V riekach Mokša a Sura v Rusku ležia až 4 milióny kubických metrov prastarého dreva, ktoré sa tam ocitlo v dôsledku neznámej katastrofy.
Pojem „bahenné drevo, alebo bahenný dub“ je všeobecne známy. Historicky sa takéto drevo získavalo buď umelým spôsobom, alebo jeho vyťažením z riek. Pri umelom procese sa kmene dubov či iných stromov ponárali do vodných nádrží na minimálne 40 až 50 rokov, čím sa spustila chemická reakcia.
Dub obsahuje vysoké množstvo trieslovín, zatiaľ čo voda obsahuje soli železa. Chemická reakcia medzi soľami železa a trieslovinami vytvára stabilné, ťažko rozpustné komplexy čierno-zelenej alebo čierno-modrej farby. Tieto komplexy sfarbujú drevo do tmava a dodávajú mu osobitý, ušľachtilý vzhľad.
Z takto upraveného dreva sa následne vyrábali rozličné predmety, od malých škatuliek a krájacích dosiek až po nábytok. Výrobky z tohto dreva boli vždy vysoko cenené pre svoju trvácnosť, pevnosť a krásu. Stôl vyrobený z tohto druhu dreva môže stáť v Rusku až 5 miliónov rubľov.
Málokto však vie o dlhoročnej tradícii ťažby prírodného bahenného dreva. Tieto kmene – ktoré ležali v močiaroch, jazerách či korytách riek celé stáročia, ba až tisícročia – sa v minulosti vyťahovali z riek pomocou konských záprahov, hoci dnes sa na to využíva moderná technika.
Ťažba bahenného dubu na Rusi sa začala už za vlády Petra I. K rozsiahlej ťažbe sa však pristúpilo až v 19. storočí. O nálezisku takéhoto dreva v Kostromskej oblasti sa píše v publikácii *Ruské lesníctvo* (*Russkoye Lesnoye Delo*) z roku 1882. Neskôr, v roku 1910, zriadilo vedenie železnice Moskva – Kazaň vlastné sklady dreva a spustilo ťažbu „čierneho dubu“ (bahenného dubu) z rieky Sura v Penzenskej gubernii.
Náleziská bahenného dubu v Penzenskej oblasti pútali pozornosť aj zahraničných obchodníkov. Napríklad v roku 1913 inicioval zástupca britskej spoločnosti McKnight – muž menom Dykes – priemyselnú ťažbu tzv. bahenného duba (subfosílneho duba). Vďaka využitiu špecializovanej metódy sušenia sa mu podarilo predať v Anglicku približne 300 kubických metrov tejto suroviny. Činnosť však bola zastavená po vypuknutí prvej svetovej vojny.
K otázke ťažby bahenného duba sa vrátili koncom 20. rokov 20. storočia. Plánované hospodárstvo zavedené po revolúcii však bránilo súkromným osobám samostatne rozvíjať ťažobné a výrobné aktivity, a tak mnohé nápady zostali dlho nerealizované. Až v 30. rokoch začal závod v Kujbyševe na základe odborných odporúčaní organizovať ťažbu bahenného duba z riek Sura a Mokša v Penzenskej oblasti. Dnes slúžia povodia riek Mokša, Sura, Šukša, Vad a Vyša v tejto oblasti ako jeden z hlavných zdrojov čierneho bahenného duba v Rusku.
Rusko je najväčším vývozcom tejto jedinečnej suroviny – bahenného duba. Proces vyťahovania stromov prebieha nasledovne: potápači lokalizujú stromy na dne rieky a kmeňom pripevnia lano, na čo ich mechanizmy – napríklad traktor alebo mobilný žeriav – vytiahnu von.
V sovietskom období boli v povodiach riek Mokša a Sura v Mordviansku zdokumentované obrovské zásoby bahenného duba, odhadované až na 2 milióny kubických metrov. Súčasné odhady uvádzajú objem tohto dreva až na úrovni 4 až 5 miliónov kubických metrov. Obchod s touto surovinou zažíva oživenie.
Vedecké analýzy datujú vek týchto stromov do obdobia pred 2 000 až 3 000 rokmi. Samotné duby však v čase, keď spadli, také staré neboli – mali približne 200 až 300 rokov.
Mokša je pomerne malá nížinná rieka a prítok rieky Oka. Je dlhá 656 km a jej povodie má rozlohu 51 000 km². Rieka Sura, prítok Volgy, sa nachádza východne od rieky Mokša.
Len si predstavte rozsah možnej priemyselnej ťažby tohto tzv. bahenného duba! Zamyslite sa nad tým: kmene dubov nezhnili; namiesto toho boli rýchlo pochované pod hrubými vrstvami bahna, piesku a ílu v riečnych korytách. Množstvo týchto kmeňov predstavuje ekvivalent tisícok hektárov prastarého lesa. Čo sa stalo v minulosti? Prečo skončilo v riekach také obrovské množstvo stromov? Neboli odplavené do mora; kmene zostali ponorené pod vodou a usadeninami.
Dalo by sa predpokladať, že keď rieky neustále menili svoje korytá, podomleli korene stromov rastúcich na brehoch, čo spôsobilo ich zrútenie do vody. Prúd by ich však mal odniesť preč. Namiesto toho kmene často jednoducho vyčnievajú z ílovitých brehov.
Náleziská bahenného duba sa nachádzajú aj pozdĺž brehov riek Kľazma a Oka. Podobné ťažobné aktivity zamerané na bahenný dub existujú – alebo existovali – aj na Ukrajine.
Prečo sa tak obrovské zásoby bahenného duba nachádzajú práve v riekach Mordvianska? Je možné, že dubové lesy tu kedysi pokrývali rozsiahle územie a v určitom okamihu ich zničila neznáma katastrofa, ktorá ich spláchla do riečnych nív a pochovala pod nánosmi bahna.
Je celkom možné, že k tomu došlo v rovnakom čase, keď sa iné stromy ocitli uväznené vo vrstvách arktickej večnej zamrznutej pôdy…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info