„Môžem sa spýtať na jednu otázku, ktorá ma trápi?” – spýtal som sa svojich učiteľov.
„Samozrejme!“ – usmial sa Jarun.
„U vás pravdepodobne boli niekedy veľkomestá?“
„Veľmi dávno, mladý muž.“
„Zaujíma ma, ako ste sa ich zbavili?“
„Zo začiatku ich pre nepotrebnosť obyvatelia opustili. Nasťahovali sa do domov, ktoré boli pre nich postavené v prírode.“
„To, čo vy nazývate štvrťami obrovskej planetárnej metropoly?“
Jarun prikývol. „A potom boli všetky mrakodrapy miest bývalej epochy zlikvidované. Všetky bez výnimky. Iba najhodnotnejšie budovy prežili, hlavne ako múzeá.“
„A kde sa podel všetok tento odpad? Milióny metrov kubických tehál, betónu, kameňa?“
„Železa, skla a plastov,“ – dodal Rad – „nakoniec zo všetkých skládok a ľudskou činnosťou otrávenej pôdy boli na morských šelfoch vybudované rozsiahle ostrovy.“
„Tam sú teraz zelené lesy a kvitnú záhrady.“ – dodal Jarun.
„To je skvelé, problém zmenili na užitočné dielo.“
„To je náš spôsob života, mladý muž. Štýl usporiadania planéty akejkoľvek vysoko rozvinutej civilizácie vesmíru.“
„To isté čaká aj našu Zem?“
„Pokiaľ na vašej Zemi zvíťazia potomkovia bielych bohov, tak sa aj stane.“
„A pokiaľ nezvíťazia?“
„Čo je to za otázka? Ako môžeš neveriť v triumf spravodlivosti?“ V hlase strážcu som počul pohoršenie.
„Pokiaľ nebudeš veriť vo víťazstvo, tak nebude.“
„Verím vo víťazstvo, ale kedy príde? Za stovky rokov?! Chcel by som ho vidieť v tomto živote.“
„Čo ti bráni? Napríklad v nedotknutej prírode uvidíš výstavbu prvých štvrtí budúcej planetárnej metropoly.“
„Zaujímavé, kde?“
„U vás v Rusku, kde inde?“ – zasmial sa Jarun.
Georgij Sidorov – „Dedičstvo bielych bohov“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info