Kategórie

Naši partneri

Flag Counter

Stromy Baobaby – Strážcovia Zeme

Príroda obdarila africký baobab neuveriteľnou dlhovekosťou – sú známe exempláre staršie ako päťtisíc rokov. Tento relatívne nízky podsaditý strom žije v suchých savanách napríklad na Madagaskare, v Senegale, Namíbii, Keni, Mozambiku, v Austrálii. Najstarší baobab rastie v Senegale, nedávno dosiahol vek 5170 rokov.

Veľké teplo a sucho sú obvyklými životnými podmienkami baobabov. Majú mimoriadne dlhé korene siahajúce do podzemnej vody. Drevo je pórovité a pokiaľ je to možné, hromadí zásoby vody. Stredne veľký kmeň dokáže uložiť do zásoby viac ako sto ton vlahy. V najhorúcejšom období baobab zhadzuje listy, kvôli čomu sa zdá, že rastie hore nohami.

Nemenej zaujímavým faktom je, že ak je baobab zoťatý, alebo ho zvalí slon (tieto zvieratá majú radi jeho šťavnaté vlákna v dreve, a preto ho dokážu úplne zjesť) a z koreňového systému zostane iba jeden koreň, bude sa stále snažiť zakoreniť a naďalej rásť aj po ležiačky.

Legenda o baobabe

„Koruna stromu baobabu je podobná koreňom, ako keby bol strom hore nohami. Jedna legenda hovorí, že baobab rástol v nebi. Ale Boh sa bál, že strom zaujme jeho trón a hodil baobab na Zem. Strom nepristál veľmi dobre – hore nohami. Podľa inej legendy Boh otočil baobab na Zemi, aby zastavil jeho rýchly rast. Boh sa bál, že strom vyrastie do oblakov a ľudia budú schopní vyliezť po ňom do nebeského kráľovstva.

Dlho žijúci strážcovia histórie

Pokolenia sa menili a baobaby pokračovali stáť stáročiami. Napríklad ľudia z Madagaskaru veria, že tento posvätný strom odvádza duše mŕtvych. V dedine Murafenu na severe Madagaskaru rastie jeden z najstarších baobabov v tejto oblasti – podľa obyvateľov dediny má asi 2000 rokov. „Všetky baobaby sa považujú za stromy života,“ hovorí 65-ročný Mamena Lover, strážca baobabu v Murafenu. „Naša dedina prekvitá: zbierame dobrú úrodu, deti sa rodia zdravé a ľudia žijú až sto rokov. To všetko vďaka nášmu silnému baobabu. Môj dedo mi povedal, že v minulosti bola neďaleko dedina. Hurikán zrazil ich baobab dole a ľudia začali bez dôvodu zomierať … Pravdepodobne zaobchádzali so stromom neúctivo a ten ich opustil.“

Úcta k baobabu sa prejavuje aj v obradoch. Raz za mesiac je každý člen komunity povinný poďakovať sa stromu za dobrý život. “Ľudia prichádzajú ku mne, potom budú chodiť k môjmu synovi, pretože dar média sa dedí a hovoria mi, čo sa chcú baobabu opýtať a ja hovorím, akú obetu musia urobiť,” vysvetľuje Mamena. „Napríklad moja žena nemohla mať dlho deti. Zabili sme zebu (druh divého býka), uvarili sme ho a zjedla ho celá dedina pod vetvami baobabu. Lebka bola pripevnená k stromu. Do mesiaca žena otehotnela. A ak je želanie jednoduchšie, potom aj obeta môže byť jednoduchšia.“

Vo veľkých mestách, napríklad v hlavnom meste Madagaskaru, Antananarive, sa baobaby stratili v betónovej džungli. A samozrejme, nikto neprináša mŕtve zebu k stromom. Ale ak cesta ide okolo baobabu, človek sa ho určite dotkne pre šťastie. „Keď sa stavali mestá, stromy zavadzali, ale nikoho ani nenapadlo vyrúbať baobab. Tento strom je pre obyvateľov Madagaskaru nedotknuteľný. Navyše, v živom stave prináša viac výhod ako v mŕtvom,“ hovorí Miandry Raza.

Vďaka svojim jedinečným schopnostiam sa strom baobab považuje za najuznávanejší strom v Afrike. V legendách afrických kmeňov je baobab symbolom života a plodnosti a je strážcom krajiny.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie