Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Tag Archives: stromy
Vyše 1500 ročný olivovník
Staré olivovníky vyžarujú veľmi dobrú energiu. Vytvárajú pocit bezpečia a pokoja, v ich blízkosti človek akoby cítil prítomnosť múdrej a dlhovekej bytosti, ktorá prenáša poznanie cez tisícročia…
Jeden takýto zázrak sa nachádza v strednej Dalmácii v Chorvátsku v prímorskom mestečku Kaštel, medzi mestami Trogir a Split. Ide o jeden z mála najstarších žijúcich organizmov v Stredomorí. Ak sa v mestečku Kaštel opýtate miestnych ľudí, kde sa nachádza „Stará Maslina“, inak miestnymi obyvateľmi nazývaná aj „Mastrinka“, tak vás každý nasmeruje do nenápadnej uličky, kde vedľa pošty v záhrade už 1500 rokov žije krásny košatý Olivovník európsky (Olea europaea).
Ak chceš byť zdravý, vysaď okolo svojho bydliska stromy
Že stromy liečia, dokazujú výskumy vykonávané lekármi už viac ako tridsať rokov. V roku 1984 vo vedeckom časopise Science porovnávali výsledky pooperačnej liečby 46 pacientov, ktorí boli podrobení štandardnej operácii odstraňovania kameňov zo žlčníka. Pacienti boli vybraní, podľa možností, v rovnakom veku, podľa rovnakých klinických parametrov a iných ukazovateľov. Operáciu a následné pooperačné liečenie podstúpili všetci rovnako.
Následne ich rozmiestnili do rôznych izieb. V niektorých bol v oknách výhľad na zelené stromy a v niektorých na kamennú stenu susednej budovy. Výsledky hovorili samé za seba: pacienti, ktorí videli za oknami zelené stromy, opustili nemocnicu skôr, ako pacienti, ktorí mali výhľad na pochmúrnu budovu a na pooperačné bolesti potrebovali menšie dávky utlmujúcich prostriedkov, navyše hojenie prebiehalo rýchlejšie.
Zelené ochranné pásma okolo miest a obcí
V roku 2017 nadobudol v Ruskej federácii účinnosť zákon o „zelených štítoch“ okolo miest a obcí. V priebehu roka sa proces podarilo iniciovať vo všetkých 85 regiónoch a v 18 regiónoch už prijali riešenie o jeho realizácii.
Regionálne zastupiteľstvá majú právo určiť, ktoré lesy a aké plochy lesných porastov budú zaradené do ochranného zeleného pásma okolo sídiel, v ktorom je prísne obmedzená ťažba a zástavba, alebo ktoré plochy v tomto pásme sa zalesnia, poprípade premenia na chránené lesoparky. Do ochranného zeleného pásma sa zaradia aj parky a zalesnené plochy priamo v mestách. Cieľom je hlavne zlepšiť a chrániť zdravie obyvateľov v rozrastajúcich sa mestských aglomeráciách.
Veľký zelený múr
Bývalý prezident africkej krajiny Burkina Faso Thomas Isidore Noël Sankara, alebo krátko Thomas Sankara (1949—1987), ktorý zastával úrad prezidenta v rokoch 1983 – 1987, sa zapísal do histórie ako jeden z mála čestných prezidentov Afriky.
Počas doby, ktorú zastával v úrade prezidenta, bolo vysadených 10 miliónov stromov, ktoré zastavili rozširovanie pieskov púšte Sahary smerom na juh. Africký „Che Guevara“ svojou myšlienkou zastaviť púšť inšpiroval celý kontinent a vo výsledku začalo 11 afrických štátov budovať veľký zelený múr (Great Green Wall, Grande Muraille Verte). Do projektu je zapojený Senegal, Mauretánia, Mali, Burkina Faso, Nigéria, Niger, Čad, Sudán, Eritrea, Etiópia a Džibuti.
Mrazuvzdornosť ihličnatých stromov
Užitočná informácia pre pestovateľov ihličnanov. Japonskí vedci experimentovali s ihličnatými stromami a ich odolnosťou voči mrazu. Vedci tri týždne mrazili rastliny v laboratórnych podmienkach. Začínali od nuly a postupne znižovali teplotu, až do extrému, aby určili maximálnu prípustnú úroveň nízkych teplôt, pri ktorej dochádza k poškodeniu púčikov a ihličia. Využívali zmrazovanie buniek v tekutom dusíku.
V Austrálii majú aj stromy svoje e-mailové adresy
V roku 2013 mestská rada austrálskeho mesta Melbourne priradila identifikačné čísla a e-mailové adresy 70 000 stromom, aby každý obyvateľ mohol operatívne oznámiť o ich poškodeniach, alebo problémoch. Avšak tisíce ľudí začali písať listy jednotlivým stromom, v ktorých sa vyznávali z lásky k nim, písali im príbehy a zdieľali rôzne problémy. Na oplátku im prichádzali správy so slovami vďačnosti v mene stromov.
Osobné čísla a e-mailové adresy stromov sa objavili v rámci rozsiahleho programu Melbourne’s Urban Forest, ktorého hlavným cieľom je zachovať a zveľaďovať vegetáciu v meste. Program bol spustený v roku 2007 po desaťročných suchách v južnej Austrálii a mal byť plne implementovaný do roku 2040. Viac ako 70 000 stromov bolo zakreslených na interaktívnu mapu Melbourne, na ktorej sú aj farebne odlíšené podľa druhu.
Množstvo stromov v regióne ovplyvňuje zdravie detí
Údaje o zdraví takmer 300 tisíc detí ukázali, že množstvo stromov v regióne priamo súvisí s jednou z hlavných príčin detskej úmrtnosti.
Autori nového výskumu analyzovali životné podmienky 293 362 detí z 35 krajín a dospeli k záveru, že čím je vyššia hustota stromov v regióne, tým menej trpia deti hnačkou.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zostáva hnačka druhou hlavnou príčinou smrti u detí mladších ako 5 rokov. K smrti dochádza dehydratáciou, vyvedením solí z organizmu, alebo vznikom bakteriálnych infekcií. Každoročne zomrie na následky hnačky 525 tisíc detí mladších ako 5 rokov po celom svete.
Stromy dokážu liečiť a chrániť zdravie ľudí
Vedci z Centra pre výskum environmentálnej epidemiológie (CREAL) v Barcelone zistili, že deti, ktoré vyrástli v priaznivých ekologických podmienkach medzi veľkým množstvom zelene, majú lepšie rozvinuté vnímanie a pamäť.
Nedávno vedci uskutočnili vedeckú štúdiu v Kanade. Spočítali množstvo stromov v oblasti širšieho okruhu Toronta a potom analyzovali zdravotný stav väčšiny obyvateľov tejto oblasti. Výsledky ukázali, že ľudia žijúci v oblastiach s veľkým množstvom stromov sú menej náchylní k chorobám a oveľa menej vyhľadávajú lekársku pomoc.
V mestských oblastiach s bohatou výsadbou stromov a inej zelene je nižšia miera kriminality
Viac zelene znamená menej trestných činov, k takému záveru sa dopracovali americkí vedci. Aj keď mechanizmus vplyvu výsadieb rastlín na kriminalitu nie je jasný, vzťah medzi množstvom rastlín a psycho-sociálnym zdravím spoločnosti je zrejmý.
Je potvrdené, že v oblastiach, kde je veľa parkov a záhrad sa ľudia cítia oveľa bezpečnejšie. Okrem toho, mestské výsadby znižujú riziko depresie, ochorenia srdca a ciev, vandalizmu, krádeží. Prečo sa tak deje? Možno, že vďaka ošetrovaným zeleným uliciam a dvorom s kvetinovými záhonmi a trávnikmi rastie sociálna zodpovednosť.
