Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Odrezaní od mikróbov znamená odrezaní od zdravia

Koncom 80-tych rokov 20. storočia britský epidemiológ David Strachan predložil hypotézu, že šírenie alergií a astmy v súčasnej západnej spoločnosti môže byť spojené s obsedantnou myšlienkou dokonalej čistoty. Hygienická hypotéza (Hygiene hypothesis) bola podporená mnohými odborníkmi. Príliš čisté prostredie môže podľa ich názoru potlačiť rozvoj ľudského imunitného systému a účinok určitých infekčných činiteľov môže byť naopak užitočný na posilnenie obranyschopnosti organizmu.

Mnohí vedci ale namietali, že „hypotéza hygieny“ je zavádzajúca a neexistuje žiadny dôkaz, že „sterilné“ podmienky zasahujú do rozvoja imunity.

Dôkazy sa však našli a veľmi rýchlo. Napríklad sa zistilo, že „vdychovanie“ mikróbov a iných biologických odpadov môže zohrávať kľúčovú úlohu pri tvorbe imunity a ochrane detí pred astmou a alergickými reakciami v budúcnosti. Mimochodom, hovoríme aj o mikróboch nachádzajúcich sa v domoch, kde žijú psi.

Podobné štúdie viedli k vývoju ďalšej hypotézy, nazývanej „hypotéza starých priateľov“ (Old friends hypothesis). Znamená to, že v pôde a v životnom prostredí existuje množstvo prospešných mikróbov, s ktorými boli ľudia nerozluční po tisíce rokov (od doby, keď sme boli lovci a zberači). A dnes, bez „starých priateľov“, ktorí sa vyvíjali s našimi predkami, sa náš imunitný systém nemôže vyvíjať, ani fungovať správne.

Christopher Lowry z University of Colorado v Boulder niekoľko rokov skúmal, ako môžu účinky „starých priateľov“ zlepšiť imunitný systém a znížiť riziko vzniku psychických ochorení spojených so stresom.

“Problém je v tom, že keď ľudia odišli z fariem a poľnohospodárstva, ako aj od lovu a zberu do miest, stratili sme kontakt s organizmami, ktoré boli pre nás potrebné na reguláciu práce imunitného systému a na potlačenie zápalov. A to zvýšilo riziko zápalových ochorení a psychických porúch spojených so stresom,” vysvetľuje Lowry.

Objav Lowryho tímu môže aspoň čiastočne vysvetliť, ako jeden zo „starých priateľov“, baktéria Mycobacterium vaccae, inhibuje rozvoj porúch súvisiacich so stresom.

Je potrebné vysvetliť, že hovoríme o nepatogénnom mikroorganizme, ktorý žije v pôde. Baktéria M. vaccae bola objavená v 90. rokoch. Vedci sa najprv zaujímali o jej schopnosť modulovať imunitný systém a následné pokusy na hlodavcoch ukázali, že tento mikrób môže pôsobiť na organizmus ako antidepresívum a má dlhodobý protizápalový účinok na mozog.

V roku 2016 výskumný tím Christophera Lowryho zistil, že podávanie injekcií M. vaccae myšiam pred stresovou udalosťou by mohlo zabrániť syndrómu podobnému posttraumatickej stresovej poruche a tiež zbaviť zvieratá kolitídy vyvolanej stresom a zmierniť príznaky úzkosti.

Inými slovami, injekcie fungovali ako “protistresová vakcína”. Ale princíp pôsobenia baktérií vedci boli schopní vysvetliť až teraz.

V priebehu novej štúdie tím identifikoval, izoloval a chemicky syntetizoval látku, ktorú produkujú baktérie M. vaccae a ktorá znižuje zápalovú aktivitu v imunitných bunkách. Ide o lipid nazývaný 10(Z) – hexadecénová kyselina.

V laboratórnych podmienkach vedci „spojili“ M. vaccae s makrofágmi – imunitnými bunkami ľudí a zvierat, ktoré zachytávajú a trávia baktérie a iné cudzie alebo toxické častice.

Ukázalo sa, že vo vnútri imunitných buniek označený lipid pôsobí ako kľúč v zámku: v spojení so špecifickým receptorom (PPAR), potláča zápalové procesy. Ukázalo sa tiež, že bunky budú odolnejšie voči zápalu, ak budú ďalej liečené lipidom pred “stresovou stimuláciou”.

“Vyzerá to tak, že tieto baktérie, s ktorými sme sa spoločne vyvinuli, majú tromf v rukáve. Keď sú absorbované imunitnými bunkami, uvoľňujú tieto lipidy, ktoré sa viažu na receptor PPAR a vypínajú zápalovú kaskádu,” vysvetľuje Lowry.

Vedci teraz musia overiť, či M. vaccae môže byť účinným terapeutickým nástrojom pre ľudí a či sa kyselina 10(Z) – hexadecénová môže stať základom nového protizápalového lieku. Okrem toho je možné, že to nie je jediná zlúčenina v pôde, ktorá má pozitívny vplyv na ľudský imunitný systém.

“Toto je len jeden kmeň jedného typu baktérií nachádzajúcich sa v pôde. Ale v pôde sú milióny iných kmeňov. Práve začíname vidieť iba vrchol ľadovca, pokiaľ ide o mechanizmy, ktoré chránia naše zdravie,” uzatvára profesor Lowry.

Jeho hlavným cieľom je vyvinúť “protistresovú vakcínu”, ktorá pomôže zlepšiť stav ľudí, ktorých práca zahŕňa vážny a neustály stres, ako aj stav pacientov vystavených stresovým poruchám. Očakáva sa, že takáto vakcína pomôže zabrániť rozvoju psychických problémov.

Prínosom pre zdravie budúcich pokolení by určite bolo znovuobnoviť bližší kontakt ľudí s pôdou, rastlinami a zvieratami..

Vedecký článok o výsledkoch tejto štúdie bol publikovaný v časopise Psychopharmacology.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/31119329

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie