Pesticídy chránia poľnohospodárske plodiny pred škodlivým hmyzom, hubami a burinou. Dostávajú sa však aj do riek a potokov a poškodzujú vodný život, ktorý je rozhodujúci pre zachovanie biodiverzity, je súčasťou potravinovej siete a podporuje samočistenie vody.
V rámci celoštátneho monitorovacieho programu konzorcium vedcov pod vedením Centra environmentálnych štúdií Helmholtza (UFZ, Lipsko, Nemecko) ukázalo, že národné expozičné limity pre pesticídy sú vo všeobecnosti príliš vysoké a že aj tieto nadmerne vysoké úrovne sú prekročené vo viac ako 80 % vodných útvarov. Ako tvrdia vedci v publikácii v časopise Water Research, stratu biodiverzity možno zastaviť iba radikálnym prehodnotením hodnotenia environmentálnych rizík spojených s pesticídmi.
V priebehu dvoch rokov vedci skúmali kontamináciu pesticídmi na viac ako 100 monitorovacích miestach v potokoch pretekajúcich prevažne poľnohospodárskymi nížinnými oblasťami v 12 nemeckých spolkových krajinách.
Zistili výrazné prekročenia hodnoty RAC, koncentrácie účinnej látky uvedenej v oficiálnom schvaľovacom postupe pesticídov, ktorá nesmie byť vo vodnom útvare prekročená, aby sa zabránilo negatívnym účinkom na vodné organizmy. Vo väčšine skúmaných malých tokov boli hodnoty RAC prekročené (81 %). V 18 % vodných tokov bol takýto nadbytok zistený u viac ako 10 pesticídov.
„V malých vodných útvaroch sme našli výrazne vyššie hladiny pesticídov, ako sme pôvodne očakávali,“ hovorí prof. Matthias Liss, ekotoxikológ UFZ a koordinátor projektu monitorovania malých vôd.
Napríklad v troch rybníkoch prekročil insekticíd thiacloprid hodnotu RAC viac ako 100-krát. V 27 tokoch insekticídy klotianidín, metiokarb a fipronil, ako aj herbicídy ako terbutylazín, nicosulfuron a lenacil, prekročili hodnotu RAC 10–100-krát.
S rozsiahlym súborom údajov boli výskumníci schopní identifikovať, že pesticídy ovplyvňujú vodné bezstavovce v oveľa nižších koncentráciách, ako sa pôvodne predpokladalo pri hodnotení rizika pesticídov. Koncentrácie závisia od toho, ktoré druhy je potrebné zachovať. Napríklad citlivé druhy hmyzu, ako sú potočníky a vážky, vyžadujú oveľa nižšie (1000-krát) prahové hodnoty ako slimáky a červy.
„Pre citlivé druhy hmyzu je koncentrácia pesticídov v malých, nížinných tokoch najdôležitejším determinantom ich prežitia. Naproti tomu iné environmentálne problémy, ako je expanzia toku, nedostatok kyslíka a preťaženie živinami, sú menej dôležité. Táto štúdia po prvýkrát umožňuje hodnotiť environmentálne problémy,“ hovorí Liss.
Pre súčasné tvrdenie o používaní pesticídov je vysoká citlivosť druhov v kontexte ekosystému veľmi podceňovaná. Doteraz sa environmentálne riziko pesticídov v teréne predpovedalo na základe laboratórnych štúdií, umelých ekosystémov a simulačných modelov. Výsledky z laboratórií však podľa Lissa nie sú pravdivé.
„Okrem pesticídov pôsobí na organizmy v ekosystéme mnoho ďalších stresorov. Vďaka tomu sú oveľa citlivejšie na pesticídy. Prirodzené stresory, ako je predácia alebo konkurencia medzi druhmi, sa pri hodnotení rizika dostatočne nezohľadňujú. Tieto zjavné problémy však často zostávajú nepovšimnuté, pretože rozsah kontaminácie pesticídmi a jej dôsledky neboli potvrdené v teréne ani v Nemecku, ani inde,“ hovorí.
Vedci počas projektu tiež zistili, že typ odberu vzoriek má rozhodujúci vplyv na nameranú koncentráciu pesticídov. Okrem naberacej vzorky špecifikovanej ako štandard rámcovou smernicou EÚ o vode odobrali aj „vzorku z udalosti“. Automaticky riadený vzorkovač tu odoberá vzorky vody z jazierka po daždi.
„Vzorec udalostí poskytuje oveľa realistickejšie výsledky, pretože pesticídy vstupujú do vodných útvarov v dôsledku zvýšeného odtoku z polí, najmä, keď prší,“ hovorí Liss.
V porovnaní s naberacími vzorkami, vzorky súvisiace s udalosťou vykazujú 10-krát vyššiu záťaž pesticídmi.
„Aby sme realisticky zobrazili znečistenie vody, vzorky by sa mali odoberať po daždi. Preto potrebujeme oficiálny pravidelný monitoring životného prostredia, aby sme mohli posúdiť množstvo a vplyv pesticídov,“ hovorí Matthias Liss.
On a jeho kolegovia tiež požadujú rýchlejšie začlenenie nových vedeckých objavov do procesu schvaľovania nových pesticídov.
„Stále používame pesticídy, ktoré boli schválené pred mnohými rokmi na základe zastaraného hodnotenia rizika. Preto by sa to malo čo najskôr zmeniť. Len tak môžeme zachovať biodiverzitu v našich vodách a s ňou aj služby, ktoré tieto biotické spoločenstvá poskytujú. pre naše ekosystémy.“
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0043135421004607?dgcid=author
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info