Vedec, ktorý odhalil ľudstvu tajomstvo zrkadlových neurónov, porozprával, ako zlepšiť vzájomné porozumenie medzi ľuďmi, ako aj o nových prístupoch k liečbe mozgovej príhody a autizmu.
Taliansky vedec, neurofyziológ Giacomo Risolatti, sa narodil v roku 1937 a vyštudoval univerzitu v Padove. V roku 1992 profesor Risolatti uskutočnil revolučný objav, ktorý vyvolal prevrat v psychológii a iných vedách o mozgu. Boli objavené zrkadlové neuróny – jedinečné mozgové bunky, ktoré sa aktivujú, keď sledujeme činy druhých ľudí. Tieto bunky, ako zrkadlo, automaticky „odrážajú“ v našej hlave správanie ostatných ľudí a umožňujú nám cítiť, čo sa deje a akoby sme sami konali. Teraz je Giacomo Risolatti vedúci neurologického ústavu na Univerzite v Parme a je čestným lekárom Štátnej univerzity v Petrohrade.
Skúsenosť s pohárom vody
– Pozrite: Beriem si do ruky pohár vody, – profesor Risolatti nečakane začína náš rozhovor. – Rozumiete, že som vzal pohár, že? Ale vôbec nie preto, že sa vám podarilo zapamätať si všetky zákony fyziky a zanalyzovať: že existuje gravitačná sila a ja pôsobím proti nej atď. Pochopenie mojej činnosti sa vo vás zrodí okamžite vďaka zrkadlovým neurónom – špeciálnym bunkám nášho mozgu, ktoré automaticky, podvedome rozpoznávajú akciu, ktorú vidíme. Poviem viac: ak by bolo teraz možné skenovať mozog, všimli by sme si, že keď ste videli moju akciu, aktivovali sa vo vás rovnaké neuróny, akoby ste si sami vzali pohár do ruky.
Ale to nie je všetko. Raz vo Francúzsku vykonali experiment: jedna skupina dobrovoľníkov bola požiadaná, aby zobrazila rôzne emócie – radosť, smútok; dali im niečo nepríjemné na očuchanie a na tvári sa im prejavilo znechutenie. Ľudia boli fotografovaní. A potom ukázali obrázky inej skupine subjektov a zaznamenali ich reakcie. Čo si myslíte? Pri pohľade na zodpovedajúce emócie na fotografiách mozgy dobrovoľníkov aktivovali tie isté neuróny, ako keby sami napríklad cítili pokazené vajíčka, počuli dobrú správu alebo boli z niečoho zarmútené. Táto skúsenosť je jedným z potvrdení, že okrem „akčných“ zrkadlových neurónov – nazývajú sa aj motorické neuróny, existujú aj emocionálne zrkadlové neuróny. Pomáhajú nám podvedome, bez akejkoľvek mentálnej analýzy a vidia iba výrazy tváre a gestá, aby pochopili emócie inej osoby. Deje sa tak preto, že vďaka „odrazu“ v mozgu my sami začíname prežívať rovnaké pocity.
Majú ľahostajní ľudia nedostatok neurónov?
– Všetci ľudia sú odlišní: sú veľmi citliví a sú bezcitní a ľahostajní, ktorých, ako sa zdá, nemôžete ničím prekvapiť. Možno im príroda nenadelila emocionálnych zrkadlových neurónov?
– Ťažko. Mozog nie je taký jednoduchý. Okrem zrkadlových neurónov určite pracuje naše vedomie a vôľa – s ich pomocou môžeme čiastočne uhasiť tie pocity a emócie, ktoré sa objavujú v dôsledku pôsobenia zrkadlových neurónov.
A ešte väčšiu úlohu zohrávajú sociálne normy prijaté v spoločnosti. Ak spoločnosť podporuje ideológiu sebectva, individualizmu: najprv sa postarajte o seba, o svoje zdravie, materiálne bohatstvo, potom musíte byť sebecký, pretože sa verí, že to povedie k úspechu. V tomto prípade je úloha vášho systému zrkadlových neurónov znížená úsilím vôle, vzdelávaním, zvyčajným správaním.
Na motivácií veľmi záleží. Mimochodom, v mnohých náboženstvách existuje zásada: milujte druhých, ako milujete sami seba. Nemyslite si, že takýto princíp pochádza od Boha – v skutočnosti je to prirodzené pravidlo, ktoré odráža biologickú štruktúru osoby a je založené na práci zrkadlových neurónov. Ak nemilujete ľudí, bude veľmi ťažké žiť v spoločnosti. Medzitým v západných spoločnostiach, najmä v posledných storočiach, nastalo obdobie prísne individualistického prístupu. Napríklad teraz sa Taliansko, Francúzsko, Nemecko vracajú k pochopeniu, že spoločenský život nie je o nič menej dôležitý ako osobný.
„Nehnevajte sa na mužov“
– Ak nakoniec hovoríme o rozdieloch v štruktúre mozgu, potom sa zistilo, že ženy majú v emocionálnom systéme viac zrkadlových neurónov ako muži. To vysvetľuje vyššiu schopnosť žien porozumieť a empatizovať. Boli experimenty, keď dobrovoľníkom oboch pohlaví ukazovali niekoho v stave bolesti a utrpenia – ženský mozog reagoval oveľa silnejšie ako mužský. Stalo sa tak v dôsledku evolúcie: pre prírodu je dôležité, aby matka, ktorá trávi najviac času s dieťaťom, bola emocionálne otvorená, empatizovala, radovala sa, a tým podľa zrkadlového princípu pomáhala rozvíjať emócie u dieťaťa.
– Takže nemá zmysel obviňovať mužov z necitlivosti a hnevať sa na nich?
– Áno, nemusíte sa na nás hnevať (smiech). To je príroda. Mimochodom, existuje ďalší zvláštny experiment, ktorý ukazuje rozdiel medzi mužmi a ženami. Organizuje sa hra: povedzme, že s vami hrám proti niekomu tretiemu, a potom začnete hrať proti mne, úmyselne špekulovať. V tomto prípade sa ja, muž, strašne nahnevám, zatiaľ čo žena považuje takéto správanie za nevinný vtip. To znamená, že žena je viac naklonená odpusteniu, nakoniec sa k mnohým veciam stavia ľahšie. A muž vníma tú istú, povedzme zradu, oveľa vážnejšie a menej ústretovo.
Ako myseľ stavia chorých na nohy
– Objavili ste zrkadlové neuróny pred viac ako 20 rokmi – určite sa od tej doby okrem vedeckého výskumu objavili aj pokusy využiť tento objav v medicíne?
– Áno, pracujeme na praktickom uplatňovaní tohto objavu, a to aj v medicíne. Je známe, že motorické zrkadlové neuróny nás nútia mysľou reprodukovať tú istú akciu, ktorú vidíme – ak ju vykonáva iná osoba, vrátane televíznej obrazovky alebo obrazovky počítača. Napríklad bolo pozorované: keď ľudia sledujú boxerský boj, ich svaly sa napínajú a môžu dokonca zaťať päste. Toto je typický neuroefekt a na ňom je založená nová technológia na zotavenie po mozgovej príhode, Alzheimerovej chorobe a iných chorobách, pri ktorých človek zabudne na pohyb. V súčasnosti experimentujeme v Taliansku a Nemecku.
Pointa je takáto: ak neuróny pacienta nie sú úplne „rozbité“, ale ich práca je iba narušená, potom pomocou vizuálneho impulzu – ukazujúc nevyhnutnú akciu za určitých podmienok – môžete aktivovať nervové bunky a prinútiť ich „odrážať“ pohyby a podľa potreby začať znovu pracovať, ako je potrebné. Táto metóda sa nazýva „terapia akcie a pozorovania“ (action-observation therapy) a v experimentoch poskytuje významné zlepšenie rehabilitácie pacientov po mŕtvici.
Najprekvapivejším výsledkom však bolo zistenie, keď sa pokúsili využiť túto terapiu na zotavenie ľudí po ťažkých zraneniach pri dopravnej nehode – keď je človek zafixovaný v sadre a potom sa skutočne musí naučiť chodiť znova. Zvyčajne v takýchto prípadoch pretrváva dlhú dobu bolestivá chôdza, pacient kríva, atď. Ak sa tradične učí a školí, vyžaduje si to veľa času. Zároveň, ak ukazujete špeciálne vytvorený film so zodpovedajúcimi pohybmi, v mozgu obetí sa aktivujú potrebné motorické neuróny a ľudia za pár dní začnú normálne kráčať. Dokonca aj pre nás vedcov to vyzerá ako zázrak.
„Rozbité zrkadlá“
– Profesor, čo sa stane, ak dôjde k poškodeniu zrkadlových neurónov človeka? Pri akých chorobách sa to stáva?
– V skutočnosti nie je také ľahké masívne poškodiť tieto neuróny, ktoré sú rozmiestnené v mozgovej kôre. Ak má osoba mŕtvicu, poškodí sa iba zlomok týchto neurónov. Napríklad je známe, že keď je poškodená ľavá strana mozgu, človek niekedy nerozumie konaniu iných ľudí.
Najzávažnejšie poškodenie zrkadlových neurónov je spojené s genetickými poruchami. Toto je najčastejšie v prípade autizmu. Pretože mozog takýchto pacientov má narušený mechanizmus „odrážania“ akcií a emócií druhých, autistickí ľudia jednoducho nedokážu pochopiť, čo robia iní ľudia. Nedokážu sa vcítiť do emócie, pretože keď vidia radosť alebo starosti, podobné emócie nezažívajú. To všetko im nie je známe, môže ich to desiť, a preto sa autistickí pacienti snažia skryť, vyhnúť sa komunikácii.
Ak bolo možné zistiť takúto príčinu choroby, priblížili sa vedci k objaveniu liečby?
– Myslíme si, že autistické deti je možné úplne uzdraviť, ak to urobíme vo veľmi mladom veku. V najskoršom štádiu musíte k takýmto deťom preukázať veľmi silnú citlivosť, dokonca aj sentimentálnosť: matka, špecialista, musí s dieťaťom veľa hovoriť, dotknúť sa ho – aby sa rozvíjali motorické aj emocionálne zručnosti. Je veľmi dôležité hrať sa s dieťaťom, ale nie v súťažných hrách, ale v tých, kde úspech prichádza iba so spoločnými akciami: napríklad dieťa ťahá lano – nič nefunguje, matka ťahá – nič, a ak ťahajú dokopy, potom sa získa nejaká cena. … Takto to dieťa rozumie: vy a ja sme spolu dôležití, nie je to strašné, ale užitočné.
Ako je to s domácimi zvieratami?
– Väčšina z nás má domáce zvieratá, ktoré sa pre mnohých stávajú skutočnými členmi rodiny. Naozaj chceme pochopiť ich náladu, komunikovať s nimi zmysluplnejším spôsobom. Je to možné vďaka zrkadlovým neurónom? Majú ich aj mačky a psy?
– Pokiaľ ide o mačky, je veľmi ťažké to zistiť. Museli by im implantovať elektródy do hláv a experimenty na takýchto zvieratách sú u nás zakázané. U opíc a psov je to jednoduchšie: sú viac „vedomé“. Ak opica vie, že dostane banán za určité správanie, potom urobí to, o čo majú vedci záujem.
To sa dá dosiahnuť aj so psom, aj keď ťažšie. A mačka, ako viete, chodí sama a robí, čo chce. Keď pes je, robí to tak, ako my. Chápeme to, pretože my sami konáme podobne. Keď však pes štekne, náš mozog nedokáže pochopiť, čo to znamená. S opicou však máme veľa spoločného a vďaka zrkadlovým neurónom nám veľmi dobre rozumejú.
Uskutočnili sa aj experimenty, ktoré ukazujú, že niektorí zo spevavých vtákov majú zrkadlové neuróny. Majú bunky v motorickej kôre mozgu, ktoré sú zodpovedné za určité noty. Ak človek reprodukuje tieto tóny, aktivujú sa v mozgu vtáka príslušné neuróny.
Ako zdvihnúť náladu sebe aj ostatným
– Profesor, ak podvedome vnímame emócie iných ľudí, potom sa ukazuje, že keď sledujeme hororové filmy alebo tragické správy v televízii, automaticky získame rovnaké emócie? Povedzme, že som naštvaný a začne sa vytvárať hormón stresu, ktorý narúša náš spánok, pamäť, funkciu štítnej žľazy atď.?
– Áno, stáva sa to automaticky. Aj keď sa pokúsite upokojiť, ovládať sa – to môže reakciu len mierne oslabiť, ale nezbavíte sa jej.
– Na druhej strane, môžeme použiť rovnaký princíp práce zrkadlových neurónov, aby sme sa rozveselili?
– Máte pravdu. Ak komunikujete s pozitívnym, veselým človekom alebo pozeráte film s takým hrdinom, vo vašom mozgu sa objavia rovnaké emócie. A ak chcete niekoho rozveseliť, je vyššia šanca, že sa vám to podarí, ak to nebudete robiť s tragickým výrazom na tvári, ale so zhovievavým ľahkým úsmevom.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info