Že stromy liečia, dokazujú výskumy vykonávané lekármi už viac ako tridsať rokov. V roku 1984 vo vedeckom časopise Science porovnávali výsledky pooperačnej liečby 46 pacientov, ktorí boli podrobení štandardnej operácii odstraňovania kameňov zo žlčníka. Pacienti boli vybraní, podľa možností, v rovnakom veku, podľa rovnakých klinických parametrov a iných ukazovateľov. Operáciu a následné pooperačné liečenie podstúpili všetci rovnako.
Následne ich rozmiestnili do rôznych izieb. V niektorých bol v oknách výhľad na zelené stromy a v niektorých na kamennú stenu susednej budovy. Výsledky hovorili samé za seba: pacienti, ktorí videli za oknami zelené stromy, opustili nemocnicu skôr, ako pacienti, ktorí mali výhľad na pochmúrnu budovu a na pooperačné bolesti potrebovali menšie dávky utlmujúcich prostriedkov, navyše hojenie prebiehalo rýchlejšie.
Mark Bergman, predstaviteľ novej vedeckej špecializácie – ekologický neuropsychológ, na základe údajov najväčšieho mesta Kanady – Toronta ukázal, že čím je viac stromov v okolí a v susedstve vášho bydliska, tým je nižšia frekvencia ochorenia srdca a krvného obehu, cukrovky a ďalších typicky civilizačných ochorení. Pritom Mark Bergman nebral do úvahy prítomnosť blízkych lesov, alebo parkov, ale iba počet jednotlivých stromov pozdĺž ulíc a okolo domov a tiež ostrovy zelene medzi jazdnými pruhmi a ulicami.
Štúdia Marka Bergmana zahŕňala pol milióna mestských stromov a stav zdravia viac ako 30 000 ľudí žijúcich v blízkosti týchto zelených plôch, alebo ďalej od nich. Záver znel: už desať stromov na obytnú štvrť „omladí“ miestneho obyvateľa o 7 rokov. Inými slovami, stav jeho zdravia je taký, akoby bol o 7 rokov mladší, ako jeho rovesník z obytnej štvrte bez stromov.
Podľa vedcov tu pôsobí niekoľko faktorov: čistenie vzduchu zelenými listami, chuť človeka sa ešte raz poprechádzať, pokiaľ je okolo dostatok zelene a nielen steny budov, a estetický vplyv prírodných prvkov na psychiku človeka.
Podľa profesora Qin Li a Dr. Tomoyuki Kawada z japonskej School of Medicine v Tokiu, sa výskyt rakoviny v zalesnených oblastiach Japonska znižuje v porovnaní s poľnohospodárskymi oblasťami a mestami. Ale v mestách je v zelených oblastiach menej prípadov zhubných nádorov.
Japonskí vedci ukázali, že aj krátke prechádzky v prírode zvyšujú imunitu. Takmer o 40 % sa zvyšuje počet imunitných buniek (T-lymfocytov) v krvi a tento účinok trvá celý týždeň. Pokiaľ strávi človek v lese dva dni, tak sa zvýši počet imunitných buniek dvakrát a účinok sa prejavuje celý mesiac. T-lyfocyty zabíjajú bunky v organizme, ktoré sú napadnuté vírusmi, alebo ktoré sa menia na rakovinové.
Čo konkrétne vplýva tak pozitívne v lese? Zdá sa, že sú to prchavé zlúčeniny produkované listami a ihličím, medzi ktorými prevažujú takzvané terpény. Predpokladá sa, že terpény vstupujú do systému chemickej komunikácie medzi stromami, hubami a mikroorganizmami pôdy a tiež hmyzom žijúcim v lese.
Rovnaká skupina japonských vedcov vykonala experimenty: vpúšťala terpény do systému ventilácie izieb hotela, kde strávili noc dobrovoľní účastníci experimentu. Kontrolnej skupine terpény neaplikovali. Ráno a večer všetkým účastníkom odoberali krv na analýzu. U tých, ktorí v noci vdychovali terpény, sa zvýšil obsah T-lymfocytov, aj keď o niečo menej, ako po prechádzkach v lese. Zdá sa, že v lesnom vzduchu sú ešte iné biologicky aktívne zlúčeniny, okrem terpénov.
Ale ešte pred japonskými experimentami, nezávislí vedci opakovane ukazovali, že rastlinné terpény prinajmenšom v tkanivovej kultúre, pôsobia proti rakovinovým bunkám. Obzvlášť aktívne sú limonény a pinény. Limonény sa uvoľňujú z citrusových, levanduľových a ihličnatých druhov. Pinény z ihličnatých a myrtových. Najväčší obsah pinénov v lese je pozorovaný v horúcom lete a to hlavne po daždi, ale sú prítomné vo vzduchu aj v zime. Tieto zlúčeniny sa dostávajú pri prechádzke lesom do organizmu nielen pľúcami, ale aj cez kožu.
Z materiálov Psychologie Heute
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info