Ľudia z dávnych čias využívajú užitočné vlastnosti rastlín, ktoré im dávajú jedlo, teplo a pomáhajú udržiavať zdravie. Okrem týchto vlastností si však ľudia všimli, že rastliny môžu vplývať na osud človeka a liečiť nielen fyzické, ale aj psychické choroby človeka. Naši predkovia oddávna uctievali stromy a posvätné háje. K nim sa chodili liečiť a prosiť o ochranu alebo lásku. Po stáročia bola stromom pripisovaná magická sila. Verilo sa, že v nich žijú duchovní strážcovia. So stromami je spojenými veľa povier a obradov.
Strom je v kultúre Slovanov predmetom uctievania. V archívnych pamiatkach 11. až 17. storočia sú zmienky o uctievaní posvätných hájov a stromov. Boli to spravidla vyhradené časti stáročných lesov, kde sa nerúbali stromy a nelovila zver. Posvätné háje a stromy Slovanov mali zvyčajne svoje názvy s určitým dôležitým významom.
Do kategórie uctievaných a posvätných stromov, patrili najmä staré stromy, ktoré zvyčajne rástli samostatne na poli, lúke alebo v blízkosti liečivých prameňov. K týchto stromom prichádzali ľudia, aby sa zbavili choroby, urieknutia, neplodnosti a ďalších problémov. Prinášali dary, obety, dotýkali sa ich a prosili o pomoc. Cez dutiny a trhliny takýchto starých stromov ľudia preliezali, a tým akoby zanechávali svoje choroby a problémy za hranicami tohto priechodu. Tí, ktorí mali určité danosti, komunikovali so stromom, alebo dokázali z neho sčítať informácie nazhromaždené stáročiami.
Aby kresťanstvo, ktoré sa objavilo na území Slovanov prilákalo ľudí do kostolov, boli tieto kostoly často postavené priamo na miestach posvätných hájov. Dôkazom toho sú početné legendy a apokryfické legendy o postavení kostola v blízkosti uctievaných stromov, alebo v blízkosti posvätných stromov boli vykonané rôzne obrady. Inak sa posvätné háje príchodom novej relígie neúprosne ničili.
Južní Slovania praktizovali zvyky sobášiť mladých pod uctievaným stromom. Srbi, Bulhari a Macedónci majú mnoho zvykov a osláv, ktoré boli uskutočňované pod posvätným stromom a tento strom fungoval ako záznamník udalostí, ktoré uchovával po stáročia, až tisícročia, záviselo to od druhu stromu. Tu slávili sviatky, oslavy, pálili ohne na slnovrat, dávali prísahu, vykonávali súdy a podobne.
Posvätnému stromu bolo možné sa vyspovedať z hriechov a ľutovať svoje hriechy. Do príchodu novodobých relígií bol posvätný strom spojením medzi Bohom a ľuďmi, alebo medzi svetom bohov a svetom ľudí. Bolo prísne zakázané rúbať tieto stromy, alebo ich nejakým spôsobom poškodzovať. Inak by tieto činy viedli k smrti človeka, jeho dobytku a neúrode. Takéto stromy boli považované za patrónov dedín, domov, studní, jazier, chránili pred krupobitím, požiarmi a prírodnými katastrofami.
Napríklad v Bielorusku ľudia verili, že v každom vŕzgajúcom strome je duša mŕtveho človeka, ktorá prosí okoloidúcich, aby sa za ňu pomodlili. Ak po takejto modlitbe človek zaspí pod stromom, duša mu v sne povie, ako dlho a z akého dôvodu je uväznená v tomto strome. Srbi verili, že duša človeka nájde uspokojenie v strome, ktorý rastie na jeho hrobe, preto nie je vhodné trhať ovocie zo stromov z cintorína a lámať vetvy. Existuje veľa slovanských balád o zakliatych ľuďoch v stromoch. Podobné ľudové povery sa zvyčajne vzťahujú na ľudí, ktorí zomrú predčasnou smrťou, akoby ich prerušený život sa snažil pokračovať v inej forme.
Strom, ako aj rastlina, vo všeobecnosti zodpovedá človeku podľa vonkajších znakov: kmeň – telo, korene – nohy, konáre – ruky, miazga – krv, atď. U Slovanov bol zvyk zasadiť pri narodení dieťaťa strom. Verilo sa, že dieťa bude rásť rovnako ako strom, ktorý sa vyvíja. Súčasne, v niektorých poverách sa hovorí, že rast takéhoto stromu spôsobuje vyčerpávanie človeka a vedie k jeho smrti.
Strom úzko súvisí s oblasťou mystérií. Je to miesto rôznych mytologických bytostí. Rusalky žijú na brezách, na obrovské duby sa zlietajú na sviatky čarodejnice, čerti sedia v koreňoch bazy, v dutej vŕbe žijú víly a démoni obývajú tŕnisté kríky.
Spisovateľ Sergej Jesenin vysvetlil, prečo sa strom obyčajne vyšíval len na uteráky a ručníky. Má to hlboký význam. „Strom je život,“ píše básnik. „Každé ráno, keď vstaneme, umyjeme si tvár vodou. Voda je symbolom očistenia… Utieraním si tváre o plátno s obrazom stromu náš národ hovorí, že nezabudol na tajomstvo starých otcov, utierať sa listami, že si pamätá sám seba ako semeno stromu života a ponárajúc svoju tvár do uteráka, akoby chcel na svojich lícach vytlačiť aspoň jeho malú vetvičku, aby ako strom mohol zo seba zosypať šišky slov a myšlienok a vytvoriť z vetví – rúk tieň cnosti.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info