Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Tag Archives: dlhovekosť

12 pravidiel dlhovekosti od Fiodora Uglova

Významný ruský chirurg Fiodor Grigorievič Uglov (1904 – 2008) počas svojho dlhého života vykonal okolo desaťtisíc operácií. Za celý svoj život Fiodor Grigorievič nevyfajčil ani jednu cigaretu a nevypil ani jeden pohárik vodky, ale každé ráno začínal s rozcvičkou a v zime sa trel snehom. Prežil aktívnych 104 rokov a je zapísaný v knihe rekordov ako najstarší praktikujúci chirurg na svete. Za svoj život získal množstvo titulov a ocenení.

Keď sa Fiodora Grigorieviča počas jeho života opýtali, ako prežil viac ako sto rokov a stále je plný energie, prednáša a vykonáva najťažšie operácie, on s úsmevom  odpovedal: „Moja mama mi pri nastúpení na lekársku fakultu Saratovskej univerzity povedala: „Synu, ľuďom rob dobro a nečakaj na to, že ti okamžite odpovedia tým istým. Urobil si dobro a zabudni na to. Dobro sa ti určite vráti a práve vtedy, keď ho budeš práve potrebovať.“

Neustály rozvoj mozgu pomáha zachovávať mladosť

Neustála intelektuálna práca počas života nám pomáha dlhšie uchovať práceschopnosť a spomaliť starnutie. Popredná vedecká pracovníčka Laboratória fyziológie Vedeckého neurologického centra Ruskej akadémie vied Dr. Natália Ponomareva hovorí:

„Každý vie, že svaly je nutné zaťažovať, aby boli lepšie zásobované krvou a boli lepšie vyživované, ale aj mozog vyžaduje neustále zaťaženie pre dobré zásobovanie krvou. Aktívne pracujúce bunky lepšie spolupracujú navzájom a vytvárajú sa medzi nimi nové spojenia, menia okolo seba prostredie a v reakcii sa cievy mozgu rozširujú, mozog je efektívnejšie zásobovaný živinami a to znamená, že je v lepšej forme.

Vedci sa domnievajú, že pravidelné návštevy sauny predlžujú život

Vedci – lekári z Univerzity vo východnom Fínsku tvrdia, že pravidelné návštevy sauny predlžujú život človeka a znižujú pravdepodobnosť vzniku mnohých ochorení súvisiacich s vekom. Vrátane kardiovaskulárnych a respiračných ochorení.

Fínski a britskí lekári vychádzajú z 24 ročného výskumu zdravia 1620 mužov, ktorí navštevovali saunu štyri až sedemkrát do týždňa. Výsledky ukázali, že títo muži boli o 50 % menej náchylní na vysoký krvný tlak. Vedci sa domnievajú, že saunovanie urýchľuje srdcový tep, rozširuje cievy, a tým zlepšuje krvný obeh.

Narušené životné prostredie spôsobuje rýchlejšie starnutie ľudských buniek

Ľudia, ktorí žili v detstve v zlých ekologických podmienkach, starnú na bunkovej úrovni rýchlejšie ako ich rovesníci, ktorí žili viac menej v dobrých nenarušených ekologických podmienkach – tvrdia vedci v správe zverejnenej v časopise Environment International.

„Dĺžka telomér počas pôrodu a v prvých rokoch života značne ovplyvňuje pravdepodobnosť rôznych ochorení v dospelosti. Je nutné uskutočniť ďalšie vedecké štúdie na posúdenie všetkých následkov ich skrátenia spôsobeného znečistením ovzdušia“ – povedal Deliang Tang z Kolumbijskej univerzity v New Yorku v USA.

Súbor pravidiel doktora Hinohara Shigeakiho pre dlhovekosť

Doktor Hinohara Shigeaki (1911-2017) je jedným z tých, ktorým Japonsko vďačí za dlhovekosť svojich obyvateľov. On sám bol vzorom na naše pomery neuveriteľne aktívnej staroby. Po dovŕšení 75 rokov napísal a publikoval 150 kníh, po dovŕšení 100 rokov aj naďalej liečil ľudí a prednášal. Dožil sa 105 rokov.

Doktor Hinohara Shigeaki bol do svojej smrti prezidentom nemocnice St. Lukes v Tokiu. Medzinárodná nemocnica St. Lukes v Tokiu je jedna z najväčších v Japonsku. Zamestnáva 250 vyškolených skúsených lekárov, 21 lekárnikov, 670 zdravotných sestier, 199 medicínskych technikov, 142 administratívnych technikov. Ambulantne denne obslúži v priemere 2500 pacientov.

Prekrásne kvitnúce polia bylín v Japonsku

0_8bfc1_b93dd99f_XLV Japonsku 50 % lekárov predpisuje pacientom len byliny a ostatných 50 % lekárov predpisuje byliny a prípravky súčasnej chemickej syntézy. Japonci konzumujú v jedlách 160 rastlín a zaraďujú sa medzi najdlhšie žijúcich na Zemi.

Vedecká štúdia odhalila dva hlavné psychologické faktory dlhovekosti

1326780514354_programmaPre identifikáciu faktorov, ktoré zvyšujú riziko úmrtia, vedci analyzovali údaje psychologických testov viac ako šesťtisíc seniorov, ktoré boli zhromaždené počas 29 rokov. Ukázalo sa, že najvýznamnejšie faktory s nízkym rizikom predčasného úmrtia je cítiť sa zdravým a schopnosť rýchlo analyzovať informácie.

V rôznych vedeckých štúdiách bola aj predtým preukázaná korelácia určitých charakteristík a faktorov s vysokým rizikom úmrtia. Problémom týchto štúdií je, že väčšina z nich je zameraná špeciálne na štúdium jednotlivých rizikových faktorov a nedáva žiadne predstavy o vplyve rôznych iných parametrov. V novej vedeckej štúdii sa skupina európskych vedcov obrátila k rozsiahlej databáze, aby identifikovali čo možno najviac príčin zvýšeného rizika úmrtia. Výsledky analýzy boli uverejnené v časopise Psychological Science.

Zrieknutie sa kultúry a tradícií svojich predkov zrýchľuje tempo stárnutia

%d0%b1%d0%b0%d1%86%d0%b5%d0%b2%d0%b8%d1%87_%d0%b2_%d0%b0_%d0%bc%d0%b3%d1%83„Japonci žijú dlhšie, pretože jedia veľa rýb a ešte preto, že žijú doma, tam, kde sa narodili a jedia to, čo jedli ich predkovia,“ hovorí Dr. Valerij Bacevič z Vedecko-výskumného inštitútu antropológie v Moskve, ktorý sa zúčastnil mnohých výskumov a štúdií na témy: antropoekológia, adaptácia populácií, röntgenoantropológia, rýchlosť ontogenézy.

„Ukazuje sa, že čím lepšie a pohodlnejšie žijeme, tým horšie pre naše zdravie.  Reálny príklad. Nedávno sme sa vrátili z expedície z Altaja. Od začiatku sedemdesiatych rokov študujeme populáciu Strednej Ázie, jej adaptáciu k rôznym podmienkam. Skúmali sme 800 detí 200 km od Gorno-Altajska. O výsledkoch je ešte predčasne hovoriť, ale prvé výsledky sú pôsobivé. Deti sa stali väčšími a dospievajú skôr. Mnohí študenti trpia obezitou. Tuk stimuluje zrýchlené tempo vývoja (celý rad pohlavných hormónov má tukový základ). Obyvateľstvo, ktoré sa po stáročia zaoberalo chovom dobytka, fyzickou záťažou a mäsovo-mliečnou štruktúrou jedla, bolo adaptované k špecifickému spôsobu života, ktorý zrazu nahradil tieto tradície. Vo výsledku je organizmus v šoku, čo vedie k skorému výskytu chorôb dospelých a nakoniec k predčasnému starnutiu.“

Neobyčajné životné osudy našich predkov

krizKedykoľvek zistíme prekvapivú informáciu o našich predkoch, uvedomíme si, ako málo vieme. V novinách z roku 1937 z archívov mesta Saratov sa podarilo nájsť podrobnejšie informácie o záhadnej starenke Agafje Suvorovej, ktorej kríž na hrobe informuje, že sa dožila 140 rokov.

6. januára 1937 prebiehalo v Sovietskom zväze sčítanie ľudu, pri ktorom sa zistil najstarší žijúci človek v Saratove. Bola ním Agafja Suvorová. Informuje o tom článok publikovaný v novinách „Komunista“ 15. Januára 1937.

Storočný chirurg o našom zdraví a živote

images„Naše srdce, ktorého veľkosť je o niečo väčšia ako päsť, vykonáva počas života gigantickú prácu. Posiela do tepien od 5 do 30 litrov krvi za minútu a bije v priemere 100 tisíckrát za deň, 36 miliónkrát za rok, 2,5 miliárdkrát za 70 rokov života.

Srdce svojím výkonom a dobou práce bez „generálnej opravy“ prevyšuje všetky mechanizmy vynájdené človekom. Tak, ako môžeme nechrániť taký zázrak prírody?