Degradácia pôdy dažďom – podmienky vzniku eróznych procesov

Motto: Degradácia pôdy môže mať katastrofálne dôsledky pre existenciu ľudstva.

Rada Európy prijala v roku 2020 rozhodnutie o Ochrane a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo všetkých členských krajinách EU s cieľom do roku 2030 dosiahnuť nulovú degradáciu ornej pôdy proti dažďovej a veternej erózii, zamedziť záberom intenzívne využívanej ornej pôdy pre nepoľnohospodárske účely. Rozhodnutie má byť v schválené do konca tohto roka.

Degradácia pôdy dažďami—vodná erózia ako ireverzibilný prírodný proces spôsobuje škody nevyčísliteľného rozsahu. Takto nám z územia Slovenska uniká za rok: 0,5 [t] z ha ornej pôdy a 1,75[t] z ostatného územia, Celkom z územia SR to je 2,8 mil. [ton] ornej pôdy za rok.

Aj keď sme mali veľa poznatkov z rokov 1955—1980 o podmienkach vzniku a priebehu týchto fyzikálnych prírodných stochastických javov ,aj príkladov, otázka protieróznej ochrany bola vždy na poslednom mieste záujmu spoločnosti, politikov ale i užívateľov—hospodárov ornej pôdy. Známe sú však sporadické výsledky, ale nejednotná metodika pracovného postupu ako aj skutočnosť, že dosiahnuté výsledky nevytvárali predpoklady pre všeobecné použitie v projekčnej praxi. Neboli však vykonané zbytočne. V súčasnosti veľmi dobre poslúžia že náš poľnohospodársky pôdny fond je miestami až katastrofálne devastovaný eróznymi procesmi, čo nás oprávnene núti k urýchlenej realizácii systematickej protieróznej ochrany pôdy. V minulom režime to bola honba za hektárovými úrodami, byť maximálne sebestační vo výrobe potravín, čo malo za následok iba jednostranné drancovanie pôdy, a nadmerné používanie umelých hnojív aj v extrémnych svahových podmienkach má trvalé následky na PPF. Politická a vojenská moc vyvíjali maximálny tlak na JRD a ŠM na sústavné zvyšovanie sebestačnosti vo výrobe potravín, čo malo negatívne následky na pôdny fond i napriek vysokým dotáciám sa nevenovala žiadna pozornosť na jeho ochranu. Na tieto tlaky reagovalo MPLH vydaním zákona na ochranu PPF č. 53/1966 Zb., novelizovaný v zákone č 75/1976 Zb. a v jeho legislatívnych doplnkoch. I napriek tomu práce na protieróznej ochrane boli presunuté do fondu neinvestičného zúrodňovania, poľnohospodári z neho nemali žiadny ekonomický prínos, preto aj jeho ochrana bola odsúvaná na ďalšie roky.

Pri prechode na súkromné vlastníctvo pôdy sa niekoľko nadšencov ale aj pracovníkov z vedeckých kruhov domnievalo, že protierózna ochrana pôdy, ktorá patrí medzi základné zložky životného prostredia ,sa dostane na jedno z popredných riešení, v rámci zmeny politicko ekonomického systému. Postupná privatizácia poľnohospodárskej výroby zavedie nový systém v PPF, a predovšetkým zmenšenie výmery veľkosti honov, intenzifikácie výroby pozitívne ovplyvnia erózne procesy. Prechod na trhové hospodárstvo skrýva veľké nebezpečenstvo v preferovaní momentálneho zisku na úkor pôdy, farmári sú zadlžení, musia platiť obecné dane za pôdu, majú vysoké úvery za modernú mechanizáciu, poistenie úrody, včasné a kvalitné obrábanie pôdy vedie k ešte väčšiemu nezáujmu o protieróznu ochranu pôdy.

Protierózne opatrenia pôsobia v prírodnom prostredí nenápadnosťou Táto skutočnosť vyvoláva u poľnohospodárov aj klamlivú predstavu, že nevyžadujú žiadnu starostlivosť. V hydrologicky priaznivých rokoch často vznikajú pochybnosti o správnej funkcii týchto opatrení čo ich núti k pasívnemu názoru na potrebu ich realizácie.

K týmto degradačným účinkom dažďa a nezmyselnému záberu najúrodnejšej pôdy pri intraviláne obcí, sídlisk, miest, budovanie prístupových komunikácií ,treba prirátať nadmerné rozlohy chránených území ŠOP alebo Natura17—celoeurópskeho významu. Rozloha v rôznom stupni ochrany prírody zaberá 37% /18 500 km² / z celkovej rozlohy územia SR. Podľa pokynov z EÚ celkový záber pre ŠOP nemá prekročiť 14% z rozlohy územia štátu.

V praxi, pre Slovensko je takýto plán EÚ nulovej degradácie pôdy do r. 2030 neúnosný, nereálny a zaviazať sa k jeho naplneniu politikmi a Europoslancami je absolútne neuskutočniteľné, aj keď erózne straty pôdnym zmyvom sú alarmujúce, a svedčia o veľmi nesprávnom vzťahu človeka k prírodnému prostrediu a tým k vlastnej existencii.

Rozbor pôdneho fondu na území SR

Prvoradou úlohou poľnohospodárstva je zabezpečiť optimálne využívanie pôdneho fondu, ktorý máme k dispozícii pre rôzne účely hospodárenia, predovšetkým pre výrobu poľnohospodársku, priemyselnú, dopravy a urbanizácie.

Pretože poľnohospodársky pôdny fond(PPF) má pre zabezpečovanie výživy obyvateľstva rozhodujúci význam, narastá orientácia zo strany farmárov, vlastníkov a užívateľov na postupné zvyšovanie intenzity jeho využívania a výhodný predaj z rastlinnej aj živočíšnej výroby. Rýchly rozvoj výrobných síl a hospodárskeho potenciálu krajiny si vyžiadal—a v súčasnosti i naďalej vyžaduje—značný úbytok PPF. V skrytej forme úbytok pôdy spôsobujú aj degradačné účinky prívalových dažďov, ktorým spoločnosť a najmä vlastníci pôdy nevenujú takmer, alebo vôbec žiadnu pozornosť. Uspokojíme sa dobre známym heslom: povodne z lesa, polí boli, sú a budú.

Aby sme posúdili rozsah potreby realizácie PO, analyzujeme jej stav. Z údajov evidencie nemovitostí podľa štatistickej ročenky ČSFR vyplýva, že pôdny fond na území Slovenska zaberal ku dňu 1.1. 1989 tieto plošné výmery:

Celková výmera ku dňu 1. 1. 1989 je ha 4 903 496

Z toho poľnohospodárska pôda zaberá : ha 2 457 799

orná pôda ha 1 509 567

chmeľnice 1 524

vinice 31 629

záhrady 77 613

ovocné sady 20 803

lúky 257 732

pasienky 558 931

Nepoľnohospodárska pôda zaberá ha 2 445 697

Lesná pôda ha 1 978 477

Rybníky 2 184

Ostatné vodné plochy 91 985

Zastavané plochy 123 698

Ostatné plochy 249 353

Erózia pôdy

Jednou z najvážnejších prekážok optimálneho využívania PPF—bez ohľadu na výrobné odvetvie a svahovitosť, je—pôdna erózia. Nebezpečie tohto negatívneho prírodného javu stúpa úmerne s modernizáciou poľnohospodárskej výroby. Vyššia úroveň techniky poľnohospodárskej mechanizácie využívaná v nekompletnosti—prílišná špecializácia výroby, prináša so sebou nebezpečenstvo v pozitívnom vývoji podmienok vzniku vodnej erózie, ako dôsledok degradačných účinkov prívalových zrážok , v zimnom a jarnom náhlom oteplení zvýšeného povrchového odtoku vody pokrytých svahových území snehom.

Pod pojmom vodná erózia rozumieme mechanické rozrušovanie pôdy pohybujúcou sa vodou s následným odnosom a dopravou uvoľnených častíc pôdy vrátane ich usadzovania na inom mieste. Je to proces, pri rozvinutí ktorého sa ako základný činiteľ zúčastňuje voda v podobe dažďových kvapiek , povrchového odtoku z dažďa , alebo náhle topenia snehu, krúpov, ľadu, v priamej nadväznosti na klimatické, pôdne, morfologické, biologické a antropogénne podmienky.

Erózia je slovo latinského pôvodu. Výraz erodere znamená rozhlodávať, rozrušovať. Pod odborným termínom vodná erózia rozumieme rozhlodávanie, rozrušovanie pedosféry pohybujúcou sa hmotou exogénneho pôvodu, ktorou môže byť: voda, vietor, ľad, sneh, zvetraliny, organizmy—fauna, flóra vrátane človeka a jeho zásahov, za spoluúčasti slnečnej energie a zemskej gravitácie. Hoci pojem bol definovaný a známi už v dávnej minulosti v odbornej literatúre sa začal používať v 30-tich až 40-tich rokoch minulého storočia. Činitele, ktoré spôsobujú podmienky vzniku a priebehu eróznych javov nevieme z možných protieróznych opatrení vybrať a účinne využiť. V praktickom živote je potrebné vykonať najprv rozbor činiteľov, ktoré podmieňujú a ovplyvňujú výskyt pôdnej erózie, ktorá je z hľadiska ochrany a využívania pôdy na prvom mieste. Činiteľov na vplyv vodnej erózie je viac—prírodné, klimatické, kombinované a antropogénne, vyžadujú si samostatnú prácu vplyvu na degradačné účinky pôdy. Tieto činitele nikdy nepôsobia samostatne, ale vždy v určitej kombinácii, pričom vplyv jedného môže byť rezultujúci na riešenie problému. Vždy, prednostne musíme uvažovať p r í r o d n é faktory—prakticky nemenné. Naopak, antropogénne—ako umelo vytvorené, sú ľahko meniteľné.

Jedným z hlavných činiteľov sú klimatické pomery na území SR a výskyt dažďa, ktorý je charakteristicky svojimi vlastnosťami: veľkosť dažďa—výška, intenzita, špecifická výdatnosť a trvanie v minútach alebo hodinách. Dôležitým parametrom je pravdepodobnosť výskytu dažďa, ktorý vytvára podmienky vzniku eróznych procesov za určité obdobie, ktoré nazývame periodicita. Pri návrhu akéhokoľvek objektu protieróznej ochrany musíme brať do úvahy dážď určitej pravdepodobnosti výskytu—nazývame výpočtový, alebo náhradný dážď s akou pravdepodobnosťou n rokov sa vyskytne.sa

Z poľnohospodárskeho hľadiska sa na pôdnom fonde na území SR vyskytujú dva druhy pôdnej degradácie, pod názvom erózia :

-erózia vodná, vo forme plošnej a ryhovej,

-erózia veterná.

Ich plošné rozlohy [ha, %] a rozšírenie na Slovensku sú uvedené v tabuľke:

Druh pôdnej erózie: [ha] [%]

==================================================================================

Vodná erózia 1 520 000 61,8

Veterná erózia 397 000 16,2

Erodované pôdy v SR 1 917 000 78,0

Pre informáciu uvádzame charakteristickú tabuľku rozloženie PPF na území SR z hľadiska sklonitosti, jeho výmery , intenzity a slovné pomenovanie vodnej erózie:

Svahovitosť	Sklonitosť [%] [°]	Výmera [ha]	Intenzita erózneho Procesu [%]
rovina	0-5 0-3	1 167 455	47,5 slabá
mierny svah	5-12 3-7	425 199	17,3 mierna
stredný svah	12-21 7-12	412 710	16,8 stredná
výrazný svah	21-31 12-17	265 442	10,8 silná
príkry svah	31-47 17-25	149,926	6,1 veľmi silná
zráz	>47 >25	36 867	1,5 katastrofálna
výmera PPF		2 457 799

Tabuľka udáva prehľad o PPF a potreby navrhnúť také protierózne opatrenia do konfigurácie svahu , ktoré majú pozitívne zmeniť hydrologické a hydraulické pomery povrchového odtoku vody z hľadiska vodnej erózie pôdy. Ich charakteristickým znakom je zmena mezoreliéfu svahu a zmiernenie množstva a rýchlosti povrchovo stekajúcej vody. Pomocou nej vypracujeme tabuľku 2 triedenie plošnej erózie podľa stupňa intenzity pôdneho odnosu, ktorá charakterizuje straty pôdy eróznym splachom G—pod pojmom sa rozumie číselný údaj, ktorý vyjadruje kvantitatívnu predstavu o rozsahu straty pôdy vyjadrenej v [t·ha^-1·r^-1] .

Výpočtom eróznej straty pôdy stanovujeme priemernú ročnú stratu G ktorú môžeme vyjadriť v rôznych jednotkách:

–dĺžkových, ako výšku pôdnej vrstvy v [mm·r^-1],

–objemových, kubatúrou eróznej straty pôdy v [m³ ·ha^-1 ·r^-1 ]

–hmotnostných, v [t·ha^-1·r^-1].

Najčastejšie ju vyjadrujeme v [t·ha^-1·r^-1].

Prepočty medzi jednotkami:

1 [mm·r^-1] = 10 [m³ ·ha^-1·r^-1] = 14 až 16 [t·ha^-1·r^-1]

0,1 [mm·r^-1] = 1 [m³·ha^-1·r^-1]

Pri hodnotení eróznej straty pôdy platí pravidlo, že čím je pôdny profil hlbší., tým môže byť veľkosť prípustnej eróznej straty pôdy G_p väčšia. V závislosti od prírodných a ekonomických činiteľov môže prípustná erózna strata pôdy maximálne prekročiť hodnotu kompenzačnej erózie. Prehľad je uvedený na obr.3 Hodnoty prípustnej straty pôdy G_p =[t] v závislosti na dĺžke svahov L=[m] a sklonitosti s=[%] sú od L= 500 m iba informatívne. Lebo túto skutočnosť s obľubou používajú ochrancovia prírody s poukazovaním na extrémne veľké plochy, ktoré sú príčinou úbytku drobného hmyzu a dravcov.

Ak uplatníme G_p ako prípustnú alebo tolerovanú ekonomicky prípustnú hranicu eróznej straty pôdy z hľadiska ochrany pôdnej úrodnosti aj z hľadiska zachovania úrodnosti pôdy, potom vzniká ekonomická opodstatnenosť dimenzovať protierózne systémy na erózny odnos pôdy v prípustnom rozpätí. Pri návrhu musíme rešpektovať aj pôdotvorný proces—v prirodzených ľudskou činnosťou nenarušených podmienkach, ktorý dosahuje tvorbu novej pôdy po vrstvičkách o mocnosti 0,05 až 0,10 [mm·r^-1], priemerne 0,075 [mm·r^-1] . V prírodných neantropogénnych podmienkach sa vytvára z matečnej horniny ekvivalent orničnej vrstvy o hrúbke 1 cm za cca 130 rokov, alebo 30 cm vrstva ornice za asi 4000 rokov.

Triedenie plošnej erózie podľa stupňa intenzity pôdnej straty pôdy vyjadruje tabuľka 2 aj so slovným hodnotením. Prejavy plošnej erózie majú charakter sezónnosti ktorý by žiaden poľnohospodár nemal podceňovať. Z poľných plodín trpia najviac jariny a okopaniny, najmä keď je pôdny povrch v stave nakyprenejší a koreňový systém i nadzemná časť—vegetačný kryt, nie sú dostatočne vyvinuté a tým neplnia pôdoochranú funkciu.

Tabuľka : Triedenie intenzity erózneho odnosu pôdy podľa veľkosti zmyvu zatriedením do stupňa slovného ohodnotenia.

stupeň intenzity	Intenzita erózneho odnosu [m3 ·ha-1 ·r-1]	slovné označenie
I II III IV V VI	do 0,5 0,5 – 5 5 – 15 15 – 50 50 – 200 nad 200	žiadna nepatrná slabá stredná silná veľmi silná až katastrofálna

Formy vodnej erózie na ornej pôde

Pri rozbore vodnej erózie dažde hodnotíme :

základné charakteristiky dažďa sú: objem vody spadnutej za uvažované obdobie(hodina, deň, mesiac, rok) na vyšetrovanú plochu v [m³], úhrn zrážok—obyčajne merané na zrážkomernej stanici v [mm], priemerná výška zrážok—priemerná výška vrstvy vody zo spadnutých zrážok v povodí za uvažované časové obdobie, doba trvania zrážok—začiatok a koniec dopadu na povrch pôdy [min, hod] a intenzita dažďa—úhrn dažďa za zvolenú jednotku[m·s^-1 , mm·min^-1].

fyzikálnej charakteristiky dažďa, hlavné znaky : priemer dažďových kvapiek (0,01÷0,6 cm), konečná rýchlosť dopadu (27÷930 cm·s^-1), hmota kvapiek(0,524 ÷102,2 µɡ) a množstvo v jednom daždi (3,8×10⁶ ÷ 4,14 × 10⁶ t. j. 38÷41 mil. kvapiek )—ako celková dažďová hmota, ktorá padne za určitý čas [min, hod.]na plochu [ha,km²]. Pri dopade sa kvapky deformujú, vyšpľachujú jemné pôdne častice a upchávajú pôdne póry, vytvára sa povrchový odtok ako začiatok povodne. Obr.4 ukazuje na rozdiel vyšpľachovania suchej a mokrej pôdy a odnosu pôdnych častíc.

Zjednodušene; dážď hodnotíme podľa jeho výkonu, energie a nárazovej sile na pôdny povrch. Tieto vlastnosti sú zobrazené na obr:5

Z poľnohospodárskeho hľadiska rozoznávame dva druhy vodnej erózie:

eróziu plošnú/areálnu/ a eróziu ryhovú /líniovú/

Plošná erózia : povrchovo tečúca zrážková voda, alebo z topenia snehu splachuje tenkú vrstvičku pôdy, alebo vymieľa pôdny materiál v mocnosti hrúbky orničnej vrstvy—10-20 cm. Proces má dve fázy:

Prvá fáza ; začína pôsobením nárazovej energie sily dažďových kvapiek rôzneho priemeru, veľkosti aj objemu na povrch pôdy. Nárazovú energiu E_n môžeme stanoviť aj podľa vzorca:

E_n = 0,5 · m · v_n² (1)

Touto nárazovou energiou sú na začiatku prívalového dažďa rozbíjané pôdne agregáty, rozprskávané po pôdnom povrchu na rozličnú vzdialenosť vytvárajú sa kaluže, vyšpľachovanie vody spolu s pôdnymi čiastočkami, v závislosti od sklonu svahu zapĺňajú spolu s dažďovou vodou povrchové priehlbiny, stávajú sa súčasťou povrchového odtoku. Štruktúra dažďa: veľkosť, rýchlosť a množstvo kvapiek určujú celkovú kinetickú energiu /E_c / dažďa, od ktorej závisí schopnosť vodných kvapiek konať prácu, čiže rozbíjať , uvoľňovať a transportovať rôzny materiál, najmä pôdne častice.

Druhá fáza plošnej erózie začína po úplnom zaplnení pôdnych pór vodným roztokom, vsakovacia schopnosť pôdy je nulová, k čomu prispieva i súčasný pokles atmosférického tlaku vzduchu. Zároveň sa začína uplatňovať aj rýchlosť povrchového odtoku v₀ a tým aj schopnosť unášať pôdnu masu podľa dĺžky a sklonu svahu, povrchového odporu trenia na svahu, veľkosť energie dodávanej štruktúrou výskytu a časového priebehu dažďa. Obidve fázy erózneho procesu vyjadruje Obr.:1

Túto energiu povrchového odtoku môžeme vyjadriť vzťahom:

E₀ =0,5·m·v₀² (2)

Z pomeru hodnoty E_n a E₀ môžeme stanoviť, koľko krát je energia dažďových kvapiek väčšia ako energia povrchovo tečúcej vody.

E_n / E₀ =[ v _n /v₀ ]² (3)

Napr.: Ak pri prietrži mračien dažďové kvapky vykazujú priemer d₅₀ = 5 [mm] a ich nárazová rýchlosť dopadu v _n = 8,0 [m·s^-1] , rýchlosť povrchového odtoku na nekrytom povrchu svahu so sklonom s=10 [%], bez vyvinutého ronu vody je v_{0 =} 1,85 [m·s^-1], potom dostaneme relatívnu hodnotu:

E_n /E₀ = [8,0/1,85]² = 18,7

Relatívne číslo sa používa pri hydrologickom ohodnotení priebehu povodňovej vlny z prívalového dažďa. Dážď môžeme hodnotiť aj podľa kinetickej energie dopadu dažďových kvapiek a kinetickej energie povrchového odtoku. Pri výpočte kinetickej energie dažďa porovnávame počet, rýchlosť dopadu a množstvo—objem kvapiek v daždi s predpokladanou kinetickou energiou rýchlosti rozptýleného povrchového odtoku.

Tabuľka 3 : kinetická energia dažďa a odtoku vody:

	Dážď	Povrchový odtok
Objem dažďa m 1mm=1liter=1kg 1cm=10 litrov=10 kg	R- predpokladaný objem vody v [mm , cm/čas]	Predpokladaný odtok 25% z objemu to je R/4
Rýchlosť v	8,0 [m·s-1]je predpokladaná konečná rýchlosť dopadu dažďových kvapiek	1,0 [m·s-1] je predpokladaná rýchlosť povrchového odtoku vody

Kinetická energia  ½ ·R·(8)² = 32R ½·R/4·(1)² = R/8

Z tabuľky: 2 vyplýva, že objem dažďa m má kinetickú energiu /8·32/ 256 krát väčšiu ako povrchový odtok.

Autor upravil hydrologické vzťahy a fyzikálne závislosti štruktúry prívalových dažďov—objem dažďových kvapiek, veľkosť , konečnú rýchlosť dopadu a odvodil jednoduchú rovnicu celkovej kinetickej energie dažďa E_c [J·m^-2] v logaritmickom tvare :

E_c = (206,4+37,39×ln(i))·H_z (4)

Kde: E_c je kinetická energia /KE/ úhrnu dažďa o výške 1cm v [J·m^-2],

i—logaritmus intenzity dažďa i=h/t v [cm·hod^-1],

H_z –celkový úhrn dažďa v [cm]

Z uvedených údajov vyplýva otázka, aká zrážka, podmieňuje vznik eróznych procesov v určitom čase, v závislosti na hydrologických a eróznych vlastnostiach pôdy. Pre územie Slovenska sa takáto zrážka nazýva kritická, ktorá pri zrýchlenej erózii vyvolá odnos pôdy 100 [kg·ha^-1], pri akútnej erózii 1000 [kg·ha^-1]. V prírode je to veľmi zložitý, pracovný a časovo náročný proces. Príčiny sú z časopriestorovej premenlivosti a variability výskytu dažďov a erodotvorných i ekonomických faktorov náročné. Vyriešenie tohto problému je nahradiť prirodzený dážď určitých erodotvorných vlastností, dažďom umelým. Metóda merania bola založená na určení okamžitého povrchového odtoku Ʈ a množstvo erodovaného zmyvu m_e . Umelým dažďom bola zisťovaná energia, výkon a nárazová sila na pôdny povrch. Pre akútnu eróziu za kritickú zrážku sa považuje o intenzite i=0,2÷0,5 [mm·min^-1] s výdatnosťou H=[5÷15 mm]

Tabuľka 4 :Hodnoty kinetickej energie dažďa o výške 1 cm v [J·m^-2]. Celkovú energiu dažďa

dostaneme vynásobením vzťahu celkovým dažďovým úhrnom H_s [cm]

Intenzita zrážky [cm· hod-1]	0,0	0,1	0,2	0,3	0,4	0,5	0,6	0,7	0,8	0,9
1	206	210	213	216	219	221	224	226	228	230
2	233	234	236	237	239	241	242	243	245	245
3	247	249	250	251	252	253	254	255	256	257
4	258	259	260	261	262	263	264	264	265	266
5	267	268	268	269	270	270	272	272	272	273
6	274	274	275	276	277	277	278	278	278	279
7	279	280	281	282	283	283	283	283	283	284

Príklad: akú KE vyvolal prívalový dážď o celkovej výdatnosti 4,8 cm za 1 hodinu zistíme odčítaním z tabuľky 4

E_c =265 [J·m^-2]. Rovnicu E_c je potrebné vynásobiť H _s [cm] celkovým úhrnom dažďa.

Záver

Optimálny variant PEOP musí vychádzať z miery ohrozenia pôdy a má byť nadradený záujmom poľnohospodárskej výroby—jej integrácie, koncentrácie, intenzifikácie a špecializácie, ale súčasne musí rešpektovať záujmy ochrany prírodných zdrojov. Úrodnosti pôdy, čistoty vody a zdravého životného prostredia. I keď najväčšiu zodpovednosť v problematike ochrany pôdy bude mať a má farmár—poľnohospodár, najväčšiu mieru zodpovednosti bude zdieľať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoj vidieka SR. Na ňom záleží ,ako pružne bude reagovať na vydávanie metodických pokynov, jednotné dodržiavanie, usmerňovanie a vykonávanie v praxi. Doterajšie skromné výsledky v ochrane pôdy vedú asi k takémuto postupu realizácie POOP:

-opatrenie : organizačné

-opatrenie : agrotechnické a vegetačné

-opatrenia: stavebné a hydromelioračné

Nie je mysliteľné, aby Ministerstvo riešilo výstavby cyklistických chodníkov, znova budovali na vidieku jasle, škôlky z dôvodu prilákania mladých späť do poľnohospodárskej výroby. Na prvom mieste má byť farmár, ktorý dorába chlieb náš každodenný, poskytnúť mu určité výhody napr.: oslobodiť od obecnej dane, zvýhodniť úver v banke, upraviť poistenie, zjednodušenie dotácií a pod. Lebo on je ten, na ktorom závisí uplatňovanie politiky životného prostredia, ochrany povrchových a podzemných vôd.

Urobiť výraznejší krok v protieróznej ochrane znamená aj v ochrane životného prostredia. Problémy nemožno rozdeľovať na ekonomické a ekologické. Sú to spojité nádoby, citlivo zaznamenávajúce nerovnováhu pri ktorej je nielen pre človeka ale i pre ekonomiku veľkým rizikom, ak je v neprospech ekológie.

Ochrana a zúrodňovanie pôdy je u nás o to naliehavejšia, že erózia na poľnohospodárskej pôde vzrástla od roku 1950 asi 10 násobne , hmotnosť mechanizmov sa zvýšila o 60—200%, počet poľných prejazdov sa zdvojnásobnil, zvýšilo sa zhutnenie pôd na takmer 40% obhospodarovanej plochy . Podiel organickej hmoty vykazuje deficit oproti potrebe o 30—50%.

Príroda, teda aj pôda bola a bude vždy pre človeka bohatstvom, ktoré si nie vždy dostatočne uvedomoval a často sa k nemu choval macošsky. Neúprosná logika hovorí, že koncové zložky poľnohospodárskej výroby , výnosy biomasy, nesmú v žiadnom prípade limitovať osud pôdy na škodu spoločnosti a ľudstva.

Alojz Malíšek

Pozn. red.: bez úprav

www.biosferaklub.info