokumentujú kolísanie teploty vzduchu v mesiaci február.

Najnižšie zaznamenané extrémne anomálie teploty boli dňa 11.II.1929 . Odčítané teploty začiatkom februára a koniec druhej dekády nenasvedčujú príchod výskytu extrémnej teploty na deň 11. februára, ktoré zasiahlo temer celé Slovensko. Teploty nad -30°C sa vyskytli : v Košiciach,16.II.1940,na Lomnickom štíte 17.I.1963, v Myjave 9.II.1956 a Trebišove 3.II.1950.

miesto

nameraná teplota

°C

dátum výskytu

Teplota

1.II.1929

Teplota

20.II.1929

Brezno

-35,3

11. II.1929

-14,6

-18,6

Bratislava

-24,6

11. II.1929

-10,3

-11,9

Hurbanovo

-25,2

11. II.1929

-12,8

-20,6

Liptovský Mikuláš

-32,2

11. II.1929

-20,5

-19,2

Martin

-32,0

11. II.1929

-23,1

-20,0

Sliač

-32,0

11. II.1929

-18,0

-23,9

Starý Smokovec

-27,0

11. II.1929

-19,3

-16,4

Trenč. Teplice

-27,4

11. II.1929

-13,7

-12,8

Tabuľka vyjadruje množstvo otázok na ktoré treba hľadať odpovede. V prvom rade nás zaujíma aká je pravdepodobnosť prekročenia extrémnej teploty na dlhoročnú predpoveď. Nemôžeme vychádzať iba z priemerných ročných hodnôt , alebo výberom mrazivých dní , ale hľadáme z radu rokov taký, v ktorom boli teploty/uvedené v tabuľke/ prekračované s rovnakou pravdepodobnosťou ako vodnosť celého roku. Riešenie je v rukách hydrologických a klimatologických odborníkov.

Ďalšou singularitou je májové ochladenie, ktoré sa pozorovalo v starších teplotných krivkách. V storočnom rade nie je už také zreteľné. Časté vpády studeného vzduchu v máji sa teda neviažu k trom zmrznutým: Pankrác, Servác ,Bonifácstoročný chod teploty vzduchu to nepotvrdzuje, vyskytujú sa roztrúsene, po celý mesiac, no intenzita ochladenia ku koncu mesiaca je menšia než na začiatku. Mrazy sa vyskytujú každý štvrtý rok.

Najzreteľnejšia singularita sa prejavuje začiatkom druhej dekády júna—podľa pranostiky ,Medardova kvapka štyridsať dní kvapká. Vtedy sa začína tzv. európsky monzún, keď sa zosilní prílev oceánskeho prúdenia, sprevádzaný poklesom teploty vzduchu, ktorý sa prejavil na 83% zhodovaného obdobia—prvá polovica mesiaca, preto je výskyt júnovej singularity najpravdepodobnejší.

Koniec kúpania v tečúcich vodách podľa pranostiky nastáva 10.8. na Vavrinca, lebo naští do vody a nastúpi prvé letné klesanie teploty vody. Začína iba mierne ochladenie vzduchu do konca júna, potom začne teplota znova prudko stúpať. V lete sú teploty tečúcej vody vyššie pri hladine a brehoch o 2 až 3 °C , zmeny sú aj smerom po toku. Preto letné maximum sa oproti teplotám vzduchu logicky oneskoruje a voda si na jeseň zachováva vyššiu teplotu, než je teplota vzduchu. Pranostika poukazuje skôr na ochladenie vzduchu ako vody. Oneskorené tepelné zmeny spôsobujú najväčšie teploty v jazerách: august a september, podľa nadmorskej výšky dokonca až v máji.

Leto vrcholí podľa teplotnej krivky vo všetkých nížinných a stredných polohách okolo 15. a 26. júla. Najvyššie teploty vzduchu pripadajú podľa dlhoročného normálu na júl—v nížinách južného Slovenska nad 20°C, v dolinách severného Slovenska pod 18°C, vo výške 1000 m n. m. pod 15°C. V dôsledku premenlivosti letného počasia môže byť najteplejším mesiacom leta hociktorý letný mesiac , najčastejšie to býva júl. Letná premenlivosť bola vyhodnotená v Hurbanove, v deväťdesiat ročnom sledovaní: jún—11 krát, júl 57—krát a august 22—krát. Od júla nastáva pokles teploty. Pri vrcholení leta má skoro 25% dní ráz dusného dňa. Tabuľka absolútne maximá teploty vzduchu ukazuje na vyvrcholenie leta práve v polovici mesiaca august. V Bratislave bola nameraná absolútna maximálna teplota vzduchu—38,3°C dňa 22.VII 1945, na Lomnickom štíte—19,4°C a v Myjave—35,5°C 15.VIII.1952,

miesto

nameraná teplota

°C

dátum výskytu

Brezno

36,5

15.VIII.1952

Hurbanovo

38,2

15.VIII.1952

Košice

37,4

16.VIII.1952

Liptovský Hrádok

34,4

16.VIII.1952

Lučenec

38,4

15.VIII.1952

Martin

36,2

15.VIII.1952

Myjava

35,5

15.VIII.1952

Starý Smokovec

33,1

15.VIII.1952

Trebišov

38,5

15.VIII.1952

Trenč. Teplice

37.0

15.VIII.1952

Tabuľka ukazuje na teplotné anomálie v polovici mesiaca augusta. Aktuálne je extrémne sucho približne na 60 percent územia—vysychajú potoky, vodné zdroje, pramene, studne, rastliny vädnú. Jedným z dôvodov môžu byť práve vyskytujúce sa teplotné anomálie ale najmä, veľmi nízke úhrny zrážok v letných mesiacoch, deficit pretrváva skoro rok od začiatku septembra 2021. Alebo za tento stav môžu byť AJ činitele na ktoré človek pôsobí ; pôdne a vegetačné pomery, agrotechnické opatrenia, neodborne zregulované vodné toky, vodné nádrže. Človek môže zámerne sledovať zlepšenie odtokových pomerov, ale môže z nevedomosti alebo čisto koristníckych úmyslov vlhkostné a odtokové pomery krajiny aj zhoršiť, a to až po úplné spustošenie.

Premenlivosť počasia zapríčiňuje rozličné striedanie absolútne alebo relatívne suchých a vlhkých období: skupín dní, mesiacov alebo rokov, je v súlade so zákonom zachovania anomálií, ktorý sa v prírode bežne uplatňuje.

Napr. dňa 8. VII.1947 sa vyskytla tromba so silou orkánu, odhadnutá rýchlosť 300 km za hod. sa prehnala od Piešťan cez Nitru po Hron, pričom v Nitre zvalila tri kostolné veže.

Túto zákonitosť výskytu anomálií v suchý ani vlhkých rokoch nevieme zatiaľ dostatočne vyjadriť ale nevieme ani vyjadriť striedanie vlhkosti a sucha v jednotlivých rokoch. Najčastejšie sa hľadá v súvislosti s 11 ročnou periódou slnečných škvŕn. Poukazuje sa nato, že v dôsledku zvýšenej slnečnej aktivity v čase ich maxima sa vyskytuje aj maximum zrážok.

Na doplnenie údajov o teplote uvedieme počet výskytu letených dni s teplotou > 25°C

 

miesto

Počet letných dni

t > 25C

Brezno

43,5

Bratislava

66,6

Hurbanovo

73,8

Košice

56,6

Liptovský Hrádok

28,0

Lomnický štít

Lučenec

78,7

Martin

42,6

Myjava

38,7

Sliač

63,3

Starý Smokovec

8,6

Trebišov

68,6

Trenč. Teplice

53,1

Koncom septembra nastáva oteplenie babie leto , ktoré sa veľmi zreteľne prejavovalo na teplotných krivkách za druhú polovicu r. 1850—1930. Podľa storočnej krivky možno zaznamenať menšie oteplenie koncom septembra—81%, v našom storočí za 20 ročné sledovanie nie je jeho výskyt zatiaľ taký častý ako v minulosti—iba 14%. Mrazy sa vyskytujú každý desiaty rok.

Pranostika : Katarína na ľade, Vianoce na blate sa v tridsať dňovej perióde predpoveď naplnila podľa denného chodu teploty za roky 1931—1960 takto: Západné Slovensko 54% výskytu, Stredné: 58% a Východné len 29%. Pri mesačnom vyhodnotení celého mesiaca novembra a decembra, pranostika má až 73% zabezpečenosť výskytu.

Vyhodnotené odchýlky ukazujú od ročných zrážkových úhrnov, kde bohato členitý terén spôsobuje, že pri rozličnom rozložení náveterných a záveterných strán pohoria vznikajú nadnormálne vlhké, a naopak, tzv. dažďové tiene čiže suché kúty. Známa je takáto suchá oblasť v okolí Levoče a v hornej oblasti Hornádu v závetrí Vysokých Tatier. Prejavuje sa pranostika: U vás prší u nás ani kvapka alebo opačne, má vysoký výskyt pravdepodobnosti—84% . Je to súhra klímy a terénu ale vždy ovplyvňuje iba región, v podmienkach ,keď sa stretáva vysoký terén a klíma, alebo ak mohutná vzduchová hmota narazí naTatranský masív.

K známym singularitám patrí aj vianočný odmäk, oteplenie okolo Vianoc. Táto singularita je hodne častá a dá sa zistiť na všetkých teplotných krivkách. V minulom storočí dosiahla pravdepodobnosť výskytu až 81%. Vianočný odmäk je spojený so zvýšením zrážok, vyskytuje sa v poslednom decembrovom týždni. Vyjadruje ho pranostika: Na Adama a Evu čakaj oblevu.

Záverom upozorňujem na možnú nepresnosť hydrologických výpočtov percentuálneho zabezpečenia pravdepodobnosti výskytu. Sú vypracované len v medziach presnosti s akou sa podarilo určiť namerané kvantitatívne javy a vystihnúť ich zmeny. Priebeh teploty vzduchu pre každý deň ,treba chápať na premenlivosť prúdenia vzduchových hmôt závislých najmä z ktorej svetovej strany prichádzajú, resp. prechádzajú cez naše územie. Tým je ohrozená aj presnosť výskytu singularity skúmaného javu. I keď niektoré vykazujú veľkú relatívnu pravdepodobnosť výskytu, nie sú v každom roku kalendárne zaručené. Hodnotením teplotných pomerov možno skonštatovať, že pestrosť terénu Slovenska ,aj napriek jeho malej rozlohe vyvoláva veľké rozdiely v ročnom i dennom chode teploty. Odvodené teplotné charakteristiky určujú pomerne dobre celý súbor, ale platné len pre vybrané lokality. Pri použití pre celé územie Slovenska môže nastať náhodná pravdepodobná chyba. Nájsť zákonitosť v teplotných prudkých skokových ,zmenách a úspešne použiť pre naše podmienky na presné predpovede sa však dosiaľ nepodarilo.

*slovo singularita : znamená výnimočnosť, anomálny výsledok nameranej veličiny; alebo bod časopriestoru v ktorom neplatia postupné namerané skutočné hodnoty.

Alojz Malíšek

(bez úprav, pozn. redakcie)

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie