Opustené hroby na cintorínoch začali podľa nemeckého spravodajského portálu Agrarheute využívať obyvatelia rakúskych miest ako zeleninové záhony.
V mestách rastie dopyt po záhradných pozemkoch. Preto sa na viedenskom cintoríne začalo praktizovať prenajímanie hrobov, o ktoré sa nikto nestará, na pestovanie zeleniny. Medzi zeleninou a rakvou (alebo tým, čo z nej zostalo), je minimálne jeden meter zeme, preto sa nie je čoho obávať, tvrdia iniciátori. „Cintorínsky záhradkári“ sa takto snažia rozptýliť obavy niektorých ľudí o bezpečnosť výrobkov vyprodukovaných na hroboch.
Birgit Ehlers-Ascherfeld, predsedníčka Zväzu nemeckých cintorínskych záhradkárov, tiež odmieta zdravotné obavy spojené s pestovaním ovocia a zeleniny na hroboch: žiadna plodina nie je zakorenená dostatočne hlboko, aby sa dostala do kontaktu s ľuďmi alebo ich pozostatkami, ktoré sú na cintoríne zakopané.
V súčasnosti si myšlienka dať do užívania nepoužiteľné hroby mestským záhradkárom získava čoraz väčšiu podporu. Plocha hrobu je asi dva a pol metra štvorcového a stojí 75 eur ročne. Ponuka je určená pre amatérskych záhradkárov, ktorí nemajú odpor k pestovaniu zeleniny a ovocia na takýchto miestach.
Správca cintorína Walter Poys (51) začal na cintoríne záhradkárčiť pred niekoľkými rokmi. Odvtedy sa dvadsať hrobov na viedenskom cintoríne zmenilo na miniatúrnu zeleninovú záhradku. Podľa Poysa je trend rastúci. „Dopyt rastie,“ hovorí a dodáva, že chce byť v popredí inovácií.
Vedenie cintorína si dalo za cieľ „rozšíriť klasickú návštevu cintorína“. Z tohto dôvodu bolo tento rok už päť náhrobných kameňov prerobených na knižnice. Knihy, ktoré sa dajú požičať, by mali podľa iniciátorov spríjemniť pobyt, pozývať na leňošenie a rozširovať zmysel návštevy cintorína.
„Cintorín by nemal byť len miestom smútku, ale aj miestom oddychu a relaxu,“ hovorí Poyse.
Viedenský cintorín nie je jediný vo svojom podnikaní. Pilotný projekt spustil aj cintorín Jakobi Friedhof v Berlíne-Neuköllne. Na hroboch sa tu pestuje biozelenina. Podobné projekty existujú aj v Braunschweigu a Neuburgu an der Donau.
Tieto západné iniciatívy sa dotýkajú niečoho príliš hlbokého a základného, čo robí človeka človekom. Keď sa ľudia v západnej Európe neobávajú o svoju zdravotnú bezpečnosť pri pomyslení na uhorky vypestované na hrobe, je to koniec pre ľudí aj západnú civilizáciu, ako sme ju poznali. Človek v človeku je stratený. Zostala škrupina, ale vo vnútri – nič … cuketa pestovaná na hrobe. A samotní ľudia sa doslova menia na takú zeleninu, vypestovanú na cintoríne, kde je pochované všetko, čo človeka povznáša, dojíma…
Úcta k mŕtvym? K miestu odpočinku svojich predkov? Nie, o tomto ešte nepočuli. A ak počuli, vysmievajú sa ako atavizmu, zastaranej hlúposti… Na cintorín prišli kvôli „oddychu a relaxu“, porcii vitamínov z hrobového miesta a zaujímavej knihe vytiahnutej z police v krypte.
Západ postupne nezadržateľne degraduje a smeruje k tragickému koncu. Nasvedčuje tomu aj prebiehajúca dehumanizácia, rozklad tradičnej rodiny, s tým spojená demografická kríza a čoraz drzejšie pokusy o legalizáciu kanibalizmu…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info