Medzinárodná skupina vedcov začala na Urale v Rusku skúmať najstaršiu objavenú drevennú skulptúru na Zemi. Takzvaný „Veľký Šigirský idol“, ktorý je uložený v Sverdlovskom múzeu v Jekaterinburgu, je dvakrát starší ako najstaršie pyramídy Imhotepa.
„V celej Európe nie je taká starobylá skulptúra. Výskum Idolu, to je sen, ktorý sa stal realitou,“ hovorí Thomas Thurberger z Hanoveru.
„Je to majstrovské dielo, ktoré nesie veľké emocionálne zaťaženie,“ hovorí profesor Ústavu archeológie Ruskej akadémie vied Michail Žilin.
Šigirský idol sa našiel ako vedľajší produkt ťažby zlata 24. januára 1890 v bani v blízkosti súčasného Kirovgradu, pod 4 m vysokou vrstvou rašeliny. Zlatokopovia našli päťmetrovú drevenú skulptúru, dve oddelené hlavy, veslo a tri veľké lyžice. Majiteľ bane gróf Stenbock-Fermor daroval najväčší objav nadšencom z oblasti vedy – Uralskej spoločnosti prírodovedcov. Do regionálneho múzea sa Idol dostal skrátený takmer o polovicu.
V súčasnosti vyzerá ako trojmetrová skulptúra pokrytá ornamentom, v ktorej je zakomponovaných sedem tvárí. Vek artefaktu bol stanovený v roku 1997 rádiokarbonovou analýzou na 8680 rokov, plus – mínus 140 rokov, alebo 73. storočie pred naším letopočtom. Podobné exponáty neexistujú ani v Britskom múzeu. Idol sa radí medzi najstaršie pamiatky, ktoré sa stali medzníkom v histórii ľudskej civilizácie.
„Jedná sa o unikátnu sochu, ktorá nemá obdobu nikde na svete. Šigirský idol je aj veľmi živý, ale aj veľmi zložitý. Ornamenty, ktorými je pokrytý, nie sú nič iné ako zašifrovaná informácia. S ich pomocou si ľudia odovzdávali svoje znalosti,“ – hovorí profesor Michail Žilin.
Ako sa dokázalo stať drevo staršie ako pyramídy alebo Noemova archa a odolnejšie ako kameň? Skulptúra je vytesaná z fytoncídneho smrekovca a následne zakonzervovaná v rašeline, v kyslom anaeróbnom prostredí, ktoré ničí mikroorganizmy. Napríklad lekárski odborníci dokázali určiť menu starodávnych ľudí preskúmaním žalúdka múmií z bažín. Na Urale archeológovia často nachádzajú v rašeliniskách časti sietí, alebo lán z vŕbovej kôry.
Ale kľúčovým problémom drevených artefaktov nie je ich nájsť, ale ako ich uchrániť pred vysychaním, praskaním a zničením. K zachovaniu skulptúry prispela ešte predrevolučná konzervácia voskom. V roku 2003 ho umiestnili do špeciálnej klimatizovanej vitríny, ktorá je modifikáciou inkubátora pre predčasne narodené deti, vyrobená ako špeciálna objednávka vo vojenskom uralskom závode.
Skulptúra stála viac ako desať rokov nedotknutá, kým nemeckí vedci nezískali grant na jej výskum s cieľom zistiť s maximálnou presnosťou jej vek. Z grantu, ktorý je vo výške okolo 10 000 eur, sa 80 % vynaloží na výskum najnovšou metódou zrýchlenej hmotnostnej spektometrie. Je zaujímavé, že na výskum takéhoto unikátneho nálezu sa nenašli skôr finančné prostriedky, veď suma 10 000 eur je smiešna v porovnaní s miliónmi, ktoré sa vynakladajú na oveľa mladšie artefakty a archeologické výskumy…
Do Jekaterinburgu s profesorom Michailom Žilinom prišli dvaja profesori z Nemecka – Thomas Terberger z odboru kultúrneho dedičstva Dolného Saska a Karl-Uwe Heussner z berlínskeho Archeologického ústavu. Odborníci odobrali päť mikroskopických vzoriek, po každých 50 letokruhoch, aby určili vek Idolu s presnosťou plus – mínus 50 rokov. Podľa ich slov, proces „komunikácie“ s Idolom urobil na nich „ohromujúci“ dojem.
„Postava je vyrezaná zo smrekovca, ktorý, ako vidíme podľa letokruhov, rástol minimálne 159 rokov. Odobrané vzorky nám poskytnú informácie o izotopoch, ktoré zodpovedajú dobe, v ktorej strom rástol,“ povedal profesor Heussner.
Profesor Žilin sa bude medzitým venovať analýze a pokúsi sa zistiť pod mikroskopom, akými nástrojmi bola skulptúra vyrobená. Už je známe, že ústa neboli vypálené, ale vydlabané nejakým nástrojom.
„Myslíte si, že ľudia žili v neustálom strachu pred mocnými silami nepochopiteľnej povahy? Zabudnite na tieto nezmysly! Človek, ktorý vyrobil Idol, žil v harmónii s okolitým svetom, bol intelektuálne rozvitý so zložitým duchovným svetom,“ hovorí profesor Žilin.
V múzeu môžete vidieť muža s výraznými lícnymi kosťami, s obočím a rovným nosom. Tvár rekonštruoval profesor Michail Gerasimov. Orlí nos vznikol z rovného, až keď sa kúsok oddelil. Zistiť viac výskumom v Šigirskom rašelinisku už nie je možné, keďže ho rozryli rýpadlá a zasypali stavebným odpadom.
Svetlana Savčenková, hlavná kurátorka múzea, si myslí, že v tvárach a ornamentoch Idolu je zakódovaná dôležitá informácia. Neďaleko mesta Tagil, tiež v Sverdlovskej oblasti a v rovnakej geologickej vrstve, v akej sa našla skulptúra Idolu, boli objavené hlinené tabuľky s písmom. Ural, jedno z najstarších pohorí na svete ukrýva ešte veľa tajomstiev…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info