Dr. Uffe Ravnskov publikoval od roku 1990 asi 40 štúdií a správ v renomovaných škandinávskych a medzinárodných medicínskych časopisoch, ktoré kriticky skúmali spornú súvislosť medzi cholesterolom a kardiovaskulárnymi chorobami.
Jedna z jeho najvýznamnejších publikácií – kniha „The Cholesterol Myth“ („Mýty o cholesterole“) – vyšla prvýkrát vo Švédsku a následne vo Fínsku, Nemecku, USA.
Ľudia so zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi žijú dlhšie. Toto vyhlásenie sa javí tak neuveriteľné, že je potrebná určitá doba, aby si človek uvedomil jeho význam. Napriek tomu táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z mnohých vedeckých výskumov.
Podľa údajov zverejnených v roku 1994 Dr. Harlanom Krumholzom z Oddelenia srdcovo-cievnej medicíny na University Yale, zomierali starší ľudia s nízkym obsahom cholesterolu na infarkt myokardu dvakrát častejšie ako ľudia rovnakého veku s vysokým obsahom cholesterolu. Priaznivci „cholesterolovej kampane“ jeho pozorovania dôsledne ignorujú alebo ich považujú za zriedkavú výnimku spomedzi množstva štúdií, ktoré priniesli opačné výsledky.
Ale tieto údaje nie sú výnimkou. V súčasnosti existuje už veľa údajov, ktoré sú v rozpore s lipidovou hypotézou.
Presnejšie, väčšina pozorovaní u starších ľudí ukázala, že vysoký cholesterol nie je rizikovým faktorom pre srdcové choroby. Bol to výsledok môjho preskúmania lekárskej databázy týkajúcej sa tejto problematiky. K tomuto záveru dospeli autori 11 výskumov starších ľudí; neskôr v 7 štúdiách sa zistilo, že vysoký obsah cholesterolu tiež nie je prediktívnym znakom vo všetkých prípadoch úmrtí.
V súčasnosti sa všeobecne uznáva, že 90 % všetkých kardiovaskulárnych chorôb sa vyskytuje u ľudí starších ako 60 rokov. Navyše takmer všetky štúdie naznačujú, že vysoký cholesterol nie je pre ženy rizikovým faktorom.
Vysoký cholesterol je teda rizikovým faktorom pre menej ako 5 % tých, ktorí zomrú na infarkt myokardu.
Pre ľudí s vysokým cholesterolom existujú ešte utešujúcejšie dôkazy: 6 štúdií zistilo, že existuje opačný proporcionálny vzťah medzi celkovou úmrtnosťou a celkovým alebo LDL („zlým“) cholesterolom alebo oboma. To znamená, že tí, ktorí sa chcú dožiť vysokého veku, sú na tom lepšie s vysokým, ako s nízkym obsahom cholesterolu.
Vysoký cholesterol chráni pred infekciou
Mnoho štúdií ukazuje, že nízka hladina cholesterolu v určitých situáciách je horšia ako vysoká.
Napríklad v 19 veľkých štúdiách zameraných na celkovo 68 000 úmrtí, ktoré prehodnotil profesor David R. Jacobs so spolupracovníkmi z katedry epidemiológie na univerzite v Minnesote, bol nízky cholesterol identifikovaný ako prediktor vysokého rizika úmrtia na gastrointestinálne a respiračné choroby.
Ako je známe, väčšina z týchto chorôb je infekčného pôvodu.
Skupina profesora Jacobsa s Dr. Carlosom Iribarrenom sledovali v San Franciscu 15 rokov 10 000 zdravých jedincov. Zistilo sa, že tí, ktorí mali na začiatku štúdie nízky cholesterol, boli častejšie prijatí do nemocníc kvôli infekčným chorobám. Je zaujímavé, že keď je cholesterol nízky, ľudia sa z nejakého určitého dôvodu stanú náchylnejšími na infekcie a ľudia s vysokým cholesterolom odolávajú infekcii. Existuje veľa dôkazov na podporu tejto interpretácie.
Cholesterol a chronické srdcové zlyhanie
Existuje veľa náznakov, že baktérie a iné mikroorganizmy zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku srdcového zlyhania.
Napríklad pacienti s ťažkým chronickým srdcovým zlyhaním majú vysoké hladiny endotoxínu a rôznych druhov cytokínov v krvi. Endotoxín je najtoxickejšia zlúčenina, ktorá je tvorená baktériami ako E. coli, Klebsiella, Salmonella, Serratia.
A teraz viditeľný fakt – vedci zistili, že úmrtnosť sa výraznejšie prejavila nielen u pacientov s anergiou (oslabenie alebo úplná absencia ochrannej reakcie imunitného systému na alergény, ktorými sú baktérie a ich toxíny, M.E.), ale tiež u pacientov s najnižšou hladinou lipidov – celkový cholesterol, LDL- a HDL- („zlý a dobrý“, ME) cholesterol a triglyceridy.
Toto ďalej potvrdil Dr. Rauchhaus, ktorý pracoval v spolupráci s vedcami z niekoľkých nemeckých a britských univerzitných nemocníc. Ustanovili prísny opačný proporcionálny vzťah medzi rizikom úmrtia a hladinami celkového a LDL cholesterolu v krvi, ako aj triglyceridmi: pacienti s vysokou hladinou lipidov žili významne dlhšie ako pacienti s nízkou hladinou lipidov. Ďalšia štúdia doktorky Tamary Horwichovej pozorovala tisíc pacientov so závažným srdcovým zlyhaním. Na konci tohto obdobia zomrelo 62 % pacientov s hladinami cholesterolu pod 129 mg / l, ale iba polovica z tých u ktorých bola hladina cholesterolu nad 223 mg / l.
Laboratórny a experimentálny výskum
Vďaka laboratórnemu výskumu uskutočňovanému najmä skupinou vedcov z Nemecka a Dánska pod vedením Dr. Sucharit Bhakdi, sa zistilo, že zložkou krvnej plazmy, ktorá môže nielen viazať, ale aj neutralizovať nebezpečné bakteriálne toxíny, je LDL – nosič takzvaného „zlého“ cholesterolu. Ostatné plazmové komponenty, vrátane HDL, túto vlastnosť nemajú.
Východiskom výskumu prof. Matthewa Muldoona a jeho tímu z University of Pittsburgh bol predpklad, že LDL nielenže deaktivuje bakteriálne toxíny, ale má aj priamy priaznivý vplyv na imunitný systém, čo pravdepodobne vysvetľuje pozorovaný vzťah medzi nízkou hladinou cholesterolu a rôznymi chronickými chorobami.
Vedci zistili, že celkový počet a rôzne typy bielych krviniek v krvi zdravých mladých mužov a mužov stredného veku boli značne nižšie u osôb s nízkym LDL cholesterolom ako u tých s vyššími hladinami. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že imunitný systém mužov s nízkou a vysokou hladinou cholesterolu v krvi má určité rozdiely. Teraz, 7 rokov po zverejnení týchto údajov, možno tvrdiť, že vlastnosti LDL-cholesterolu podporujúce imunitný systém majú v ľudskom zdraví dôležitú úlohu.
Výsledky klinických pozorovaní a laboratórne údaje zdôrazňujúce úlohu LDL-cholesterolu boli potvrdené aj experimentálnymi štúdiami na zvieratách (prof. Kenneth Feingold a jeho tím, Kalifornská univerzita; Dr. Mihai Netea, Holandsko atď.).
Cholesterol ako rizikový faktor
Väčšina štúdií naznačuje, že vysoký cholesterol je rizikovým faktorom koronárnych srdcových chorôb u mužov mladého a stredného veku, čo je v rozpore s myšlienkou ochrannej úlohy vysokého cholesterolu. Možným vysvetlením je to, že ľudia v tomto veku sú veľmi často uprostred svojej profesionálnej kariéry. Preto by sa v tomto prípade mal vysoký cholesterol považovať za následok psychického stresu, ktorý je dobre známou príčinou vysokých hladín cholesterolu a rizikovým faktorom pre srdcové choroby. Ešte raz: vysoká hladina cholesterolu nie je priamou príčinou, ale môže byť iba markerom (príznakom – ME). Napríklad v opísaných prípadoch môže vysoká hladina cholesterolu naznačovať, že organizmus ho viac potrebuje ako stavebný materiál pre syntézu stresových hormónov. Preto potenciálny ochranný účinok vysokých hladín cholesterolu môže pôsobiť proti negatívnym účinkom stresu na cievny systém.
Reakcie na poškodenie
Vedci navrhli rôzne možné príčiny poškodenia ciev: zložky tabakového dymu, vysoká hladina LDL cholesterolu, oxidovaný cholesterol, homocysteín, metabolické produkty tvorené pri cukrovke, nedostatok vitamínov A a D, transmastné kyseliny, mikroorganizmy a mnoho ďalších (až na jednu výnimku). Existujú dôkazy podporujúce úlohu všetkých týchto faktorov (až na jednu výnimku), ale miera, do akej sa každý z nich podieľa na poškodení cievnej steny, zostáva nejasná. Výnimkou je samozrejme LDL cholesterol, pretože mnohé štúdie ho zo zoznamu vyradili.
Vedci nenašli súvislosť medzi hladinou lipidov v krvi a stupňom aterosklerózy.
Chráni vysoký cholesterol pred srdcovo-cievnymi chorobami?
Už som spomenul môj hlavný argument, ale zaslúži si opakovať ho znova a znova: vysoké hladiny cholesterolu v krvi sú spojené s dlhovekosťou u starších ľudí. Najnižšia úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby u starších ľudí je charakteristická pre osoby s vysokou hladinou cholesterolu. Je možné, aby vysoký cholesterol poškodil steny tepien a rozvinul smrteľné srdcové choroby, ak ľudia s vysokou hladinou cholesterolu v krvi žijú dlhšie ako ľudia s nízkou hladinou cholesterolu …
Uffe Ravnskov (nar. 1934) je dánsky lekár, nezávislý vedecký pracovník a bývalý odborný asistent a lekár v Dánsku a Švédsku. V posledných rokoch sa stal známym tým, že skúmal vedecký konsenzus ohľadom lipidovej hypotézy.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info