ekológia Archives - OZ Biosféra | OZ Biosféra

Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Tag Archives: ekológia

Plastový odpad uvoľňuje viac skleníkových plynov, ako sa doteraz predpokladalo

Tím vedcov z Havajskej univerzity v Manoa skúmali biologické zdroje metánu v oceáne, ale zdroj, ktorý našli, nebol biologický, ale syntetický. Ukázalo sa, že plasty v oceáne sú nebezpečné nielen pre morský život a stav oceánu, ale aj pre celú planétu. Pri interakcii so slnkom plasty uvoľňujú skleníkové plyny, ako napríklad metán, etylén a iné škodlivé plyny.

Metán spôsobuje 25-krát väčší skleníkový efekt pri prepočte na 100 rokov ako oxid uhličitý. Pokiaľ ide o etylén, ten sa uvoľňuje pri produkcii fosílnych palív a mieša sa s hydroxidom v atmosfére za vzniku oxidu uhoľnatého. Autori štúdie poznamenávajú, že množstvo metánu produkovaného plastovým odpadom tvorí iba časť z celkového objemu, ale iné zriedkavé skleníkové plyny, ktoré uvoľňuje, môžu mať väčší deštruktívny vplyv.

Odvrátená strana konzumnej spoločnosti

Spoločnosti, ktoré vyrábajú drahé módne oblečenie, každoročne spália zbytky svojej nepredanej produkcie v hodnote desiatok miliónov dolárov. Napríklad britská značka luxusného oblečenia Burberry spálila v tomto roku nové nepredané oblečenie takmer za 30 miliónov libier. Náklady na likvidáciu tohto druhu „odpadu“ vzrástli u tejto spoločnosti za dva roky o 50 %. Za posledných 5 rokov spoločnosť spálila svoje luxusné výrobky v hodnote 90 miliónov libier.

Mnohí ľudia sa pýtajú, prečo sa spoločnosť tak správa k novým výrobkom, keď ich mohli ponúknuť aspoň svojim akcionárom. Spoločnosť Burberry sa vyjadrila, že má v úmysle aj naďalej využívať služby spaľovní, aby sa zbavila nepredaných zásob. A takých výrobkov každoročne pribúda, keďže stále viac bohatých ľudí si uvedomuje nezmysel dávať značné peniaze za prestížny kúsok oblečenia.

Rastliny vedome kontrolujú vývoj určitých druhov mikróbov v pôde

Vedci z laboratória Berkeley Lab dokazujú zložitý vzťah medzi rastlinami a pôdnymi mikróbmi. Vedci zistili, že rastliny v procese vývoja vytvárajú svoj vlastný koreňový mikrobióm, v rámci ktorého uprednostňujú svoje mikróby, ktoré konzumujú veľmi špecifické metabolity. Štúdia pomohla vedcom určiť spôsoby zvýšenia pôdneho mikrobiómu s cieľom zlepšenia ukladania CO2 a zvýšenia produktivity rastlín.

Mikróby v pôde zlepšujú schopnosť rastlín absorbovať živiny a odolávať suchu, chorobám a škodcom. Sprostredkovávajú konverziu uhlíka v pôde, ovplyvňujú množstvo uhlíka uloženého v pôde, alebo sa uvoľňujú do atmosféry vo forme oxidu uhličitého. Aktuálnosť týchto vlastností pre poľnohospodárstvo a klímu je v súčasnosti dôležitá ako nikdy predtým.

Nepriaznivý vplyv svetelného smogu

Svetelný smog, nadmerné používanie umelého svetla je fenomén doteraz málo preskúmaný, ale ukazuje sa, že jeho vplyv na prírodu je oveľa nebezpečnejší, ako sa predpokladalo. Správa z vedeckej štúdie v časopise Nature dokazuje, aký veľký dopad má nadmerné množstvo svetla na všetko okolo.

Umelé svetlo sa rozšírilo v priemyselnom meradle už v druhej polovici 19. storočia, ale svet sa každým rokom stáva jasnejším. Umelo osvetlené územia sa rozšírili o 2,2 % v období od roku 2012 do 2016 a úroveň jasu svetla sa zvyšuje o 1,8 % každý rok. Kľúčovým faktorom bol prechod z bežných žiaroviek na energeticky účinnejšie a jasnejšie diódy. Od nadmerného svetla začínajú trpieť živočíchy, počnúc od hmyzu, až po korytnačky a netopiere. Svetlo vplýva aj na spevavé vtáky, ktoré prestávajú v noci spať, čo výrazne skracuje ich život.

Ľudstvo uvedené do omylu

„Vzhľadom k tomu, že ľudstvo má obrovské množstvo informácií, ktoré sú v každom prípade pravdivé a zodpovedajú skutočnosti, ale ich teoretické vysvetlenie je postavené na chybnom logickom základe, „rozumná“ ľudská činnosť priviedla prírodu ako celok na pokraj katastrofy. A pokiaľ sa táto katastrofa stane, privedie to k záhube nielen celého ľudstva ako druhu živej prírody, ale prakticky celého ekologického systému…“

Nikolaj Levašov „Posledný apel ľudstvu“

Počas obdobia 200 rokov stúpol objem snehu v Antarktíde o 10 %

Skupina vedcov skúmajúcich arktický sneh zistila, že za posledných 200 rokov sa na kontinente významne zvýšilo množstvo snehových zrážok. Zvýšenie objemu snehu môže mať negatívny vplyv na zvýšenie úrovne mora. Výskum snehových zrážok v Antarktíde uskutočnilo medzinárodné spoločenstvo vedcov pod vedením Britskej antarktickej služby.

Vedci uskutočnili analýzu 79 ľadových vrtných jadier, ktoré boli odobraté po celej Antarktíde. Výskum ukázal, že za posledných 200 rokov sa objem snehových zrážok zvýšil o 10 %. Stlačený sneh v ľadových jadrách bol analyzovaný, aby sa zmeral objem zrážok pre každé ročné obdobie. Chemikálie vykazovali sezónne zmeny, ich koncentrácia dosahovala maximum v lete a minimum v zime. Vedci zmerali časový rozdiel medzi maximami chemikálií, aby odhadli objem snehových zrážok Antarktídy. Ukázalo sa, že od roku 2001 do 2010 napadalo o 300 miliárd ton snehu viac, ako v období od 1801 do 1810.

Nebezpečný klon škodcu poľnohospodárskych plodín

Federálna služba pre veterinárny a fytosanitárny dohľad Ruskej federácie zaviedla od 2. apríla obmedzenie dovozu všetkých produktov rastlinného pôvodu z Abcházska do Ruska, v dôsledku rozsiahleho rozšírenia škodcu Čiernavky – Halyomorpha halys. „Federálna služba považuje za nevyhnutné od 2. apríla 2018 zaviesť obmedzenia na dovoz všetkých tovarov rastlinného pôvodu, vrátane dreveného obalového materiálu, z Abcházska do Ruska,“ uvádza sa v správe Federálnej služby pre veterinárny a fytosanitárny dohľad.

Ako bolo zdôraznené v správe, rozhodnutie bolo prijaté s cieľom zabrániť rozšíreniu škodcu na území Ruska a zachovať exportný potenciál krajiny. Monitoring na území Abcházska na zistenie potenciálneho nebezpečenstva pre členov eurázijskej hospodárskej únie, ktoré hrozí od škodcu Halyomorpha halys, bol vykonaný v období 24. a 25. marca a ukázal, že v krajine nastala kritická fytosanitárna situácia ohľadom tohto škodcu.

Mestské farmy môžu produkovať až 180 miliónov ton potravín ročne

Medzinárodná skupina vedcov prvýkrát globálne preskúmala súbory o mestských farmách. Získané informácie potvrdili, že mestské farmy nemôžu úplne zabezpečiť obyvateľstvo potravou, ale sú schopné ušetriť miliardy kWh energie ročne a výrazne zlepšiť ekológiu.

Skupina vedcov z USA a Číny s účasťou Google vyvinula prvý model posúdenia mestských výsadieb na základe veľkého množstva dostupných údajov. Na zhromaždenie informácií použili vedci platformu Earth Engine a tiež demografické a meteorologické údaje. Výsledky analýzy boli publikované v časopise Earth’s Future.

Zelené ochranné pásma okolo miest a obcí

V roku 2017 nadobudol v Ruskej federácii účinnosť zákon o „zelených štítoch“ okolo miest a obcí. V priebehu roka sa proces podarilo iniciovať vo všetkých 85 regiónoch a v 18 regiónoch už prijali riešenie o jeho realizácii.

Regionálne zastupiteľstvá majú právo určiť, ktoré lesy a aké plochy lesných porastov budú zaradené do ochranného zeleného pásma okolo sídiel, v ktorom je prísne obmedzená ťažba a zástavba, alebo ktoré plochy v tomto pásme sa zalesnia, poprípade premenia na chránené lesoparky. Do ochranného zeleného pásma sa zaradia aj parky a zalesnené plochy priamo v mestách. Cieľom je hlavne zlepšiť a chrániť zdravie obyvateľov v rozrastajúcich sa mestských aglomeráciách.

Bezohľadný rozvoj civilizácie môže viesť k apokalypse

Juhoamerická rieka Madeira tvorí prirodzenú hranicu medzi Brazíliou a Bolíviou. Na snímkach zo satelitov je možné vidieť dva rozdielne prístupy dvoch krajín k prírode, konkrétne k dažďovým pralesom – pľúcam planéty. Hranica tvorí jasnú líniu medzi nedotknutým dažďovým pralesom Bolívie a pozostatkami brazílskeho pralesa, kde sa v posledných desaťročiach uskutočnilo v tomto regióne masívne odlesňovanie a premena lesa na poľnohospodársku pôdu a zástavbu.