„Neskutočných 85 percent švédskej populácie žije v mestách a náš výskum a výskum iných ukazuje, že zelené plochy sú dôležité pre regeneráciu a fyzickú aktivitu. Ľudia, ktorí žijú v mestskom prostredí s množstvom vegetácie, sú zdravší ako tí, ktorí žijú v oblastiach s menším množstvom zelene. Sú menej vystresovaní, žijú dlhšie a majú nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku, cukrovky 2. typu a psychických chorôb.
Deti, ktoré sa narodia a žijú v zelených štvrtiach, majú nižšie riziko nízkej pôrodnej hmotnosti a obezity v neskoršom veku. A hry na miestach s množstvom vegetácie preukázateľne zlepšujú koncentráciu, pozornosť a sebadisciplínu detí.
Zelené plochy sú potrebné aj na ochladzovanie miest a pôsobenie proti vysokým teplotám v interiéri počas vĺn horúčav, čo preukázateľne znižuje úmrtnosť. Čím viac vegetácie, tým menšie riziko záplav pri búrkach a lepšia kvalita ovzdušia.
Množstvo zelene v susedstve zvyšuje motiváciu obyvateľstva k pohybovej aktivite, no výskum ukazuje, že nestačí mať zelenú plochu v blízkosti obytnej zóny, pretože mnohí ju nemajú vo zvyku ani možnosti využívať. Zeleň by mala byť prednostne okolo domu. Urbanisti preto musia pri zahusťovaní či výstavbe miest zahusťovať aj zeleň. Zároveň sa aj v zelenej ploche musí človek cítiť bezpečne, pretože inak sa pozitívne účinky nedostavia.
Jeden z výskumných projektov, na ktorých sa momentálne podieľam, zisťuje, či zážitky z prírody prostredníctvom technológie virtuálnej reality môžu zvýšiť kvalitu života ľudí, ktorí majú problémy s pohybom, napríklad v starostlivosti o seniorov. Ja sama som sa narodila v lesnej dedine na Dagö a najlepšie sa cítim, keď som v lese, kde zostávam celé hodiny.“
Mare Löhmus Sundström
Výskumný pracovník Inštitútu environmentálnej medicíny, Karolinska Institutet, Švédsko
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info