Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Tag Archives: stromy
Zelené ochranné pásma okolo miest a obcí
V roku 2017 nadobudol v Ruskej federácii účinnosť zákon o „zelených štítoch“ okolo miest a obcí. V priebehu roka sa proces podarilo iniciovať vo všetkých 85 regiónoch a v 18 regiónoch už prijali riešenie o jeho realizácii.
Regionálne zastupiteľstvá majú právo určiť, ktoré lesy a aké plochy lesných porastov budú zaradené do ochranného zeleného pásma okolo sídiel, v ktorom je prísne obmedzená ťažba a zástavba, alebo ktoré plochy v tomto pásme sa zalesnia, poprípade premenia na chránené lesoparky. Do ochranného zeleného pásma sa zaradia aj parky a zalesnené plochy priamo v mestách. Cieľom je hlavne zlepšiť a chrániť zdravie obyvateľov v rozrastajúcich sa mestských aglomeráciách.
Veľký zelený múr
Bývalý prezident africkej krajiny Burkina Faso Thomas Isidore Noël Sankara, alebo krátko Thomas Sankara (1949—1987), ktorý zastával úrad prezidenta v rokoch 1983 – 1987, sa zapísal do histórie ako jeden z mála čestných prezidentov Afriky.
Počas doby, ktorú zastával v úrade prezidenta, bolo vysadených 10 miliónov stromov, ktoré zastavili rozširovanie pieskov púšte Sahary smerom na juh. Africký „Che Guevara“ svojou myšlienkou zastaviť púšť inšpiroval celý kontinent a vo výsledku začalo 11 afrických štátov budovať veľký zelený múr (Great Green Wall, Grande Muraille Verte). Do projektu je zapojený Senegal, Mauretánia, Mali, Burkina Faso, Nigéria, Niger, Čad, Sudán, Eritrea, Etiópia a Džibuti.
Mrazuvzdornosť ihličnatých stromov
Užitočná informácia pre pestovateľov ihličnanov. Japonskí vedci experimentovali s ihličnatými stromami a ich odolnosťou voči mrazu. Vedci tri týždne mrazili rastliny v laboratórnych podmienkach. Začínali od nuly a postupne znižovali teplotu, až do extrému, aby určili maximálnu prípustnú úroveň nízkych teplôt, pri ktorej dochádza k poškodeniu púčikov a ihličia. Využívali zmrazovanie buniek v tekutom dusíku.
V Austrálii majú aj stromy svoje e-mailové adresy
V roku 2013 mestská rada austrálskeho mesta Melbourne priradila identifikačné čísla a e-mailové adresy 70 000 stromom, aby každý obyvateľ mohol operatívne oznámiť o ich poškodeniach, alebo problémoch. Avšak tisíce ľudí začali písať listy jednotlivým stromom, v ktorých sa vyznávali z lásky k nim, písali im príbehy a zdieľali rôzne problémy. Na oplátku im prichádzali správy so slovami vďačnosti v mene stromov.
Osobné čísla a e-mailové adresy stromov sa objavili v rámci rozsiahleho programu Melbourne’s Urban Forest, ktorého hlavným cieľom je zachovať a zveľaďovať vegetáciu v meste. Program bol spustený v roku 2007 po desaťročných suchách v južnej Austrálii a mal byť plne implementovaný do roku 2040. Viac ako 70 000 stromov bolo zakreslených na interaktívnu mapu Melbourne, na ktorej sú aj farebne odlíšené podľa druhu.
Množstvo stromov v regióne ovplyvňuje zdravie detí
Údaje o zdraví takmer 300 tisíc detí ukázali, že množstvo stromov v regióne priamo súvisí s jednou z hlavných príčin detskej úmrtnosti.
Autori nového výskumu analyzovali životné podmienky 293 362 detí z 35 krajín a dospeli k záveru, že čím je vyššia hustota stromov v regióne, tým menej trpia deti hnačkou.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zostáva hnačka druhou hlavnou príčinou smrti u detí mladších ako 5 rokov. K smrti dochádza dehydratáciou, vyvedením solí z organizmu, alebo vznikom bakteriálnych infekcií. Každoročne zomrie na následky hnačky 525 tisíc detí mladších ako 5 rokov po celom svete.
Stromy dokážu liečiť a chrániť zdravie ľudí
Vedci z Centra pre výskum environmentálnej epidemiológie (CREAL) v Barcelone zistili, že deti, ktoré vyrástli v priaznivých ekologických podmienkach medzi veľkým množstvom zelene, majú lepšie rozvinuté vnímanie a pamäť.
Nedávno vedci uskutočnili vedeckú štúdiu v Kanade. Spočítali množstvo stromov v oblasti širšieho okruhu Toronta a potom analyzovali zdravotný stav väčšiny obyvateľov tejto oblasti. Výsledky ukázali, že ľudia žijúci v oblastiach s veľkým množstvom stromov sú menej náchylní k chorobám a oveľa menej vyhľadávajú lekársku pomoc.
V mestských oblastiach s bohatou výsadbou stromov a inej zelene je nižšia miera kriminality
Viac zelene znamená menej trestných činov, k takému záveru sa dopracovali americkí vedci. Aj keď mechanizmus vplyvu výsadieb rastlín na kriminalitu nie je jasný, vzťah medzi množstvom rastlín a psycho-sociálnym zdravím spoločnosti je zrejmý.
Je potvrdené, že v oblastiach, kde je veľa parkov a záhrad sa ľudia cítia oveľa bezpečnejšie. Okrem toho, mestské výsadby znižujú riziko depresie, ochorenia srdca a ciev, vandalizmu, krádeží. Prečo sa tak deje? Možno, že vďaka ošetrovaným zeleným uliciam a dvorom s kvetinovými záhonmi a trávnikmi rastie sociálna zodpovednosť.
