Od prvých dní Druhej svetovej vojny bol v ZSSR akútny nedostatok liekov. Mnohé farmaceutické závody boli zničené alebo evakuované. Obrovské územie európskej časti krajiny, ktoré v čase mieru dodávalo suroviny na výrobu liekov, obsadili okupanti. Za týchto podmienok boli lekári nútení obrátiť sa k liečivej sile miestnej flóry. A aké rastliny pomáhali zachraňovať životy?
Breza
Prášok z brezových púčikov bol efektívne využívaný na liečbu pomaly sa hojacich rán, ekzémov, hnisavých kožných ochorení a na prevenciu omrzlín. Brezový prášok sa zmiešal s roztaveným nesoleným bravčovým alebo hovädzím sadlom, parafínom, malým množstvom jódu alebo niekoľkými štipkami manganistanu draselného a tým sa získala vynikajúca masť. Nanesenie takejto zmesi na rany umožnilo ich rýchle očistenie od hnisu a urýchlenie hojenia.
Breza pomáhala aj pri svrabe. Z kôry stromu extrahovali decht, ktorý zmiešali s tolom (TNT – Trinitrotoluén) a bravčovým tukom. Zmes vtierali na postihnuté miesta a následne zmývali v bani (saune). Na vyliečenie stačili 2 – 3 takéto procedúry.
Vitamínový výluh z listov brezy obnovoval zraneným stratenú silu.
Rašelinový mach
Počas vojny bol rašelinový mach úspešne využívaný ako obväzový materiál. Stonka a listy rašelinového machu obsahujú duté bunky – nádrže, vďaka ktorým je schopný absorbovať obrovské množstvo vody, až 6 krát viac ako vata a 20-krát viac ako je jeho vlastná hmotnosť. Túto vlastnosť využívali lekári. Mach sa nazbieral, dôkladne vysušil a aplikoval sa na rany. Mach absorboval krv, hnis a navyše mal antibakteriálny, protizápalový, hojivý a analgetický účinok, čo sa vysvetľuje prítomnosťou fenolových zlúčenín.
Schizandra čínska
V roku 1942 sa v ZSSR uskutočnil rozsiahly výskum liečivých vlastností schizandry čínskej (klanopraška čínska). Rastlina priťahovala vedcov svojimi vlastnosťami: rýchlo obnovovala energiu, dlhodobo zachovávala bodrosť ducha a zrakovú ostrosť, ktorá sa stala známou z príbehov lovcov z tajgy zaznamenaných sovietskym botanikom a geografom V. L. Komarovom na konci 19. storočia. Z bobúľ schizandry zozbieraných v lesoch na Ďalekom východe sa začala pripravovať tinktúra, ktorú dodávali do nemocníc. Preparát bol využívaný na liečbu zle sa hojacich rán a vredov. Taktiež bol podávaný pilotom na zvýšenie ostrosti zraku v noci.
Borovica
Ihličie z borovíc pomohlo zabrániť epidémii skorbutu v obkľúčenom Leningrade. Z ihličia pripravovali výluh podľa metódy vyvinutej vedcami Inštitútu pre výskum vitamínov pod vedením A. D. Bezzubova. Pomohli aj skúsenosti z liečby ochorenia spred dvesto rokov. Každé ráno chodili ženy zbierať ihličnaté vetvičky, ktoré boli dodávané do výrobných prevádzok. 100 až 200 g zelenkavého ihličnatého nápoja zabezpečilo dennú potrebu vitamínu C pre organizmus človeka. Navyše z ihličia získavali karotén, z ktorého vyrábali olejový preparát a liečili ním omrzliny.
Nechtík lekársky
Masť na báze nechtíka, ktorá aktívne hojí a dezinfikuje rany, zachránila nejeden život počas Druhej svetovej vojny. Používali ju pri liečbe hnisavých rán. Vo vojnových rokoch sa veľa vedeckej práce venovalo štúdiu vlastností tejto rastliny. Bolo zistené, že antiseptické vlastnosti nechtíka lekárskeho zabezpečuje esenciálny olej a kyselina salicylová, ktorá je prítomná v kvetoch nechtíka.
Hloh
Ako účinnú náhradu za dezinfekčné prostriedky používali vojenskí lekári tekutý alkoholový extrakt z ovocia hlohu. Tento cenovo dostupný liek odporučil kandidát farmaceutických vied a člen rady Ministerstva zdravotníctva ZSSR E. Šassom. Extrakt z hlohu bol vydávaný vojakom na posilnenie kardiovaskulárneho a nervového systému. Preparát umožnil zmierniť bolesť v oblasti srdca, znížiť tlak, zmierniť silné vzrušenie nervového systému a obnoviť spánok.
Hlavnými zberateľmi a obstarávateľmi liečivých rastlín vo vojnových rokoch boli deti. Vo svojom voľnom čase zbierali na lúkach a v lesoch bylinky, ktoré sa potom sušili a posielali na front do nemocníc.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info