Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Tag Archives: dejiny

Ustjurtská plošina v Kazachstane

Ustjurtská plošina (Plateau Ustyurt) je veľká oblasť na území súčasného Kazachstanu s rozlohou okolo 20 0000 kilometrov štvorcových. Do 80-tych rokov minulého storočia bola táto archeologická rezervácia „bielym miestom“ na mape histórie. V roku 1986 sa vedci z Akadémie vied ZSSR rozhodli zo vzduchu preskúmať staroveké a stredoveké pamiatky architektúry a objavili niečo nečakané.

Územie medzi dedinami Say-Utes a Beineu bolo pokryté podivnými kresbami viditeľnými iba zo vzduchu, ktoré pripomínali kresby v púšti Nazca. Šípky, ako ich nazývajú vedci, sú roztiahnuté od mysu Duan v Aralskom mori, minimálne 100 kilometrov do vnútrozemia plošiny Ustjurt. Jednotlivé kresby – šípky sa príliš tvarom a rozmermi od seba nelíšia, iba niektoré majú priame línie a niektoré prehnuté a ukazujú smerom na sever. Na niektorých obrazcoch línie jedných šípok pretínajú obrysy iných.

Dedičstvo severu – expedícia Georgija Sidorova

Expedícia Georgija Sidorova si stanovila za cieľ nájsť dôkazy, že Ruský národ obýval sever Ruska už veľmi dávno. Film z expedície Georgija Sidorova po vodách Severného ľadového oceánu a povodia rieky Ob prináša cenné snímky pre bádateľov ruského severu a taktiež ukazuje krásy prírody.

Pozornosť diváka zaujmú mohutné 7 m široké múry z masívnych veľkých kamenných blokov Soloveckého kláštora, proti ktorým bolo bezmocné aj vtedajšie delostrelectvo a ktoré nemohli byť vybudované jednoduchými mníchmi ako ochrana pred banditmi v polovici 15. storočia. V týchto vzdialených severných miestach sa neobjavila žiadna armáda známa zo súčasnej histórie.

Kameň vedľa obce Kameň

Veľký žulový monolit sa nachádza východne od obce Kameň v Novgorodskej oblasti v Rusku, na pravom brehu potoka Šelepskij. Výška monolitu 5,1 m, šírka od 7 m do 8,6 m, obvod pozdĺž horného okraja 32 m. Kameň je pritom zapustený v pôde v neznámej hĺbke. Kryštalická hornina monolitu patrí do skupiny granitov.

V roku 2012 bol žulový monolit vyhlásený za prírodnú pamiatku regionálneho významu a priľahlé okolie 0,67 ha získalo štatút osobitne chránenej prírodnej oblasti. Kameň je najväčším monolitom na území Novgorodskej oblasti a zaraďuje sa ku kultovým kameňom a predmetom pohanského uctievania ešte spred kresťanskej doby. Má historický a kultúrny význam. Každý rok od 6. do 7. júla na sviatok  Kupala sa okolo monolitu organizujú oslavy.

Pevnosť Sarmizegetusa v Rumunsku

Pevnosť, alebo mesto Sarmizegetusa v Rumunsku, bolo podľa oficiálnych zdrojov hlavným vojenským, religióznym a politickým centrom Dácie. Nachádza sa v pohorí Sureanu na úzkom zalesnenom hrebeni medzi údoliami Piriul Alb a Godean, vo výške približne 1000 až 1200 metrov nad morom. Sarmizegetusa je možné preložiť ako pevnosť na skale.

Sarmizegetusa, ktorá pozostáva zo šiestich pevností, bola sídlom vládcov Dácie. Po porážke Dákov Rimanmi v rokoch 101 až 106 nášho letopočtu, bolo 40 km od sídla Dákov postavené hlavné mesto rímskej provincie Dácie, ktoré existovalo v rokoch 106 až 271 nášho letopočtu. Po páde Rímskej ríše obe sídla upadli a spustli.

Výskum najstaršej skulptúry na svete nájdenej na Urale

Medzinárodná skupina vedcov začala na Urale v Rusku skúmať najstaršiu objavenú drevennú skulptúru na Zemi. Takzvaný „Veľký Šigirský idol“, ktorý je uložený v Sverdlovskom múzeu v Jekaterinburgu, je dvakrát starší ako najstaršie pyramídy Imhotepa.

„V celej Európe nie je taká starobylá skulptúra. Výskum Idolu, to je sen, ktorý sa stal realitou,“ hovorí Thomas Thurberger z Hanoveru.

„Je to majstrovské dielo, ktoré nesie veľké emocionálne zaťaženie,“ hovorí profesor Ústavu archeológie Ruskej akadémie vied Michail Žilin.

Prečo strážcovia sedia vo svojich úkrytoch a neotvárajú znalosti všetkým želajúcim

„Kto sú „Mysliaci Temní“, Sever?“ – nevydržala som.

„To je Temný Kruh, ktorý zahŕňa „šedých“ Volchvov, „čiernych“ mágov, finančných géniov (svojich pre každé obdobie) a mnoho tomu podobných. Jednoducho, je to pozemské (a nielen také) spoločenstvo „temných“ síl.“

„A vy s nimi nebojujete?! Ty o tom hovoríš tak pokojne, akoby sa ťa to netýkalo! Ty predsa tiež žiješ na Zemi, Sever!“ V jeho očiach sa objavil smrteľný smútok, akoby som sa náhodou dotkla niečoho hlboko smutného a neznesiteľne chorého.

Tajomný starobylý komplex nájdený v Mongolsku

Skupina archeológov objavila zaujímavý pamätník vo východnom Mongolsku. Vykopávky vedené profesorom Takashi Osawom z Univerzity v Osake trvali takmer tri roky, od roku 2015 do 2017. Odhalené boli starobylé ruiny komplexu pozostávajúceho z kamenného sarkofágu uprostred násypu. Sarkofág bol obklopený 14 kamennými stĺpmi, ktoré boli pokryté runovými nápismi. Nápisy archeológovia zaradili k tureckému etniku.

Kolymský kozmodróm

Kolymská oblasť, alebo Kolyma je oblasť na severovýchode Ruskej federácie, na Ďalekom východe. Na severe susedí s Východosibírskym morom a Severným ľadovým oceánom, na juhu s Ochotským morom. Meno je odvodené od rieky Kolymy. Časť oblasti leží za severným polárnym kruhom a väčšinu oblasti pokrýva permafrost – večne zamrznutá pôda a tundra. Najväčšie mesto oblasti je Magadan.

Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia sa Kolymská oblasť stala miestom, kde bolo založených desiatky táborov nútených prác pre odsúdených ľudí, ktorí pomáhali budovať rôzne stavby. Výstavba jednej takejto stavby začala v lete roku 1932 na náhornej plošine Jukagir, asi 120 km severovýchodne od dediny Zyrjanka.

Voynichův rukopis

Ilustrovaná kniha psaná dosud neznámým jazykem se čtyřiceti znaky dostala svoje jméno podle amerického antikváře a sběratele knih polsko-litevského původu Wilfrida M. Voynicha, který ji odkoupil v roce 1912 v Itálii z knihovny jezuitského řádu. Dnes leží v trezoru americké univerzity v Yale. Odborníci univerzity v Arizoně knihu v roce 2009 podrobili radiouhlíkovému rozboru, který na 95 % sdělil, že rukopis vznikl mezi lety 1404 až 1438.

Podle způsobu provedení kreseb v rukopise se obecně předpokláda, že místem jeho původu je Evropa, nejspíše Itálie, anebo alespoň, že jeho autor byl Evropanem. Podle dalších indicií je pak autorství často připisováno některému z českých, respektíve v Čechách žijících učenců.

Záhadné stavby na Novom Zélande

V strede Severného ostrova Nového Zélandu sa nachádza jazero Taupo. Okolo jazera sú nedotknuté divoké lesy, ktoré sú vyhlásené za chránené územie Kaimanawa Forest Park. Jazero Taupo vzniklo na mieste obrovského krátera sopky. V roku 1990, tridsať kilometrov od jazera v lese, v blízkosti cesty, objavili turisti záhadné zrúcaniny, kedysi pravdepodobne gigantskej stavby. Toto miesto je na Novom Zélande známe ako múr Kaimanawa – Kaimanawa Wall.