Ekologické poľnohospodárstvo naberá na obrátkach. Ale záhradníci a pestovatelia, ktorí sa rozhodli zbaviť sa všetkých druhov pesticídov, sa obávajú takmer vždy rovnakej otázky: ako chrániť svoje výsadby pred chorobami a škodcami?
Ekologická farma Blumberg, ktorú vedie Maria Natt, sa nachádza neďaleko Berlína. Spolu so všetkými prenajatými poľami zaberá približne 4 hektáre, z toho polovica je vyhradená na zeleninu, zemiaky a bylinky. Farma má už asi 25 rokov. Farmárka sa vzdala syntetických hnojív a pesticídov, používa iba ekologické semená a vyrába čisté a zdravé výrobky bez pochybných prísad.
Pre ňu, rovnako ako pre mnohých, bola problémom číslo 1 samozrejme ochrana rastlín pred škodcami a chorobami. Mária sa domnieva, že na otázku ochrany výsadby je možné (a mali by sa) pozerať z dvoch strán. Prvým je ničenie škodcov, pričom rôznymi spôsobmi. Druhým je posilnenie imunity rastlín. Ako sa ukázalo, škodlivý hmyz sa prakticky nedotýka zdravých plodín. Preto je také dôležité, aby rastliny neochoreli a dobre rástli.
Na farme sa rozhodli využiť obe možnosti naraz. Zo začiatku kapustu (savojskú a červenú) zakryli moskytiérou. Jedná sa o veľmi efektívnu techniku, najmä proti škodcom, pôdnym blchám a inému hmyzu, ktorý kladie vajíčka do kapusty a liahnu sa larvy. Mimochodom, tento kryt je vhodný aj na ochranu mrkvy a cibule pred cibuľovými a mrkvovými muškami.
Ale, bohužiaľ, táto archaická metóda je namáhavá (časovo aj fyzicky): zakaždým (odstraňovanie buriny, čistenie, polievanie) musíte odstrániť sieť. A nie je to vôbec lacné riešenie problému.
Druhou metódou je použitie biologicky schválených pesticídov na báze pôdnych baktérií. Vyskúšali to tiež, ale Maria úprimne pripúšťa, že obidve tieto možnosti neriešia problém od základu: nezastavia dostatočne škodcov.
Pre rastliny je oveľa dôležitejšie, aby boli zdravé a aktívne interagovali s prospešnou pôdnou biotou, ktorá im pomáha vstrebávať potrebné stopové prvky.
Na vysvetlenie Mária ukazuje na druhé pole, kde rastie kel. Tu sa urobilo všetko inak, opäť sa stanovili dva experimenty:
– Zdravie každej kultúry závisí od jej výživy. Kel pestujeme už viac ako 20 rokov. A celú túto dobu tvoril kompost a hnoj základ jeho stravy. Ale zároveň, ako sa ukázalo, aj príčinou mnohých problémov. Čím viac organickej hmoty sme aplikovali, tým častejšie ho napádali škodcovia.
Situácia bola paradoxná. Chceli sme rastliny posilniť, ale oni len slabli. Rozhodli sme sa znížiť dávku organických hnojív, aby sme sa zbavili škodlivého hmyzu. Zvláštne je, že ich skutočne ubudlo. Teraz neaplikujeme žiadny hnoj alebo kompost. A neexistujú ani škodcovia a samotné rastliny sú viditeľne zdravšie.
Vysvetlenie tejto situácie sa ukázalo byť jednoduché. V skutočnosti veľa závisí od dusíkovej bilancie v samotných plodinách. Takto sme sa dostali k pyramíde zdravia rastlín vyvinutej Johnom Kempfom, popredným odborníkom v organickom a regeneratívnom poľnohospodárstve, zakladateľom spoločnosti AEA (Advancing Eco Agriculture), ktorá sa zaoberá problémami degradácie pôdy v prostredí. John je presvedčený, že pri riadnom riadení poľnohospodárstva je možné pestovať plodiny, ktoré sú vo svojej podstate rezistentné voči možným infekciám, hmyzu, baktériám, plesniam, nematódam a vírusom bez použitia pesticídov. Už dávno sa dokázalo, že choroby a škodcovia si vyberajú plodiny so špecifickým typom výživy.
Systém Kempfa je pevne založený na takých základných vedách, ako je fyziológia rastlín, minerálna výživa, pôdna mikrobiológia. Pri práci na svojej farme John dokázal, že zdravé potraviny, ktoré môžu obnoviť zdravie človeka, je celkom možné pestovať aj bez chémie. A také jedlo už bude podobné medicíne. Je len potrebné kompetentne obhospodarovať pôdu aj samotné plodiny a skôr posilňovať ako potlačovať ich biologické funkcie.
V pyramíde zdravia rastlín Johna Kempfa sú, ako povedala Maria, 4 stupne. Prvým sú sacharidy. Aby bola rastlina zdravá, musí úplne spracovať cukry a sacharidy, ktoré sa do nej dostávajú. Ak si poradí s touto úlohou, bude chránená pred chorobami, najmä pred chorobami, ktoré spôsobujú pôdne patogény. A to je fusarium, fytoftóra, opadanie uhoriek a mnoho ďalších.
Ukazuje sa, že škodcovia sa nemôžu živiť zložitými, už spracovanými sacharidmi. Sú schopní asimilovať iba nespracované jednoduché cukry. A keďže sa v rastline nenachádzajú, potom už o samotnú rastlinu nemá škodlivý hmyz záujem a preto jej nemôže spôsobiť nijakú škodu.
Mimochodom, niečo podobné sa stane človeku, ktorý konzumuje príliš veľa bieleho rafinovaného cukru, a tým si len škodí na zdraví. Ale tieto jednoduché sacharidy sú veľmi potrebné pre patogény, ktorých je v črevách dostatok. Zložitejšie cukry, ako napríklad jablčný pektín, nemôžu byť strávené škodlivými mikroorganizmami. A keďže neexistuje pre nich jedlo, nereprodukujú sa.
Druhým stupňom sú bielkoviny a metabolizmus bielkovín, ktorý sa vyskytuje v rastline. Schéma je rovnaká. Keď kultúra spotrebováva dusík vo forme dusičnanov, je najskôr nútená premieňať dusičnan na amónny a až potom na kompletný proteín. Škodlivý hmyz, ktorý má veľmi jednoduchý tráviaci systém, nie je schopný tieto bielkoviny stráviť. Na to nemá ani silu, ani energiu. Preto neútočia na zdravú rastlinu, ktorá dokázala sama spracovať dusík.
Ak je kultúra slabá, potom škodcovia už pôsobia ako sanitári záhradnej a zeleninovej záhrady, eliminujú choré výsadby, a tým akoby čistia prírodu.
Celá otázka však spočíva v tom, že rastliny nemajú mechanizmy, ktoré by dokázali regulovať hladinu absorbovaného dusíka: zoberú všetko, bez ohľadu na to, koľko im dajú. Preto častejšie konzumujú vyššie dávky, ako skutočne potrebujú. Nadmerné množstvo dusíka v akejkoľvek forme vedie k nadmernému obsahu rozpustných aminokyselín v rastline, čo iba urýchľuje vývoj hmyzu a rast jeho populácie.
Je dôležité, aby nedošlo k nerovnováhe v živinách. Primárne dusík a draslík. Dusík je dôležitý pre syntézu bielkovín a draslík je dôležitý ako konvertor aminokyselín na bielkoviny. Ak je dusíka oveľa viac ako draslíka, potom sa v rastlinách začnú aktívne hromadiť jednoduché rozpustné aminokyseliny. To sú tie, ktoré škodlivý hmyz tak miluje. Napokon, na rozdiel od komplexných bielkovín, ich nie je potrebné štiepiť.
Keď sa aminokyseliny premenia na komplexné (a teda škodcami menej stráviteľné) zlúčeniny – cukry, bielkoviny, škroby, celulóza – záujem o rastlinu slabne.
Pôdne mikroorganizmy hrajú v cykle dusíka veľmi dôležitú úlohu. Väčšina patogénov sa tiež živí jednoduchými dusičnanmi. Odtiaľto je aj prekyslenie pôdy. Ak je v ich menu amoniak, dôjde k obnove pôdy. Alkalické prostredie dokonale potláča choroby a oxidované naopak ochorenie iba zosilňuje.
Na treťom stupni pyramídy sú tuky. Zdravá rastlina má toľko energie, že si dokáže vyrobiť aj vlastné tuky. Vidíte, všetko je ako u človeka: bielkoviny, tuky a sacharidy.
Keď sa v rastline tvoria tuky, na listoch a plodoch sa objaví ochranný povlak, akýsi film. Aj kapustovité majú taký voskovitý lesklý film. Škodcovia majú svoj vlastný potravinový systém. A ani zďaleka sa nepribližujú k plodom chráneným voskovým povlakom. A to všetko preto, lebo takéto kultúry nie sú jednoducho pre nich vhodné.
Úplne na vrchu, štvrtý stupeň, tvoria éterické oleje, ktoré (opäť) vylučujú samotné rastliny. Hlavne zdravé rastliny, poznamenáva Mária. Nie je to ľahké urobiť z nich také, je to dokonca veľmi ťažké, ale veľmi potrebné. A hlavne je to možné!
A aby sa táto teória potvrdila, Natt ukázala na ďalšie kelové pole. „V tejto sezóne sme tu pestovali dvoma rôznymi spôsobmi: podsevom a mulčovaním, – hovorí farmárka. – Musím povedať, že v minulých rokoch kučeravý kel veľmi napádal mlynárik kapustový. Proti tomuto zdanlivo primitívnemu motýľovi nič nefungovalo – ani siete, ani biologická obrana. Použili dokonca aj zázvorový čaj, ktorý odpudzuje ostatných škodcov. V skleníku to prinieslo výsledok, ale na otvorenom priestranstve sa to ukázalo ako neúčinné. Riešenie problému trvalo rok. A ukázalo sa, že najúčinnejším prostriedkom proti nemu je mulčovanie. Ale nie bežné, ale fermentované. Na pokrytie pôdy sme použili senáž. A dnes na kapuste ani keli, ktorý rastie v takomto mulči, nie je jediný škodca, ani jeden biely motýľ.
Prečo je to tak a čo to má spoločné s pyramídou zdravia rastlín? Ide o to, že rastliny, ktoré rástli v silážnom mulči, dostávali okamžite dusík vo forme amónia. To znamená, že vo svojom vývoji a raste išli rastliny míľovými krokmi, pretože okamžite dostali hotový proteín. Na premenu dusičnanového dusíka na amónium nemuseli venovať veľa energie a úsilia. Okrem toho bolo potrebné o tretinu menej vody, čo je pre tento proces veľmi dôležité. Zostáva viac energie na vytvorenie ochranného voskového filmu. A je vizuálne viditeľné, že rastliny, ktoré dostávali fermentovanú výživu, sú oveľa zdravšie ako tie, ktoré boli prihnojované konvenčnými dusíkatými hnojivami.
Ukázalo sa teda, že zavedenie jednoduchého dusíka spôsobuje viac problémov ako prináša výhod. Čím viac dusičnanov, tým slabšia je imunitná obrana. Spočiatku rastlina hltavo absorbovala dusík vo veľkých množstvách. A ak sa ten potom nespracuje, stane sa rastlina ľahkou korisťou škodcov.
Na druhom záhone farmárka zasiala pod kapustu ďatelinovo-obilninovú zmes. Presnejšie povedané vysádzala do nej kapustu a kel. Ďatelina dokonale zásobuje rastliny dusíkom a mlynárik tu prakticky nie je. Obilniny sú navyše vynikajúcou ochranou pred mrazom. Tieto plodiny dodávajú pôde cukry a asimilátory, ktoré dokonale aktivujú život pôdnej bioty. Užitočné huby zase poskytujú rastlinám fosfor a uhlík v podobe, ktorá je im dostupná.
Symbióza s pôdnymi mikroorganizmami je veľmi dôležitá pre rast a vývoj rastlín. Ak fungujú harmonicky, v tandeme, potom sa nemusíte obávať o zdravie výsadby. To znamená, že na vašich záhonoch nebude miesto pre škodcov.
Nikolaj Bykov, agronóm, odborník na poľnohospodárske technológie a ekologické poľnohospodárstvo, konzultant Ministerstva poľnohospodárskej politiky a výživy Ukrajiny:
– Skúsenosti Márie Natt sú veľmi zaujímavé a poučné. Používanie kompostu a hnoja v skutočnosti spôsobuje viac problémov, zvyšuje počet škodcov a chorôb pôdy. V sovietskych časoch sa hnoj používal iba na jeseň. Do jari ešte dokázali baktérie a huby (bez ohľadu na počasie) spracovať organickú hmotu. Alebo dali kompost skoro na jar, najmenej 1 mesiac pred sejbou alebo výsadbou. Ako je na tom teraz väčšina z nás? Zavádza organickú hmotu v čase sejby, čím porušuje cyklus. Baktérie a huby ešte nedokončili svoju prácu na rozklade vegetácie, prospešná biota sa ešte nerozmnožila a my už sejeme. A niet divu, že semená hnijú.
V prírode je všetko vzájomne prepojené: jedno pomáha druhému. Baktérie a huby sú prvé, ktoré sa podieľajú na rozklade organických zvyškov alebo hnoja, a potom rastliny absorbujú makro a mikroelementy.
Je oveľa lepšie zasiať ozimnú raž pred zimou, pridať kompost a na začiatku jari ju plytko (až do 15 cm) prekopať a s výsadbou začať až po 1 – 1,5 mesiaci.
V senáži pripravenej vo fólii bez prístupu kyslíka nie sú žiadne patogény škodlivé pre rastliny. Len čo ho však rozbalíme a rozložíme na pôdu, doslova do týždňa ho osídlia úplne iné baktérie. A (čo je veľmi dôležité!) objaví sa najlepší prírodný fungicíd – baktéria Bacillus subtilis. Vyvíja sa veľmi rýchlo, potláča všetky pôdne patogény a tým odstraňuje hrozbu chorôb. Vďaka tomu rastlina rastie silne, je schopná odolávať škodcom.
Po rozložení sa takýto fermentovaný mulč okamžite dostane do pôdy a funguje ako rýchle občerstvenie. Čo je fermentácia? Jedná sa o rozklad akejkoľvek organickej hmoty, nech už sú to rastlinné zvyšky alebo hnoj. Z biochemického hľadiska ide o oxidáciu spôsobenú vlastnými enzýmami, teda šťavami. Baktérie, ktoré sa vyskytujú v hojnej miere na povrchu rastlín a vo vzduchu, urýchľujú proces fermentácie.
Ale silážovať bez kyslíka je dlhá a zložitá práca. Oveľa rýchlejšie (a efektívnejšie) je namočiť zelené rastliny do suda, čo im umožní kvasiť 1 – 2 týždne. Potom týmto výluhom zalejte výsadbu a zvyšky rastlín pridajte k plodinám.
Môžete aj okamžite všetko mulčovať zelenou trávou a poliať ju „Fitosporinom“. Je však potrebné dbať na to, aby sa nedotýkala stoniek záhradných plodín, najmä sadeníc, inak môžu zomrieť z nadbytku dusíka.
V časoch ZSSR boli vo všetkých učebniciach pre agronómov vynikajúce príklady boja proti múčnatke. Vezmete prezretú slamu, namočíte ju a kríky obrobíte nálevom. To isté sa v skutočnosti dá urobiť zo siláže pripravením vodného extraktu, ktorým sa dajú ošetriť výsadby postrekom na list. A zvyšky rastlín by sa mali dostať pod rastliny. Bude dva v jednom: biologický preparát aj mulč.
Fermentovaný mulč sa dá pripraviť aj trochu iným spôsobom. A to priamo v záhrade. Toto sa praktizuje najmä v skleníkoch. Najskôr zasejeme zelený siderát. Keď dorastie, prediskujeme ho (môžete použiť rotavátor), výdatne zalejte vodou a 3 – 4 týždne pevne zakryte tmavou fóliou. Počas tejto doby nebudú baktérie spracovávať iba zvyšky rastlín, ale aj ničiť patogény, ktoré sa nachádzajú v hornej pôdnej vrstve. Vďaka prospešnej biote dostanú plodiny výživu v podobe, ktorú potrebujú.
Myslím, že si mnohí všimli, že rovnaká molica v skleníku sa doslova drží okolo niektorých rastlín a vyhýba sa iným, dokonca aj tým, čo stoja vedľa. A záleží to na imunite rastlín, a zase – na kompetentnej a vyváženej strave.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info