Kde v Bielorusku rastú stromy, ktoré dokážu darovať zdravie, šťastie a splniť želania?
Aj v 21. storočí mnohí veria, že stromy sú schopné liečiť, dávať šťastie, plniť želania. Medzi posvätné sa zvyčajne dostali stromy, ktoré boli zasiahnuté bleskom, alebo na ktorých sa objavili tváre bohov, vedľa ktorých sa nachádzal kultový kameň alebo vyvieral liečivý prameň vody. A tiež, ktoré majú nezvyčajný tvar alebo napríklad priechodné dutiny, cez ktoré lezú chorí a veria, že tam nechávajú svoje choroby – vysvetľuje kandidátka historických vied Ľudmila Dučicová.
Najmä starí Slovania uctievali dub. Nazývali ho Perunovým stromom a často z dubového dreva vyrezávali sochy Perúna – boha hromu a blesku. Vo folklóre symbolizoval dub celosvetový strom. Horná časť patrila Bohu, svetlu, láskavosti a poznaniu a korene držali mŕtvych v podzemnom svete.
Kult stromov medzi Bielorusmi, rovnako ako u mnohých iných národov, je spojený s uctievaním prírody. V mytologickom obraze sveta našich predkov vystupovali stromy ako symbol večného života. Boli považované za svetovú os, ktorej rôzne úrovne objasňovali štruktúru vesmíru.
Na sviatok zosnulých príbuzných vešali na dolné vetvy uctievaného dubu rôzne vyšívané ručníky a stužky, pretože verili, že jeho silné korene siahajú do ďalšieho sveta. V blízkosti posvätných stromov sa uskutočňovali aj ďalšie rituály a riešili sa otázky, ktoré boli pre komunitu zásadné – dodáva nezávislá bádateľka Irina Klimkovičová.
Mnoho z týchto posvätných stromov má špeciálny deň, keď ich energia a zázračná sila dosahuje svoj vrchol. Za prejavenú neúctu k nim, ako hovoria povery, vždy nasledoval trest.
Nie je možné pomenovať presný počet posvätných stromov v Bielorusku. Okrem toho nie sú miestni obyvatelia vždy ochotní hovoriť o posvätných stromoch, chránia ich tak pred inváziou pútnikov.
Cár – dub, alebo dub – patriarch v Maloritskom okrese, 3 km východne od obce Staroe Romatovo
Najstarší dub v Bielorusku. Legenda hovorí, že na to, aby ste boli zdraví, musíte sa dotknúť kmeňa stromu s tromi časťami tela a stáť tak niekoľko minút. Ženích a nevesta sa tradične na ceste do kostola zastavovali a zastavujú pri tomto Cár dube a vyzývajú ho, aby im posvätil zväzok a následne tancujú okolo neho.
Cár – dub neďaleko obce Tadulino, v Lepelskom okrese
Prírodná pamiatka štátneho významu. V blízkosti bolo kedysi panstvo statkára Reuta. V jeho rodine bola tradícia – oslavovať narodenie detí výsadbou mladého duba. Statok s kaštieľom už dávno neexistuje, ale strom žije dodnes. Ľudia sa na neho obracajú s túžbami, píšu zápisky s prosbami a vkladajú ich do trhlín pod kôrou, niekedy aj s peniazmi.
Posvätný dub neďaleko obce Kosteviči vo Volkovysskom okrese
Nachádza sa v lese. Vedľa stromu sa nachádza pamätný ochranný znak. Podľa jednej legendy sa na dube objavila ikona a odvtedy sa začal považovať za posvätný. Miestny lesník dal vedľa postaviť kovový kríž. Kôra stromu sa používa na liečenie.
Dub Jakub v obci Kozly v Nesvižskom okrese
Prírodná pamiatka štátneho významu. Má asi 230 rokov. Najstarší v Minskej oblasti. Podľa legendy v týchto miestach žil muž, ktorý nemal deti. Modlil sa k Bohu, aby mu dal nasledovníka. A narodil sa jeho syn, ktorý sa volal Jakub. Otec na jeho počesť zasadil dub, ktorý sa odvtedy nazýva dub Jakub. Hovorí sa, že pod jeho širokou korunou oddychoval unavený Napoleon.
Posvätná borovica v obci Budča v Gancevičskom okrese
Prvé záznamy o tomto strome v archívnych dokumentoch sú z roku 1879. Podľa legendy sa v 18. storočí objavila na borovici ikona Matky Božej. Navyše, vedľa stromu sa nachádza prameň vody. Od tejto udalosti bol strom aj miesto považované za posvätné. Pútnici uctievajú borovicu, žiadajú o zdravie, viažu na ňu stuhy a vyšívané ručníky, nechávajú peniaze pre šťastie. Kostol, ktorý tu bol postavený, bol v sovietskych časoch zničený. Nedávno bol však postavený nový kostol. Pri slávnostných bohoslužbách je tu vždy veľa ľudí.
Cár – dub, alebo dub – velikán sa nachádza v dedine Danileviči v Lelčickom okrese
Prírodná pamiatka štátneho významu, súčasť turistickej trasy. Prístup autom k dubu je zakázaný, je potrebné prísť pešo. Na splnenie túžob je potrebné strom objať a požiadať o zdravie, šťastie, hojnosť. Aby človek mal silný a zdravý chrbát, opierajú sa chrbtom o dub.
Posvätná borovica na križovatke neďaleko dediny Cverma v Lidskom okrese
Strom už dávno vyschol kvôli starobe a spadol na zem, ale medzi ľuďmi je stále veľmi uctievaný a obľúbený. Podľa legendy ženu s nemým synom stihla na ceste búrka. Skryli sa pod borovicou. Zrazu strom zasiahol blesk a vystrašený chlapec zakričal: „Mami!“ Tá zostala šokovaná od radosti. A potom, pred jej očami, sa borovica zmenila – ako keby zažila nejaké utrpenie, vetvy sa skrútili. Ľudia sa dozvedeli o udalosti a umiestnili tu drevený kríž.
Odvtedy sa tu mnohí vyliečili z rôznych chorôb. Borovica sa považovala za nedotknuteľnú. Ak na ňu niekto vyliezol, vo väčšine prípadov padol a zmrzačil sa. V roku 1935 bola pri strome postavená kaplnka. Ale za komunizmu ju po 25 rokoch zničili. V roku 2007 bola postavená nová, dnes kaplnku objímajú suché rozľahlé vetvy. Na nich sú stovky viacfarebných obetných stužiek so žiadosťami a modlitbami.
Posvätná borovica Kulina v hornom toku rieky Vilii neďaleko obce Krasniki v Dokšickom okrese
Podľa legendy začal roľník orať pôdu na Veľkú noc. Žena Akulina mu priniesla obed. Počas jedla medzi manželmi vypukla hádka a Akulina povedala: „Bodaj by si sa stal kameňom!“ A manžel jej odpovedal: „A ty borovicou, Kulina!“ Tak sa aj stalo.
Zasnubný dub v Lošickom parku
Podľa legendy v roku 1580 vysadil knieža Drucký pri príležitosti zasnúbenia svojej dcéry tri duby. Jeden, aby sa mladí milovali celý svoj život. Druhý, aby boli oni aj ich potomkovia zdraví. Tretí, aby mali šťastie vo všetkých veciach. Do 21. storočia sa dožil jeden z troch gigantov. Verí sa, že ak sa k nemu priblížite naboso a pokloníte sa, daruje vám lásku, zdravie a inšpiruje k tvoreniu. V roku 2010 zasiahol dub blesk a zostala stáť iba jeho spodná časť. Mnohí však stále úprimne veria v jeho magickú silu a prichádzajú v nádeji na zázrak.
Hruška medzi obcami Bušmiči a Verchoviči v Kameneckom okrese
Táto hruška je pútnickým objektom pre stovky pravoslávnych. Nikto si nepamätá, odkiaľ prišiel tento zvyk, ale je to už viac ako 100 rokov.
Ľudia hovoria, že na tomto mieste pod hruškou sa na prelome 19. a 20. storočia objavila osirelému dieťaťu Matka Božia. Dieťa páslo na kopci ovce a pristihla ho tam hrozná búrka. Dievčatko sa schovávalo pod divokou hruškou, ktorá rástla na poli a začalo plakať, následne sa jej zjavila Panna Mária a predpovedala mu šťastný život.
V dedine jej uverili a na tomto mieste sa začali diať zázraky. Existuje veľa príbehov o vyliečených z ťažkých chorôb. V 60. rokoch minulého storočia orgány vyrúbali hrušku a zničili kaplnku pri nej. Niekto zasadil novú hrušku, ale čoskoro ju zničili tiež. Dnes tu už rastie tretia dedičná hruška.
Každý rok 27. augusta sem prichádzajú kňazi a slúžia obrady. Stovky pútnikov prichádzajú zo všetkých strán. Pred začiatkom slávnostnej bohoslužby sa koná obrad uctievania stromu. Musíte sa dotknúť kmeňa hrušky, modliť sa za zdravie príbuzných a zviazať farebnú stuhu na vetve. Ľudia, ktorí chcú byť uzdravení, osádzajú malé drevené kríže blízko hrušky a ozdobujú ich stuhami.
Irina Klimkovičová a Ľudmila Dučicová
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info